V duchovnom svete našich predkov existovali bytosti z povier, s ktorými bolo možné sa za určitých okolností stretnúť aj v bežnom živote. Predstavy o nich boli rôznorodé. Viazali sa na určité miesta výskytu a určité dni v priebehu roka. Stretnutie s takouto bytosťou sa pokladalo za skúsenosť a možnú súčasť života. Mohli sa vyskytovať ako živé, ale aj nadprirodzené bytosti, neraz s prelínajúcim sa charakterom pôvodu. Výraznú úlohu pri ich personifikovaní a vplyve zohrala viera v existenciu duší mŕtvych a ich možného návratu späť. Moc pôsobenia bytostí na človeka alebo zviera, mohla byť pozitívna aj negatívna. Z presvedčenia v ich existenciu vznikli medzi ľuďmi poverové rozprávania, ktoré patria k najstarším prejavom ľudovej prózy.
Povery sa interpretovali ako skutočné udalosti, pričom konkrétne bytosti boli často sami nositeľmi deja. Človek, ktorému sa niečo prihodilo pri stretnutí sa s takouto bytosťou mnohokrát dokumentoval túto udalosť skutočnými dôkazmi, napríklad škrabancami. Démonologické rozprávania sa dotýkali základných existenčných hodnôt života a sprostredkovávali názory a predstavy ľudí aj o príčinách prírodných javov.
Pravé poludnie bolo časom oddychu a modlitby a výnimočnosť tohto úseku dňa chránila Poludnica. Ak niekoho gniavilo na hrudi bola za tým Mora, žena z ktorej vychádzala v noci duša. Ak vám už niekto povedal, že ste ako zmok, tak vedzte, že nemáte len podobu škaredého čierneho kuraťa, ale aj jeho démonické vlastnosti – ste zlým duchom, ktorý škodí. Zlú povesť mala aj Runa, zemná pani, ktorá v predstavách ľudí žila v lese a vládla nad všetkými jeho pokladmi. Ak jej niekto nejaký vzal, poradila si. Privlastňovala si všetko, čo patrilo lesu, vrátane detí, ktoré kradla matkám. Z televíznych rozprávok dobre známy dobromyseľný vodník bral na seba často aj ľudskú podobu, aby ľahšie získal ľudské duše. Škody na majetku sa zase pripisovali strigám, ktoré mnohokrát menili svoju podobu na mačku, či žabu. Naopak had mal ochrannú funkciu, strážil príbytok a nikdy sa nezabíjal. Ďaleko od mierumilovnosti mal vlkolak, muž, ktorý sa s príchodom polnoci menil na tmavosivého psa alebo vlka a napádal ľudí.
Výskyt bytostí sa viazal na určité miesto i čas v roku. Kulminovanie nepriaznivých síl pôsobenia sa prichádzalo s nástupom skracujúcich sa dní a vrcholilo s koncom roka. Tieto dni sú viazané na výskyt bytostí, ktoré sa dostávali ľuďom aj do príbytku, či hospodárskych budov. Preto je dôležité vedieť napr., že robiť hluk na Silvestra alebo použiť šnúrku červenej farby malo svoj význam.
Pohľad do dávno zabudnutého sveta poverových bytosti umožňuje podujatie Tajuplné bytosti alebo Kto po nociach chodí pripravené v Horehronskom múzeu pre verejnosť počas sobôt od 10.2.2024 do 9.3.2024, o 15.00 hod. A v pracovných dňoch 28.2.2024 a 6.3.2024 o 15.00 hod. Prostredníctvom sprievodného slova, s využitím zbierkových predmetov, realistických figurín v životnej veľkosti, malých figurín, fašiangových masiek, vizuálnych a sluchových vnemov sa počas podujatia dozviete, kto sú tzv. bytosti z povier, ako vyzerali, kde sa vyskytovali, aký bol s nimi možný kontakt, ako aj celú škálu kalendárnych zvyklostí.
Vytvorený tradičný izbový interiér umožňuje v každej časti miestnosti predstaviť obyčaj viazaný na konkrétny úkon, súvisiaci s výskytom poverovej bytosti – maselnica priviazaná o nohu stola, kruh kriedou okolo postele, cibuľa a cesnak položená na prahu, hrebeň položený pod maselnicou, rozsypaný mak, prekrížené metly, či klince zatlčené do polena. Vcítiť sa do myslenia ľudí v čase, kedy ich fantáziu formovala nevedomosť o prírodných zákonoch a snaha o ochranu rodiny a majetku za každých okolností, môžete zažiť na vlastnej koži počas vyskúšania si niektorých z magických úkonov. Správnu atmosféru umocňuje citlivý svetelný dizajn aj zvukový vnem, počas ktorého s vami figuríny z dielne renomovaných výtvarníkov komunikujú.