Záhady slovenských zrúcanín – aké tajomstvá v sebe ukrývajú?

Slovenské hrady sú opradené príbehmi, legendami, ale aj tajomstvami. Mnohé z nich pre nás budú ešte dlho záhadou. Pozreli sme sa na niekoľko ruín slovenských hradov, ktoré v sebe ukrývajú niečo záhadné.  

Hrad Strečno – záhada tela hradnej pani

Stredoveký hrad s obrannou funkciou, bol vojenským a strážnym objektom pri ceste do Turca. Hovorí sa o ňom ako o najlepšie opevnenom hrade na hornom Považí, za čo vďačí niekoľko násobnému opevneniu, silným múrom, vežiam, bastiónom či bránam. Tento hrad sa však preslávil aj inak, ako vojenskými úspechmi a odolnosťou. A to svojimi obyvateľmi. Na hrade totiž žila Žofia Bosniaková, manželka Františka Vešeléniho. Práve táto hradná pani je najznámejšou obyvateľkou hradu Strečno.

Žofia bola anjelom v ženskom tele, medzi poddanými nazývaná aj Svätica zo Strečna. Bola známa svojimi dobrými skutkami a pomoci chorým a chudobným. Stavala sirotince, špitály aj hospice. Život láskavej šľachtičnej však skončil v mladom veku. Umrela už ako 35 ročná (1644). Jej telo bolo nájdené v krypte po 45-tich rokoch, keď bol hrad preskúmavaný na nariadenie nového majiteľa, na čom by nebolo nič zvláštne, keby nájdené telo Žofie Bosniakovej nebolo takmer vôbec neporušené. Telá ostatných zosnulých sa rozpadli. Stav jej tela bol veľkým prekvapením, ktoré sa pripisovalo zázraku. Jej pozostatky boli vystavené verejne najskôr v kaplnke na Strečne a neskôr v Tepličke nad Váhom. Telo Žofie Bosniakovej zostalo po celých 365 rokov v nepoškodenom stave. Možno si pamätáte na incident z roku 2009, kedy 1. apríla jej telo podpálil psychicky naručený muž, ktorý tvrdil, že ho Žofia mátala v snoch. 

Zaujímavô

Počuli ste už o chlebíku menom bosniak? Tento názov nesie práve po hradnej pani zo Strečna Žofii Bosniakovej. Hovorí sa, že malé chlebíky často rozdávala tým najbiednejším a podľa toho dostali aj meno – bosniaky. 

Hrad Branč (Záhorie) – prekliata čierna pani a smutný osud protestantských kňazov 

Snáď každý hrad má svoje „strašidlo“. Zrúcanina hradu Branč, postavená na kopci Branč (Myjavská pahorkatina), veru nie je výnimkou. Jedným z tých, ktoré dodnes spôsobujú zimomriavky je príbeh o Čiernej pani, ktorá sa zrúcaninou hradu vraj potuluje dodnes. Za života vraj bola krásna, ale príliš prieberčivá a na každom pytačovi a jej niečo nepáčilo. Katarínu – Čiernu pani z hradu Branč preklial vlastný otec, ktorého prešla trpezlivosť s výberom manžela. Odkliať ju môže len ten, kto sa jej nezľakne a tak to skúša a zjavuje sa v rôznych podobách. Jedným z príbehov je o pastierovi, ktorému sa Čierna pani zjavovala tri noci – prvú noc ako obrovská ropucha (nezľakol sa), druhú noc ako ozrutný had (pred tým ušiel) a tretiu noc mu ako dievča, ktoré  mu oznámila, že nie je hrdinom, ktorý si zaslúži hradné podklady. Existuje však aj verzia tejto legendy, v ktorej ju tento pastier, Matej, z kliatby vyslobodil. Každopádne Čierna pani vraj takto na hrade máta dodnes a hľadá svojho hrdinu, ktorý sa jej zjavu nezľakne.

Okrem legiend má hrad aj smutnú históriu. Na hrade boli väznení a mučení Jan Hus a evanjelickí martýri, pretože odmietli konvertovať ku katolíkom, ktorí boli následne predaní do otroctva na galeje. Evanjelická cirkev si dodnes s touto spomienkou spája Cyrila a Metoda. Na hrade sa nachádza aj pomník, ktorý bol na západnej plošine postavený v roku 1939. Má pripomínať utrpenie väznených protestantských kňazov.  

Oponický hrad – kde leží Svätoplukov poklad?

Krásna zrúcanina Oponického hradu je dominantou svojho okolia. Kamenné múry sa týčia na západnom výbežku pohoria Tribeč. Hrad mal obrannú funkciu a bol postavený v 13. storočí. Osud Oponického hradu sa pravdepodobne podobal osudom rovnako Turkami nedobytných hradov, ktoré nepodľahli bojom ani nájazdom, ale cisárovi, ktorý ho dal v 18. storočí poškodiť, aby sa v ňom nemohla usadiť odbojná šľachta.

Súčasťou hradu bola veža Tereš, ktorá slúžila ako úložisko na cennosti, akýsi trezor, ktorý využívali aj zemania zo širokého okolia. Avšak nie len zemania toto miesto využili na skrývanie svojich pokladov. Legenda viažuca sa k tomuto miestu hovorí, že sám Svätopluk tu rád oddychoval a že si ho zamiloval natoľko, že niekde na mieste, kde dnes stojí zrúcanina Oponického hradu zakopal svoj poklad. Ten sa ako inak nikdy nenašiel, možno preto, že sám Svätopluk ho „zaklial“. Vraj sa bude dať vykopať až vtedy, keď ho bude náš slovanský národ najviac potrebovať. Poklad ho vraj zachráni od záhuby. Hoci bol poklad už viac krát hľadaný, ako to už po počutí takého príbehu býva, doteraz ho nik nenašiel. Pravdepodobne ešte nenastal ten správny čas.

Hrad Lednica – tajomný nápis na hradnom múre

Už samotný pohľad na zrúcaninu Lednického hradu (Lednica, Púchov) v človeku zanechá silnú emóciu. Je jedným z tých architektonických diel našich predkov, pri ktorých zatajíte dych. Ruina sa týči na vápencovom brale nad obcou Lednica. Na hrad sa v minulosti dalo dostať len jednou cestou a to cez dva padacie mosty a desaťmetrový tunel vytesaný do skaly. 

Aj Lednický hrad za sebou skrýva príbeh, ktorý sa traduje už od dávnych čias. Je o kríži, ktorý sa týči na zube hradného útesu. Je pripomienkou lásky. Tej nešťastnej aj tej chamtivej. Hradný pán si totiž vyvolil nevestu, ktorú právom prvej noci nechal dotiahnuť rovno od oltára priamo na hrad. Katarínka, ktorá však bola verná svojej láske k Ondrejovi, radšej skočila do hlbín z hradného útesu. Hovorí sa, že jej milý – Ondrej, z nešťastnej lásky nakoniec skonal na jej hrobe. Práve Katarínka je údajnou bielou pani Lednického hradu, ktorá sa podľa legiend prechádza v noci po hradnom múre.

Lednický hrad na svojich hradbách nesie aj ďalšie tajomstvá. Jedným z nich je tajomný nápis, vyrytý na hradnom múre. Ten sa viaže k Michalovi Telekešimu (Telekessy), neslávne známemu pod menom lúpežný rytier. Násilník, chlipník a zločinec je vraj práve tým hradným pánom, ktorý môže za smrť Kataríny. Jeho krutosť a lúpežné výpravy si zažil aj cisársky radca Juraj Thurzo, ktorý bol na ceste za Rudolfom II. taktiež ozbíjaný. Niet divu, že proti pánovi Lednického hradu, boli vyslané vojská (údajne až 200 jazdcov a 500 pešiakov). Ten si však stihol naplánovať (august 1600) útek do Poľska. V noci sa vykradol z Lednického hradu s truhlicou plnou šperkov, ktorú potajme ukryl niekde na panstve, aby tu nakradnuté cennosti bezpečne počkali na jeho návrat. Jediný svedok úkrytu – zbrojnoš Jánoši, tajomstvo nikomu prezradiť nemohol – kvôli vyrezanému jazyku bol nemý. Zanechal však za sebou inú stopu a to tajomný nápis, ktorý bol objavený až 400 rokov po smrti hradného pána (pri obnove komplexu), ktorého za jeho skutky popravili sťatím dňa 3. apríla 1601 v Bratislave. Čudný odkaz na Lednickom hrade však ostal stále nerozlúštený.

Hrad Lietava – tajomné runové symboly

Neďaleko Žiliny (cca 10 km) sa nachádza jedna z najväčších zrúcanín na našom území – Lietavský hrad. Ťažko si predstaviť, aký nádherný a dominantný musel byť tento hrad v časoch svojej slávy. Aj tu sa stretávame s menom Juraj Thurzo, ktorý bol posledným známym obyvateľom hradu, jeho otec František Thurzo sa postaral o jeho renesančnú prestavbu. Od polovice 18. storočia je hrad opustený a jeho múry chátrajú.

Už hrad sám o sebe je zaujímavou a majestátnou stavbou. Jeho múry však ukrývajú ďalšie tajomstvo, ktoré nám doteraz nebolo odhalené. Je ním runový nápis, ktorý sa nachádza nad horným nádvorím vo výške 5-7 metrov a zaberá plochu viac ako 2,5 x 2 m. Runy sú vytesané do zlepencovej skaly pravdepodobne železným dlátom a ich hrúbka dosahuje miestami aj 3 cm. Ich pôvod je pravdepodobne germánsky. Existuje viacero pokusov odhaliť tajomstvo záhadných rún. Čo už vieme je, že runový nápis sa tu nachádza dlhšie ako Lietavský hrad samotný. Odhalený bol po odstránení zeminy 7. septembra 1969. 

„Naša predbežná analýza záhadného nápisu na Lietave dospela k tomuto záveru: K pôvodnému, najstaršiemu (azda keltskému) nápisu pribudol z ľavej strany germánsky runový text, zatiaľ čo v pravo od neho – oveľa neskoršie – bol pripísaný novším dánskym futharkom druhý záznam. Predpokladáme, že runový nápis bol súčasťou obetného pohanského oltára, ktorý, ako sa to aj v povestiach dosiaľ uchovalo, stál v praveku na tomto najvýchodnejšom výbežku Súľovských skál. Nakoľko špecialistu z odboru runológie u nás nemáme, prekonzultujeme si lietavský runový nápis s runológmi severských štátoch, kde toto vedné odvetvie má dlhú tradíciu a vysokú úroveň. Potom sa k lietavským runám na stránkach nášho časopisu ešte vrátime.„ (Článok Dr. Bukovinského v časopise Krásy Slovenska – rok vydania 1970).

Hoci mohli byť runy na Lietavskom hrade prvým dôkazom prítomnosti severských národov (vikingov) na našom území, Švédska kráľovská akadémia nakoniec tento záver nepotvrdila. Nenašla sa žiadna vzájomná podobnosť medzi škandinávskymi runovými nápismi a tými z Lietavského hradu. Nápis teda ostáva stále záhadou, ktorú raz možno odhalíme.

Hrad Ponická Huta – Tajomstvá Keltov

Skutočne tajomné miesto sa nachádza práve v Ponickej Hute. Hovorí sa, že k pohoriu Učovník sa vždy spájalo množstvo legiend a tajomstiev, a tak mali obyvatelia z týchto miest vždy tak trochu strach. Zvyšky valového opevnenia, ktoré sa tu nachádza pomenovali Hradiskom na Kláštore. Dnes vieme, že ide o Keltské hradisko, ktoré muselo mať podľa svojej rozlohy minimálne regionálny význam. Opevnenie okolo celého areálu hradiska naznačuje aj jeho iný, ako obranný charakter. Podľa všetkého tu žilo viacero rodín, ktoré sa zaoberali ťažbou a spracovaním medi z miestneho ložiska (dôkazom čoho sú nájdené predmety). Jednou z najkrajších častí hradiska je akropola a kamenný portál, ktorý pripomína bránu do iného sveta.  Nie je známe, či je tento magicky pôsobiaci portál dielom prírody, alebo človeka, ale môžeme predpokladať, že pre Keltov známych svojimi kultovými rituálmi mal veľký význam.

Kúsok od hradiska sa nachádza bralo Baba, ktoré zdobí mohutný železný kríž. K tomuto miestu sa viaže príbeh o žene, ktorá sa snažila prekaziť lásku svojej jedinej dcére. Na bralo vylákala nádejného zaťa a vzala sebe aj jemu život skokom zo skaly.

Zaujímavô

K odhaleniu niektorých nálezov pomohla doslova náhoda – vyvrátený strom. Jeho korene vytiahli na povrch úlomky keramiky aj rôzne nástroje.  

Toľkokrát sa prechádzame slovenskými hradmi či zrúcaninami a ani netušíme, čo sa za týmito chladnými, kamennými múrmi odohrávalo. Ukrývajú toľko záhad, dlhých hostín aj krutých zrád, mágie a povier. Začuli ste o niektorej zo zrúcanín niečo tajomné či strašidelné? Podeľte sa s nami v komentároch.