V duchovnom svete našich predkov existovali bytosti z povier, s ktorými bolo možné sa za určitých okolností stretnúť aj v bežnom živote. Predstavy o nich boli rôznorodé. Viazali sa na určité miesta výskytu a určité dni v priebehu roka. Stretnutie s takouto bytosťou sa pokladalo za skúsenosť a možnú súčasť života. Mohli sa vyskytovať ako živé, ale aj nadprirodzené bytosti, neraz s prelínajúcim sa charakterom pôvodu. Výraznú úlohu pri ich personifikovaní a vplyve zohrala viera v existenciu duší mŕtvych a ich možného návratu späť. Moc pôsobenia bytostí na človeka alebo zviera, mohla byť pozitívna aj negatívna. Z presvedčenia v ich existenciu vznikli medzi ľuďmi poverové rozprávania, ktoré patria k najstarším prejavom ľudovej prózy.
