Hody a dožinky: s akými zvykmi a tradíciami sa spájajú?

Končí sa leto – obdobie práce na poliach, lúkach, v záhradách či vo viniciach. Zásoby na zimu sú pripravené, lúky pokosené, seno usušené a naši predkovia sa pripravujú na oslávenie svojej ťažkej práce tým najlepším spôsobom – výdatnými hodmi a dožinkami. Viete, aké zvyklosti ich sprevádzali?

Dožinky predchádzali hodom

Hody a dožinky nemali vždy jednotný dátum konania. Niekedy sa usporadúvali koncom leta, inokedy zas začiatkom jesene. Tak či onak, išlo o spoločnú obradnú hostinu celého rodu, na ktorej sa povinne schádzali všetci členovia rodiny – od tých najstarších až po úplne najmladších. Dožinky pozostávali zo symbolicky poslednej práce na poli, z odovzdania dožinkového venca a vinšovania hospodárovi a predchádzali hodom. Vo svojich raných časoch sa na hodoch spoločne zabilo hospodárske zviera – buď vôl, teliatko, baran, alebo kohút. Po tom, čo si na ňom rodina spoločne pochutnala, prešlo sa na bujarú zábavu.

Príchod cirkvi, príchod zmien

Keď sa okolo 18. storočia do osláv zaplietla katolícka cirkev, zakázala obradné zabíjanie zvieraťa a určila hodom konkrétny deň. Často išlo o deň, keď bol v dedine či meste posvätený kostol. V mnohých prípadoch pripadal aj na deň svätca, ktorému bol kostol zasvätený. To spôsobilo, že hody mali jednak rozmanité názvy naprieč Slovenskom a jednak sa začali konať v rôznych termínoch počas roka.

Zaujímavô

Hostina, dožinky, obžinky, kermeš, krmáš či odpust – hody v minulosti niesli aj takéto pomenovania. Kermeš sa vzťahoval najmä na spomienku posvätenia kostola v danom mestečku či dedine, odpust súvisel s kúpou odpustkov.

S novými názvami a zvyklosťami sa zmenil i samotný priebeh hodov. Začínali sa vždy v nedeľu a v rámci ich slávnostného otvorenia sa všetci hostia a oslavujúci stretli v jednom dome, kde ich už čakali rôzne chutné jedlá z mäsa a koláče pripravené gazdinou. Gazda k tomu všetkému nachystal víno alebo pivo. Na druhý deň v pondelok sa hostia s hostiteľmi presunuli do kostola na omšu za všetkých zomretých, po ktorej nasledovala tanečná zábava. Potom prišiel čas na bohatý obed u hostiteľov. V poobedných hodinách sa celé mesto či dedina stretli na námestí, kde mohli sledovať rôzne atrakcie a zábavy, ktoré trvali do neskorého večera. Na hodoch mali ľudia šancu stretnúť starých známych, ktorých roky nevideli. No počas osláv sa robili aj dôležité rozhodnutia. Rodičia sa medzi sebou často dohodovali o svadbách svojich synov a dcér.

Prekvapivô

Medzi hlavné atrakcie hodov patrilo predvádzanie skroteného medveďa či zhadzovanie capa z najvyššieho miesta v dedine. Všade boli kolotoče a hojdačky, ktoré boli veľkým lákadlom najmä pre najmenších zúčastnených. Okrem toho boli na programe aj vystúpenia silákov, ktorí buď dvíhali ťažké predmety, alebo medzi sebou zápasili. Celé námestie pripomínalo jedno cirkusové vystúpenie, spolu s ľuďmi na vysokých chodúľoch vo farebných kostýmoch. Niekedy sa k programu pridalo aj vystúpenie znetvorených ľudí.

Žiaden lacný špás

Aj finančná stránka hodov sa odzrkadlila na tom, akým spôsobom sa uberal ich priebeh. Vzhľadom na veľké počty hostí, výdatné jedlá a bujarú zábavu boli hody veľmi nákladnou záležitosťou. Okrem očividných výdavkov na jedlo, dekorácie a atrakcie na námestí sa očakávalo, že ľudia prídu aj vhodne oblečení, a tak šlo veľa peňazí i na nové šaty a topánky. Z týchto dôvodov sa v priebehu času zaužíval výrok: „Hody, hody – narobili škody.“

Zaujímavô

Predísť škodám sa usiloval aj cisár Jozef II., syn Márie Terézie, ktorý koncom 18. storočia nariadil oslavy hodov na jeden jediný deň pre všetkých ľudí. Za tento deň zvolil práve prvú nedeľu po dni svätého Havla. Akokoľvek dobrý úmysel malo toto nariadenie, svojmu účinku sa minulo. Ľudia i naďalej usporadúvali hody v deň posvätenia kostola alebo v deň výročia ich svätca a pridal sa k tomu i deň, ktorý určil panovník.

Šetriť na hody nemuseli v evanjelických dedinách – neslávili ich. Namiesto toho šli ľudia v nedeľu do kostola, aby poďakovali za úrodu. Pri tom spievali rôzne ďakovné piesne. Neskôr prišiel na rad rodinný obed, na ktorom sa servírovalo najmä pečené mäso, hydina a koláče. Rodina sa rozprávala a spoločne spomínala.

Chystanie vo veľkom

Oslavy hodov a dožinkov sa tiahli až do 20. storočia, pričom ich priebeh sa časom menil. K bujarým slávnostiam sa pridalo i veľké umývanie a ozdobovanie kostola. Gazdiné so svojimi dcérami vyzdobili kostol kvetmi, poupratovali dvory, oprali záclony a v niektorých prípadoch i vápnom omazali steny domu. Po veľkom zdobení prišlo na rad varenie. Piekli sa husi a kačky, varila sa mäsová polievka, pripravila sa pečená bravčová masť a lokše, zomlel sa mak a orechy a napiekli sa chutné koláče. Medzi vynikajúce pochúťky hodov patrili aj kačacie krky, klobásy, jaterničky, tlačenka či kapustné listy. Zo sladkého dominovali najmä štrúdle, kysnuté koláče a škvarkové pagáče.

Aj gazda mal svoju prácu, a to pripraviť dostatok pálenky alebo vína. Rodiny si totiž pozývali blízkych a známych zo svojej aj susednej dediny. Po príchode všetkých hostí nasledovala spoločná návšteva kostola a po nej výdatný obed. Keď sa všetci dosýta najedli a dostatočne si oddýchli, spoločne smerovali na námestie, ktorému sa hovorilo aj rínok. Čakala ich tam zábava aj jarmok.

Zaujímavô

V minulosti stretávanie sa medzi ľuďmi a blízkymi nebolo až také časté ako dnes. Najmä vzhľadom na zdanlivo nikdy sa nekončiacu prácu pri zvieratách a na poli sa ľudia videli len v ojedinelých prípadoch, medzi ktoré patrili aj hody.

Hody v žalúdku

Hody boli odjakživa späté s jedlom, predovšetkým s kačacinou, husacinou, parenou knedľou, lokšami a kapustou. Tušili ste, prečo sa práve hydinové mäso stalo hodovou pochúťkou? Tradícia kačacích a husacích hodov sa spája s niekoľkými legendami, pričom ich spoločným menovateľom je svätý Martin Toursky.

Povrávalo sa, že ho neposedné kačice a húsky rušili pri kázni, a preto trpia na pekáči. Keďže bol synom rímskeho vojenského dôstojníka, známa je aj iná legenda: jeho pohanský otec vraj poňho poslal vojakov, aby ho priviedli späť do vojenského tábora (Martin chcel svoj život prežívať v duchu kresťanskej viery). Schovával sa medzi husami, ktoré ho však gagotom vyzradili. Nahnevaní dedinčania teda od hnevu všetky husi poslali na pekáč.

TIP

Obec Slovenský Grob je vychýrená husacinou, a preto ak si chcete tento chutný a tradičný pokrm vychutnať, neváhajte ju navštíviť. Chrumkavé husi či kačky si tam môžete vychutnať v mnohých reštauráciách. Za zmienku stojí napríklad Gurmánsky Grob, Zelený dvor, Grobská reštaurácia, Husacina u Jakuba, Pivnica u zlatej husi či Husacina pri mlyne.

Poďakovanie za úrodu – dožinky aj hody

S ukončením žatvy prichádzal čas poďakovania za plody práce. Keďže v predkresťanských časoch sa hospodárska prosperita spájala s nadprirodzenými silami, bohatstvo budúcoročnej úrody mali zabezpečiť rôzne magické úkony vykonávané pri zbere zrelého obilia. Dožinky však postupne nadobudli funkciu oslavnú a ďakovnú. Poukazuje na to aj dožinkový veniec ako neodmysliteľná súčasť dožinkových osláv. V sprievode dedinčanov bol slávnostne prinesený až k domu hospodára či statkára a tam zavesený na izbový trám alebo domovú bránu. Odovzdávala ho najšikovnejšia žnica, pričom recitovala ustálené slovné dialógy alebo spoločne s prítomnými spievala piesne.

Zaujímavô

Dožinkový veniec symbolizoval poďakovanie hostí za úžasnú hostinu a oslavu dokončenej žatvy, z čoho vyplýval aj materiál, ktorý sa na pletenie venca používal. Posledný alebo predposledný deň žatvy ho ženy uplietli zo všetkých druhov zožatého obilia, najčastejšie s poľnými kvetmi. Na ozdobenie pridávali aj rôzne farebné stužky. Veniec sa plietol do mnohých tvarov a podôb – ako kruh, kytica a niekedy aj špirála, koruna, kôš či dokonca aj dom alebo kostol. Po tom, ako bol odovzdaný gazdovi, visel na dome až do Štedrého dňa alebo do budúcej žatvy. V oboch prípadoch bolo jeho zrno po zvesení pridané do siatin a seno rozdané kravám a sliepkam, aby priniesli hojnú úrodu aj po ďalšie roky.

Pohľad do súčasnosti

Hody mali a dodnes majú cirkevnú aj svetskú podobu sviatku. Tomu zodpovedá aj ich samotné slávenie – v kostole verzus v obci. Svetská stránka hodov zahŕňala hodovú nedeľu, typickú aj kočovnými kolotočiarmi, ktorí sa postarali o rôzne atrakcie. Aj v súčasnosti tvoria v mnohých mestách a dedinách neoddeliteľnú súčasť hodov, a to za sprievodu hudby rôznych žánrov. Večerná zábava potom vrcholí tradičnými piesňami v stvárnení ľudových interpretov alebo ju má v réžii dídžej.

Čo sa týka cirkevnej stránky hodov, v dnešnej dobe splynula s poďakovaním za úrodu. Prejavuje sa najmä vytváraním cirkevných výjavov plodmi, ktoré sa na Slovensku pestujú. Naša úroda vo forme kukurice, fazule, obilných zŕn, maku, tekvíc a ďalších plodov ovocia a zeleniny teda stvárňuje svätcov či výroky a nápisy v chrámoch. Zaujímavé je, že v niektorých častiach našej krajiny je modlenie a ďakovanie Bohu za úrodu spojené aj s folklórom – plody úrody, ktoré sa dávajú posvätiť, prinášajú do kostolov ľudia odetí v krojoch.

Hoci sa slávenie dožinkov z niektorých miest a obcí príchodom nového tisícročia vytratilo, v súčasnosti táto takmer zabudnutá tradícia zažíva znovuzrodenie a v mnohých kútoch Slovenska je považovaná za obľúbenú kultúrno-spoločenskú udalosť. V niečom je prispôsobená dnešnej modernej dobe – predajom výrobkov lokálnych remeselníkov, tanečnými vystúpeniami folklórnych súborov, rôznymi súťažami (napr. v kosení obilia), ochutnávkou destilátov a pod., – no odovzdávanie dožinkového venca v typickom ľudovom odeve aj naďalej tvorí jej neodmysliteľnú súčasť.

Kam za dožinkami a hodmi?

V niektorých mestách a dedinách sú dožinky a hody aj v súčasnosti výnimočnou udalosťou, na toto podujatie sa miestni pripravujú vopred, pozývajú naň rodinu a priateľov, dokonca si berú voľno z práce. Aj keď sa vám takéhoto pozvania nedostane, môžete si vychutnávať ich atmosféru v podobe rozmanitého kultúrno-spoločenského programu. Zájsť naň môžete do rôznych kútov Slovenska. Kam napríklad?

Mesto Nitra organizuje 13. a 14. augusta 2022 Hody a dožinky, ktorých súčasťou je aj jarmok ľudových remesiel či degustácia vín. V rovnakom dátume sa konajú aj Dožinky v Turej Lúke, ktoré zahŕňajú i ukážky tradičných poľných prác, prípravu dožinkových vencov či koštovku páleného. V Trebišove na dožinkoch 20. augusta si zase môžete pozrieť zinscenovaný príbeh osláv dožinkov za čias Andrášiovcov, zasúťažiť o najkrajší dožinkový veniec, priučiť sa výrobe chleba či vychutnať si zážitkovú jazdu na starom traktore a prezentáciu historických strojov. Trenčianske Teplice vás 21. augusta rady privítajú na svojich hodových slávnostiach, na ktorých nebudú chýbať fantastické domáce moravské koláče. V prostredí Múzea kysuckej dediny sa zase môžete zúčastniť na podujatí Dožinky a dary zeme, ktoré sa uskutoční 11. septembra. Kapucínsky guláš si vychutnáte 18. septembra v Hriňovej v rámci Dožinkových slávností na Raticovom vrchu.

Za najvýznamnejšie obdobie agrárneho kalendára môžeme považovať práve koniec leta. Žatva je totiž dôležitá aj z iného hľadiska – odjakživa sa s ňou spájajú rôzne zvyky a obrady, ktorých súčasťou je najmä poďakovanie za úrodu. Oslavy ukončenia zberu úrody – dožinky – sú aj dnes, hoci v menšej miere, sprevádzané oslavami, spevom a tancom. Rovnako to platí aj pre hody. Aj keď tie sú už viac späté s dátumom posvätenia kostola než so slávnosťou, ktorá nasledovala po dožinkoch, aj naďalej sa tešia obľube vzhľadom na zachovávanie mnohých zvykov a tradícií.

Majú pre vás hody a dožinky hlbší význam alebo predstavujú podujatie, ktoré je jednoducho synonymom príjemne stráveného víkendu? Máte tipy na slávnosti a festivaly, ktoré v duchu minulých čias oslavujú dožinkové a hodové ľudové tradície? Podeľte sa s nami v komentároch.

V tejto súvislosti by vás mohli zaujímať aj ďalšie články

• Páračky a táračky – tradície, ktoré spájali
• Tradičné slovenské jedlá – príbehy aj recepty
• Ľudový odev a kroj ako súčasť nášho kultúrneho dedičstva
• Morena – matka smrti ako súčasť tradičnej ľudovej kultúry
• Tehotenstvo v minulosti: netradičné tradície, povery, zlí duchovia