Veľkonočný pondelok je posledný deň veľkonočných sviatkov a už roky sa spája s oblievačkou či so šibačkou. Oblievanie a šibanie dievčat sa považovalo za očistné, dievčatám sa tým malo zabezpečiť na celý rok zdravie, ale i plodnosť. Šibači boli následne odmenení, a to bohatým pohostením, maľovaným vajíčkom, teda kraslicou, či stuhou na korbáč. Ako prebiehala príprava na „kúpací“ Veľkonočný pondelok, ale aj samotná šibačka?
Veľký týždeň – najvýznamnejšie obdobie roka
Veľký týždeň, veľkonočný týždeň či pašiový týždeň, ktorý sa začína Kvetnou nedeľou, patrí z kresťanského hľadiska k najvýznamnejším obdobiam roka. Vrcholí tzv. posvätným trojdním (Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota), slávnosťou zvanou Vzkriesenie (veľkonočná vigília) a Veľkonočnou nedeľou. Sviatky sa spájajú najmä s kresťanskou tradíciou, pričom ich hlavným motívom je zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, teda symbolika víťazstva života nad smrťou, no ide aj o udalosť úzko spätú s ľudovými zvykmi a tradíciami.
Vedeli ste, že?
Termín Veľkej noci je viazaný na lunárny kalendár – slávi sa počas prvej nedele po splne Mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti. Dátum Veľkej noci sa teda každý rok mení, pričom sa pohybuje v rozmedzí od 22. marca do 25. apríla.
Prípravy na veľkonočné obdobie boli sprevádzané rôznymi magicko-ochrannými či očistnými rituálmi, čistením príbytkov, chystaním výslužky, pôstom a návštevou kostola. Na Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu sa ľudia vo vidieckom prostredí skoro ráno, teda ešte pred východom slnka, umývali studenou vodou, aby boli zdraví. V tomto období sa prvý raz po zime vyháňal dobytok na pašu, gazdiné s dcérami upratovali domácnosť, umývali nábytok či prezliekali periny.
Prípravy na šibačku
Veľkonočný pondelok bol oddávna tradičným sviatkom mužov, a tak sa naň mládenci zodpovedne pripravovali. Na Veľký piatok či Bielu sobotu oberali púčky z topoľov, z ktorých si varili voňavku. V tieto dni si chystali aj korbáče (šibáky) na pondelkovú šibačku, no nebolo nezvyčajné, ak si ich pripravovali aj týždeň vopred. Šibák bol doslova majstrovským dielom a vizitkou slobodného mládenca.
Korbáče sa plietli z rozličného počtu prútov. Jednoduchšie, nazývané šestoráky a osmoráky, dokázal upliesť takmer každý dedinský chlapec, na zložitejšie techniky si trúfli len skutoční majstri.
Keďže Veľkonočná nedeľa bola posledným možným dňom na prípravu, po zjedení slávnostného obeda sa zišli mládenci, spoločne sa chystali na oblievačku, plánovali a dohodovali taktiku.
Maľovanie veľkonočných kraslíc
Nezaháľali ani dievčatá. V niektorých oblastiach Slovenska začínali maľovať kraslice už na Veľký piatok, inde na Veľkonočnú nedeľu. Vajíčka tvorené zložitejšími technikami sa často robili už pred Veľkou nocou. Kraslicami potom obdarúvali mládencov za šibačku. V 12. storočí cirkev nariadila ich svätenie, pretože podľa cirkevnej symboliky predstavovali nanebovzatie Ježiša Krista. Názov maľovaných vajíčok (kraslica) pravdepodobne súvisel s červenou farbou (v starej češtine slovo červený znamenalo i krásny), no mohol vychádzať aj z toho, že vajíčka sa krášlia.
Spočiatku teda prevládali vajíčka maľované na červeno, pričom táto farba mala podporiť ich symboliku plodnosti. Dievčiny boli pri maľovaní a zdobení veľmi precízne, pre svojho milého sa snažili vytvoriť čo najkrajšie vajíčko. Podľa toho, aké bolo pekné, mohol mládenec zistiť, čo za city k nemu dievčina prechováva, takže vajíčko plnilo aj úlohu vyznania lásky.
Využívali sa i tmavé podklady s jednofarebným alebo viacfarebným motívom. Neraz išlo o kvietky, úponky, lupienky či srdiečka v jednoduchých alebo zložitých kompozíciách. Na Spiši dievčence dokonca pridávali na vajíčka milé a úprimné veršíky, napríklad:
To vajíčko rysované, kvietočkami cifrované,
tomu ho venujem, koho verne milujem.
Využívali sa aj náročnejšie techniky zdobenia. Jednou z nich bolo voskovanie, keď sa na vajíčko špendlíkom, zápalkou alebo husím brkom nanášali vzory pomocou roztopeného farebného vosku. K ďalším rozšíreným technikám patrilo batikovanie, vyškrabovanie či oblepovanie farebnými nitkami, slamou alebo dužinou močiarnej trávy. Techniky a vzory boli odovzdávané z generácie na generáciu, pričom každá si mohla k zaužívaným vzorom pridať aj niečo originálne.
Vedeli ste, že?
Symbolika vajíčka bola počas sviatkov Veľkej noci veľmi dôležitá, mala až magický charakter. Takmer v každom dome sa počas Bielej soboty varili vajíčka, ktoré boli symbolom plodnosti či nového života. Väčšinou sa jedli uvarené na tvrdo, ale aj ako súčasť obradového jedla spolu s údeninami mäsom, so žemľami a strúhankou. Príprava jedla aj jeho názov sa líšili od regiónu k regiónu (veľkonočná alebo vajcová baba, syrek, hrudka, baránek a pod.). Naši predkovia dokonca verili, že ak budú počas Veľkej noci konzumovať vajcia, ochráni ich to pred zlými duchmi.
Veľkonočný pondelok – šibačka, oblievačka
Veľkonočný pondelok bol rušný deň a žila ním doslova celá dedina. Zvyky spojené so šibačkou boli naprieč regiónmi Slovenska rôznorodé, no takmer všade platilo, že sa začínala v skorých ranných hodinách. Na západnom Slovensku napríklad prebiehala bez oblievačky, na východe zase prevažovalo oblievanie nad šibaním. Na Kysuciach sa dievčatá nevyhli jednému ani druhému. Často ich mládenci pohádzali do potoka a oblievali vedrami vody.
Zvykom v mnohých dedinách bolo, že mládenci chodili na šibačku v skupinách. Každý mal svoj korbáč alebo šibák, no okrem neho mali ešte jeden spoločný, ktorý bol nezriedka dlhý aj dva metre. Za vyšibanie im potom dievčatá na dlhý korbáč priväzovali stužky. Výslužkou za šibanie a oblievanie boli aj maľované vajíčka, štamperlík pálenky, niečo chutné pod zub, napríklad koláče, a zvyčajne aj pár koruniek. Peniaze šibačom rozdávali najmä mladé dievčatá súce na vydaj, aby mali za čo mládenci zorganizovať večernú zábavu. Mládenci chodili na šibačku aj samostatne, a to najmä vtedy, ak mali s dievčinou vážnu známosť. Počas návštev hovorievali rôzne obľúbené riekanky:
Šibi-ryby masné ryby,
dávaj vajcá od korbáča,
ešče k tomu kus koláča,
ešče k tomu groš,
už je toho dosť.
Oblievačka a šibačka sa na celom Slovensku končili spravidla pred obedom, popoludní sa už polievať nepatrilo. Na druhý deň, v utorok, bolo žartovným zvykom, že dievčatá mohli obliať mládencov – buď takých, ktorých dolapili na ulici, príbuzných, alebo spolužiakov.
Aký význam mala pre ľudí šibačka a oblievačka?
Tradícia šibania a oblievania sa v istom zmysle zachovala do dnešného dňa, no v minulosti bola vnímaná ako istý magický rituál, pri ktorom sa využíva mágia dotyku. Jej pôvod môžeme hľadať ešte v predkresťanskom období, keď sa sviatky jari slávili ako symbol plodnosti. Naši predkovia verili, že ak dievčina nebude vyšibaná či poliata, môže jej to počas roka privodiť choroby, stratí čosi z krásy či pružnosti.
Pre mladé dievčatá nebola šibačka príjemným zážitkom,no prítomnosť šibačov ich tešila – jednak preto, že po vyšibaní a obliatí mali byť krajšie a zdravšie, jednak preto, že hojná účasť šibačov značila záujem o dievku.
Dotyk ženského tela s korbáčom, ktorý sa plietol z mladých prútov vŕby, mu mal zabezpečiť pružnosť, ohybnosť a krásu. Podobne to bolo s vodou pri oblievaní. Dievčatá sa oblievali „živou“ vodou (teda z potoka či zo studne), aby boli takpovediac čerstvé a rýchle v práci.
Veľkonočné sviatky sú najvýznamnejším obdobím roka, symbolizujú víťazstvo života nad smrťou, ale spájajú sa aj s ľudovými zvykmi a tradíciami našich predkov. Oblievačka a šibačka boli v minulosti vnímané ako uzdravujúce, očisťujúce a omladzujúce a ľudia im pripisovali magickú silu. Dodržiavate aj dnes tradície našich predkov? Ako prebieha šibačka u vás?
V tejto súvislosti by vás mohli zaujímať aj ďalšie články
- Najznámejšie tradície, ktoré slávili naši predkovia
- Fašiangy – obdobie hojnosti a veselosti. Ako ich slávili naši predkovia?
- Hody a dožinky: s akými zvykmi a tradíciami sa spájajú?
- Tradičná ľudová svadba – viete, odkiaľ pochádzajú dnešné svadobné zvyky?
- Páračky a táračky – tradície, ktoré spájali
