Príbeh Betliara, ktorý zachránila statočná Slovenka Alžbeta Güntherová-Mayerová

Kaštieľ Betliar, nachádzajúci sa v rovnomennej obci len pár kilometrov od okresného mesta Rožňava, patrí k najnavštevovanejším miestam Slovenska. Známym a hojne navštevovaným je od roku 1952, keď tam bola násilne vysídlená slovenská vedkyňa, historička umenia a pedagogička Alžbeta Güntherová-Mayerová. Tá začala pracovať ako správkyňa kaštieľa Betliar a hradu Krásna Hôrka a podarilo sa jej zachrániť toto slovenské kultúrne bohatstvo. Aký je príbeh kaštieľa Betliar a jeho záchrankyne? Aké poklady ukrýva táto obec, ale i jej okolie?

Alžbeta Güntherová-Mayerová a jej príbeh

Alžbeta Güntherová-Mayerová vstúpila do kultúrneho života Slovenska v 30. rokoch 20. storočia. Vo svojich profesijných začiatkoch sa v bratislavskom mestskom múzeu venovala umenovednému spracovaniu zbierok, neskôr spolupracovala na vytvorení stálej inštalácie umeleckohistorických zbierok v SNM Martin. Po druhej svetovej vojne nastúpila na Povereníctvo školstva, vied a umení, kde spolu s kolegom organizovali pamiatkovú starostlivosť, povojnovú obnovu a rekonštrukciu pamiatok.

Ťažké chvíle prežívala na konci 40. rokov, keď stratila manžela a nielen ona, ale i jej rodina sa stali terčom atakov zo strany nastupujúceho režimu, a to i napriek tomu, že jej práca v oblasti umeleckej histórie, ochrany pamiatok, múzejníctva a výchovy budúcich generácií umenovedcov bola vnímaná ako priekopnícka. To, že je nepriateľom režimu, sa jej potvrdilo koncom roka 1952, keď jej Ústredný národný výbor mesta Bratislavy zrušil zmluvu o užívaní vlastného bytu. Následne bola násilne vysťahovaná do gemerskej obce Betliar. O príčine svojho vysídlenia nemala žiadne informácie, situáciu sa snažila všemožne zvrátiť, no neúspešne. Do Gemera odcestovala s rodinou – so sedemročným synom, s invalidným bratom Augustínom Mayerom a so sesternicou Margaretou Pfeilerovou-Csiskóovou. Spoločne potom obývali dve malé miestnosti, ktoré boli súčasťou bývalej hospodárskej budovy kaštieľa. Situáciu po príchode do Betliara opísala v liste adresovanom svojej priateľke Márii Jellinekovej, dokumentaristke SNG:

„Drahá moja Maca! Tu je krásne jesenné počasie a park nádherný. To je jediné, čo ma upokojuje. Inak som v zúfalej situácii. Polovica vecí sa rozbila, nie na ceste, ale tu z nádražia do kaštieľa. Vagón mal sa vrátiť a autodoprava nedodala včas autá, tak sme museli vlastnými silami vyložiť a dopraviť, a to až do večernej tmy. A to malým vozom, ktorý sa raz aj úplne prevrátil – ešte dobre, že sa nikomu nič nestalo. Mám tu dve izby bez všetkého, kisne som ani nevybalila, žijem ako na letovisku a nechcem veriť tomu, že tu ostanem. Pri pomerne dobrom počasí má sa aspoň Petrík dobre, lebo v parku bicykluje ostopäť. Predstav si, aj on mi ochorel, dostal akúsi infekčnú vyrážku, a to práve teraz, keď nemám ani kúpeľňu, ani lekára. Ba ani vodu, lebo po ňu musím dolu do záhrady. V kaštieli, kde by som mohla bývať, nemožno bývať, lebo nedá sa kúriť. Tak nolens volens ostanem v horárni a som rada, že mám aspoň strechu a kľud. Horšie bude s kurivom, nedostať drevo ani uhlie. A myslím na moju bratislavskú plnú pivnicu. Pritom Petrík bude mrznúť, ešte dobre, že je tak utužilý.“ (Zdroj: Monument revue, Július Barczi)

TIP na výlet

Ak do oblasti Betliara zavítate s deťmi, môžete navštíviť napríklad neskororenesančnú strážnu vežu v Rožňave. Tá je neodmysliteľnou dominantou mesta (36,5 metra) a od roku 1997 je sprístupnená širokej verejnosti ako vyhliadka. Návštevníci teda môžu z výšky obdivovať nielen historické pamiatky jadra Rožňavy, ale aj kalváriu či Rožňavskú kotlinu. Navštívte aj celosvetový jaskynný unikát v obci Ochtiná Ochtinskú aragonitovú jaskyňu či vodný mlyn v obci Kováčová.

Kaštieľ Betliar a jeho záchrana

Kaštieľ Betliar a hrad Krásna Hôrka sa stali pôsobiskom Alžbety Güntherovej-Mayerovej na niekoľko nasledujúcich rokov. V Gemeri ju privítali s otvorenou náručou a prijali medzi seba. Spočiatku tam pôsobila ako zamestnankyňa, neskôr aj ako správkyňa Štátneho kultúrneho majetku, pričom jej primárnym cieľom bolo spracovať sprievodcu, katalogizovať a inštalovať zbierky kaštieľa. No úloh postupom času pribúdalo, z čoho vyplývala jej pracovná vyťaženosť (niekedy až 16 hodín denne). Bolo to spôsobené aj tým, že situácia v kaštieli nebola po odchode pôvodných majiteľov Andrášiovcov úplne ideálna.

K prvým prácam, do ktorých sa Güntherová-Mayerová pustila, patrili systematizácia inventárnych zoznamov a spisov či vyriešenie majetkovoprávnych sporov parku a hospodárskych budov kaštieľa. Rovnako sa zaujímala aj o stav interiéru a exteriéru objektov. Zvonku bol kaštieľ obrastený popínavými rastlinami, ktoré neprospievali architektúre, vnútri sa nekúrilo a nefungovala ani vodovodná a elektrická inštalácia. Krátko po príchode sa oboznámila aj s galerijnými zbierkami, zhodnotila inštalačné možnosti v objektoch, študovala dejiny rodu Andrášiovcov, ich podnikateľské aktivity a postavenie poddaných na ich panstvách, ale napríklad aj gemerské fresky.

V roku 1953 pracovala na katalogizovaní rytín, skúmala grafické edície, kontrolovala historickú knižnicu, inštalovala zbierky, premiestňovala exponáty. Keďže si uvedomovala, že Betliar je jediné úplne zachované šľachtické sídlo, jej cieľom bolo udržať interiéry kaštieľa čo najautentickejšie. Svojou precíznou prácou poukazovala aj na dôležitosť zberateľstva a dejín úžitkového umenia. Vytvorila galériu predkov slúžiacu na prezentáciu rôznorodých zbierok Andrášiovcov.

TIP na výlet

Gemerská oblasť je známa aj svojou baníckou činnosťou. Vydajte sa po stopách baníctva a navštívte niekoľko objektov, v ktorých sa oboznámite s jeho bohatou históriou. Jedným z takýchto miest je historická expozícia Baníckeho múzea v Rožňave, umiestnená v budove Markovej manufaktúry na výrobu kože. Budova dnes teda slúži ako múzeum a návštevníkom poskytuje možnosť oboznámiť sa s pestrou históriou gemerského regiónu. Nevynechajte ani návštevu baníckeho zážitkového centra Sentinel v Rožňave, ktoré zahŕňa expozíciu baníctva a hutníctva Gemera, expozíciu Čas pary či expozíciu prírody Slovenského krasu. V exteriéri areálu môžete obdivovať rôzne banské mechanizmy alebo pojazdnú banskú železničku.

Park pri kaštieli Betliar a jeho významní návštevníci

Alžbeta Güntherová-Mayerová venovala veľkú pozornosť aj údržbe betliarskeho anglického parku, v čom jej vo veľkej miere pomáhal bývalý záhradník grófa Andrášiho Ondrej Bobík. Zaslúžila sa napríklad o vyčistenie rybníkov, navrhla lavičky, zriadila bufet pre turistov a okrem toho nariadila obnovu chodníkov v parku a dala opraviť jeho početné romantické stavby. Betliar vďaka Alžbete Güntherovej-Mayerovej navštívili i pracovníci arboréta v Mlyňanoch, ktorí tam prišli s cieľom študovať tento veľkolepý park. No neprišli len oni, Betliar navštívili mnohí významní ľudia. Išlo o pedagógov, reštaurátorov, akademických maliarov či pamiatkarov.

Študijné pobyty tam absolvovali aj osobnosti ako profesor Karol Plicka, ktorý na tomto mieste skúmal gemerské ľudové piesne a povesti. No v konečnom dôsledku sú dôležitými návštevníkmi všetci ľudia, ktorí sa i dnes vydajú objavovať poklady kaštieľa. A za to, že máme možnosť navštíviť toto krásne miesto, môžeme vo veľkej miere vďačiť aj statočnej Slovenke Alžbete Güntherovej-Mayerovej, ktorá bola známa svojou liberálnou otvorenosťou, ľudským prístupom a demokratickými názormi.

Dnes láka honosný kaštieľ v Betliari nielen našincov, ale aj zahraničných turistov – a niet sa čomu čudovať. Pýši sa pôvodným zariadením, vzácnym nábytkom, umeleckými zbierkami, najmä obrazmi, ale obdivovať môžete aj exotické predmety dovezené zo zahraničia. Oddýchnuť si môžete v krásnom parku, ktorý kaštieľ obkolesuje. Prezrite si v ňom nielen jazierka, ale aj stavby ako vodomety či pavilóny, a rovnako exotické stromy a zvyšky prastarého tisového lesa.

Čo navštíviť v Betliari a jeho blízkom okolí?

Zvernica Betliar

Obec Betliar, ale aj územie, na ktorom sa nachádza, už oddávna patria vďaka dobrým prírodným a klimatickým podmienkam k významným a vyhľadávaným poľovným revírom. Zvernica bola založená v roku 1885, teda v období grófskeho panstva Andrášiovcov, spolu s poľovníckym zámkom, v ktorom rodina uchovávala svoje trofeje. V lokalite vznikol cielený lov poľovnej zveri, pričom tam boli privezené jelene a neskôr daniele. História novodobej zvernice sa datuje od roku 1967, keď tam bol zriadený zverník na chov danielov a muflónov s cieľom dosiahnuť intenzívny chov a lov kvalitnej trofejovej zveri. Betliarska zvernica je jedinečná v tom, že je domovom nielen všetkej poľovnej zveri, ale aj chránených druhov – rysa a vlka. Svojmu účelu slúži i v súčasnosti a v roku 2019 ju Lesy SR zaradili medzi významné lesnícke miesta.

Malý park a socha sv. Jána Nepomuckého v obci Betliar

Malý park tvorí časť centra obce a bol založený po regulácii Krivého potoka začiatkom 20. storočia. Dominantu parku tvorí krásna lipová aleja doplnená majestátnymi topoľmi. Návštevníkov upúta aj balvan z vrchu Volovec, ktorý je zároveň pamätníkom 675. výročia založenia obce Betliar, doplnený pamätnou tabuľou. V strede aleje je umiestnená kamenná socha sv. Jána Nepomuckého.

Andrášiho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí

Andrášiho obrazáreň dal postaviť v rokoch 1908 – 1909 vtedajší majiteľ krásnohorskopodhradského panstva Dionýz Andráši. Bol hrdým vlastníkom hodnotnej zbierky výtvarného umenia a chcel ju umiestniť na to najvhodnejšie miesto, ktorým sa stala práve obrazáreň. Pôdorys centrálnej stavby má tvar gréckeho kríža a priestory obrazárne sú umiestnené medzi jeho ramenami. Jadro tvorí veľká výstavná sieň so sklenenou strechou a skleneným kazetovým stropom. Počas druhej svetovej vojny bol objekt poškodený a začal pustnúť, neskôr došlo k malej úprave a objekt sa istý čas využíval na bytové účely, klubovú činnosť aj ako knižnica či sklad. Až v roku 1967 získalo Andrášiho obrazáreň do vlastníctva Banícke múzeum v Rožňave, ktoré urobilo komplexnú pamiatkovú obnovu. Pôvodné poslanie obrazárne bolo budove prinavrátené v roku 1990, keď v nej bola zriadená expozícia výtvarných diel. Svojmu účelu slúži dodnes a každoročne poskytuje priestor na sezónne výstavy (jún – august).

Mauzóleum Andrášiovcov v Krásnohorskom Podhradí

Mauzóleum dal postaviť v rokoch 1903 – 1904 posledný mužský potomok vetvy rodu Andrášiovcov Dionýz pre seba a svoju milovanú manželku Františku Hablawetzovú. Rodinná krypta vznikla podľa návrhu mníchovských umelcov, pričom ide o skutočne cennú pamiatku secesného staviteľstva a sochárskeho umenia. Vytvorili ju v rekordnom čase – za jediný rok. V interiéri budovy môžu návštevníci obdivovať napríklad reliéf s erbom Andrášiovcov, ktorý strážia anjeli s vyhasnutými fakľami, vencom (symbol víťazstva) a palmovým listom (symbol mučeníckej smrti). Pozorným očiam neunikne, že pod erbom je vyrytý akýsi odkaz. V skutočnosti ide o krédo Dionýza Andrášiho „Non videri sed esse!“ (Nie zdať sa, ale byť!). Zaujímavými artefaktmi mauzólea sú aj dva sarkofágy z bieleho kararského mramoru.

Mauzóleum je umiestnené v strede dláždeného nádvoria. Je obkolesené kamenným múrom a veľkým, 4,5-hektárovým parkom. Za objektom leží hrob jazvečíka, domáceho miláčika grófskeho páru, na hrobe je uložený pieskovcový pomník so sochou psíka od Hansa Bauera.

Betliar i jeho okolie sú ako stvorené na krásny rodinný výlet. Ukrývajú v sebe kus histórie, kultúru, prírodné krásy a zaujímavosti rôzneho charakteru. Jednou z dominánt tejto oblasti je kaštieľ v Betliari, ktorý môžeme navštevovať aj zásluhou výnimočnej ženy a osobnosti slovenskej kultúry Alžbety Güntherovej-Mayerovej. Tá po sebe zanechala obrovské a dodnes inšpirujúce dielo. Navštívili ste kaštieľ Betliar? Aké ďalšie zaujímavé miesta v tejto lokalite odporúčate vidieť?

V tejto súvislosti by vás mohli zaujímať aj ďalšie články

• Slovenský unikát – malebná rozprávková obec Čičmany
• Ktoré slovenské lokality oslnili Sissi, Beethovena a iné známe osobnosti?
• Po stopách: Štefan Zamkovský, horský vodca vo Vysokých Tatrách
• Kráľova hoľa: matka štyroch riek a zaujímavosti o nej
• Špania Dolina – banícka obec s bohatou tradíciou a krásami