Najúchvatnejšie múzeá a knižnice na Slovensku

Autor: Redakcia

Múzeá môžu v mnohých evokovať miesto, ktoré navštevujú iba intelektuáli, ale to je mylná predstava. Tieto miesta sú plné zaujímavých, jedinečných kúskov, ktoré ohúria kohokoľvek bez ohľadu na dosiahnuté vzdelanie. Múzeá sú v mnohých prípadoch nápadité nielen artefaktmi a expozíciami, ktoré ukrývajú, ale i samotnou architektúrou. Niektoré vám vyrazia dych, iné vás možno i pobavia. Na svoje si prídu tí, ktorí umenie milujú, aj tí, ktorí mu veľmi nerozumejú.

Literárne múzeá nielen pre milovníkov beletrie a faktografie

Na svete sú iba dve múzeá mimo Ruska, ktoré sa venujú ruskej literárnej tvorbe. Jedno z nich je práve v našej krajine a ide o Slovanské múzeum Alexandra Sergejeviča Puškina v Brodzanoch. Je situované v kaštieli, v ktorom bývala Puškinova švagriná Alexandra Nikolajevna Gončarovová. Alexandrova manželka Natália ju aj s deťmi nezriedka navštevovala.

Literárne múzeum vzniklo v roku 1979 v budove renesančného kaštieľa zo 17. storočia. V jeho areáli sa nachádza vzácny historický park, spadajúci pod ochranu prírody. Okrem iného ho zdobí 10 búst významných ruských a slovenských spisovateľov z rúk popredných slovenských výtvarníkov. Neďaleko múzea je rodinná hrobka pôvodných majiteľov kaštieľa – kaplnka Friesenhofovcov.

Kaštieľ v Brodzanoch | Zdroj: Simona Škundová

K našim skvostom jednoznačne patrí aj fujara, najšpecifickejší slovenský hudobný nástroj, najsvojráznejšia ľudová píšťala. Zároveň je raritou, keďže v žiadnej inej krajine takýto hudobný skvost nenájdeme. Literárne a hudobné múzeum Banská Bystrica jej právom venuje najrozsiahlejšiu časť, spolu s rozmanitými píšťalami. Múzeum vzniklo v roku 1969 s perspektívnym umiestnením v budove, v ktorej žil, pracoval a zomrel spisovateľ Ján Botto. V múzeu sa nachádza dovedna 250 ľudových hudobných nástrojov od šesťdesiatich tvorcov, pričom väčšina z nich bola vyrobená v 20. storočí. Súčasťou zbierky sú i signálne, samoznejúce, vzduchozvučné a strunové nástroje.

Jeho súčasťou je aj Štátna vedecká knižnica, ku ktorej je múzeum organizačne pričlenené. Vďaka tomu sa nezameriava len na knižnú, bibliografickú, výskumnú, vzdelávaciu, vydavateľskú a kultúrno-výchovnú činnosť, ale aj na odbornú činnosť literárnomúzejnú a hudobnomúzejnú.

Expozícia Ľudové hudobné nástroje na Slovensku | Zdroj: Literárne a hudobné múzeum Banská Bystrica

Múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši, pomenované po svojom rodákovi, otvorilo brány v roku 1961. Jeho súčasťou sa stala historická knižnica Tranoscia, dedičstvo Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. Ako knižničný celok je výsledkom veľkolepého zberateľského projektu Jána Mocka, kňaza a literárneho historika. Vďaka jeho zberateľskému úsiliu sa zrodila doslova exkluzívna knižnica, v ktorej nájdete vzácne tlače a rukopisy až zo 16. storočia.

V historickej knižnici, ktorú Múzeum Janka Kráľa spravuje, sa nachádza aj najvydávanejšia kniha na Slovensku – Malý katechizmus Martina Luthera v 311 vydaniach. Knižnica pozostáva z viac ako 2 200 cenných kníh zozbieraných počas stáročí, pričom najstaršia kniha pochádza z roku 1592. Zbierku dopĺňa i osobná korešpondencia slovenských dejateľov. Zvlášť cennými sú exempláre Cithary sanctorum od Juraja Tranovského.

Pyšnô:

Význam Cithary sanctorum má dejinný charakter. Vniesla sa do života slovenského ľudu a piesne z nej nezneli iba v chrámoch či na krstinách a svadbách. Človek si ich nôtil i doma, ráno aj večer. Slovami jej význam vystihol aj Pavol Dobšinský: „Poklad to neoceniteľný…! Ale ani nebude slovenského evanjelického domu bez neho! Slovenskí otcovia a hospodári odkladajú si ho v príbytkoch na najvzácnejšie miesto, matere nevydávajú dcér bez neho. Náš ľud neodcudzí od nábožnosti ani od reči svojej, dokiaľkoľvek vo vážnosti je Tranoscius.“
Cithara sanctorum | Zdroj: Maroš Mačuha

Aj knihy a knižnice sa pýšia prívlastkom NAJ

Slovenské národné múzeum v Bratislave disponuje okrem iného najväčšou knihou s názvom Vtáky Ameriky, ktorej autorom je americký spisovateľ John James Audubon. Ide o najväčšiu knihu na Slovensku a zároveň o štvrtú najdrahšiu knihu sveta. Jej vydanie siaha do roku 1838 a má dve časti. Najmenšia kniha, ktorá váži necelé dva gramy, je taktiež knižnou raritou. Je to náboženská kniha Korán s rozmermi iba málinko väčšími ako eurová minca. Samotnému čitateľovi text tejto knihy zväčší lupa, ktorá je jej súčasťou.

Knižnica Aponiovcov v Oponiciach sa zase môže pochváliť prívlastkom najkrajšia interiérová knižnica. Táto mysteriózna miestnosť alebo trinásta komnata kaštieľa, ako jej hostia hovoria, v sebe ukrýva knižný poklad, silný príbeh a neutíchajúcu energiu, ktorú je cítiť, len čo človek prekročí jej prah. Sústreďuje vzácne diela z rokov 1515 až 1940 od svetoznámych autorov ako Machiavelli, Petrarca, G. Bruno, Galilei, Da Vinci, Dumas, Balzac, Newton, Linné, ale aj mnohé ďalšie skvosty.

Aponiovská knižnica dýchajúca atmosférou minulosti | Zdroj: Aponiovská historická knižnica

Knižná zbierka rodu Aponiovcov je dodnes známa pod názvom Aponiovská knižnica. Založil ju vo Viedni okolo roku 1770 gróf Anton Juraj Aponi a pôvodne mala približne 30 000 zväzkov. V jej zbierkach bolo približne 400 prvotlačí, medzi nimi Danteho Božská komédia s ilustráciami S. Botticelliho či najstaršia tlačená kniha – Gutenbergova Biblia z roku 1455. Gróf Anton Aponi dal zbierku presťahovať do Oponíc, do rodového kaštieľa v parku.

Jeho priestory, respektíve interiér knižnice bol navrhnutý nadčasovo, s obrovskými francúzskymi terasovými dverami vedúcimi do nádherného parku, ale taktiež s dômyselnými ochodzami po obvode galérie, zabezpečujúcimi prístup ku všetkým knihám. Po vyše 165 rokoch bola knižnica spolu s kaštieľom odmenená za svoje architektonické riešenie a získala prestížne ocenenie Fénixovo krídlo, evokujúce vstanie bájneho fénixa z popola.

Interiér Aponiovskej historickej knižnice | Zdroj: Aponiovská historická knižnica

Lákavá prírodoveda aj geografia

Naše Slovenské národné múzeum – Prírodovedné múzeum – sa so svojimi mineralogickými zbierkami s približne 2,5 milióna predmetov oprávnene zaraďuje medzi významné európske prírodovedné múzeá. V našej krajine však máme aj ďalšie múzeum, ktoré je tematicky späté s prírodou, no špecifickým spôsobom.

Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši je jediné svojho druhu. V expozícii nájdete 1 452 fotiek, 3 702 zbierkových predmetov, 34 obrazoviek a 32 zvukových ukážok. Medzi nimi i nález svetového významu – fosílne pozostatky kostry leva jaskynného, ďalej objav z Medvedej jaskyne v Západných Tatrách či najstaršie fosílne pozostatky kostry vodného jaštera zo stredného triasu (Pachypleurosaurus indet). Slovenským unikátomkryogénne jaskynné perly.

Zaujímavô:

Počiatky múzejnej kultúry v Liptovskom Mikuláši siahajú do polovice 19. storočia a spájajú sa s literárno-kultúrnym spolkom Tatrín. Budova Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva bola pôvodne postavená ako jezuitský kláštor. V niekdajšej kláštornej kaplnke v rokoch 1832 – 1835 a 1840 – 1843 pôsobilo prvé slovenské obrodenecké ochotnícke divadlo Gašpara Fejérpatakyho-Belopotockého. Kláštorná záhrada bola neskôr jediným parkom v meste a dejiskom viacerých významných udalostí.

Slovenské múzeum máp v Banskej Bystrici je prvým a jediným miestom na Slovensku, kde sa môžete stretnúť s tzv. pieskovým modelom krajiny s rozšírenou realitou (angl. Augmented Reality Sandbox). Ide o zážitkovú vzdelávaciu pomôcku využívajúcu najmodernejšie digitálne technológie. Múzeum sa zameriava na geografiu a kartografiu, pričom ich návštevníkom predstavuje netradičnými interaktívnymi formami.

Pieskový model krajiny, ktorý môžete v múzeu sami pretvárať | Zdroj: Slovenské múzeum máp

K najzaujímavejším a zároveň najvzácnejším predmetom expozície patria mapové listy. V počte 53 boli súčasťou obrovských „mapových diel“ z roku 1851. Z čias Rakúsko-Uhorska sú v podobe originálu zachované tri staré mapy, a to z roku 1897. Vzácne mapy sú na pôvodnom podklade, a teda nielen na papieri, ale aj na látkovom podklade. V múzeu vás zaujme i anaglyf Vysokých Tatier. Toto 3D zobrazenie nášho majestátneho pohoria si prezeráte so špeciálnymi 3D okuliarmi.

Stôl kartografa | Zdroj: Slovenské múzeum máp

Doprava v inom ponímaní

V interiéri i exteriéri Leteckého múzea v Košiciach máme možnosť vidieť mnohé expozície, napríklad vyše 30 historických strojov a prístrojov, letecké motory, meracie, navigačné a iné prístroje používané v lietadlách. Osobitnú a najzaujímavejšiu skupinu tvoria zbierky originálnych lietadiel. Sú to najmä vojenské lietadlá typu MIG-15, MIG-21, vrtuľníky, stíhač bombardér SU-22, prepadový stíhač SU-15 TM (darovaný ukrajinským prezidentom Kučmom 14. 6. 2001), poľnohospodársky Z-37 A Čmeliak, vetroň VT 116 Orlík či ultraľahký Mitchel B-10.

Dokumentovaním a prezentovaním histórie cestnej, vodnej a železničnej dopravy na Slovensku sa zaoberá Múzeum dopravy v Bratislave. Sídli v priestoroch priľahlých skladov a koľajiska prvej bratislavskej stanice parostrojnej železnice, ktorá od roku 1848 spojila Bratislavu s Viedňou. Objekty z druhej polovice 19. storočia vytvárajú jedinečnú historickú atmosféru.

Mikrobus Tatra | Zdroj: Múzeum dopravy v Bratislave

Jedným z najvzácnejších a najunikátnejších exponátov z oblasti cestnej dopravy, ktorým Múzeum dopravy v Bratislave disponuje, je stále funkčný mikrobus Tatra 603 MB z roku 1961. K ďalším unikátom patrí drevený bicykel z roku 1922, zhotovený Matúšom Povalom z Oravy. Jeho autor na ňom absolvoval cestu až do ďalekej Prahy. Najväčší zbierkový predmet múzea predstavuje historický remorkér Šturec. Vznikol v 50. rokoch 20. storočia prestavbou bombardovanej motorovej tankovej lode z roku 1937. Zároveň je našou národnou kultúrnou pamiatkou.

Remorkér Šturec | Zdroj: Múzeum dopravy v Bratislave

Vekom staré, duchom mladé, skvostov plné

Východoslovenské múzeum v Košiciach patrí k najstarším a najvýznamnejším múzeám na Slovensku. Iniciátorom myšlienky založiť inštitúciu, ktorá by sa starala o záchranu pamiatok z Košíc a okolia, bol Imrich Henszlmann. Zomrel v roku 1888 a múzeu zanechal svoje zbierky – vyše 3 000 kusov výtvarných diel, knižnicu, korešpondenciu a rukopisy –, ako aj ďalšiu pozostalosť. Múzeum má tri odbory: prírodovedný, historický a umeleckohistorický. Od roku 1960 vydáva múzeum prírodovedný zborník Natura Carpatica a od roku 1969 spoločenskovedný zborník Historica Carpatica.

V podobnom svetle, aj keď z iného súdka, možno vnímať Slovenské národné múzeum v Bojnickom zámku. Bojnický zámok je sám o sebe úchvatným dielom, o čo sa vo veľkej miere zaslúžil gróf Ján Pálfi, ktorý sa rozhodol pre jeho rozsiahlu rekonštrukciu a pôvodný barokový komplex dostal podobu architektonicky zladeného celku.

Historická fotografia z interiéru Bojnického zámku | Zdroj: Bojnický zámok

Medzi vzácne a zároveň známe zbierkové predmety múzea bezpochyby patria tabuľové maľby talianskeho majstra Narda di Cione, ktoré verejnosť pozná pod súhrnným označením Bojnický oltár. Medzi skutočné unikáty múzea patrí i luster osvetľujúci Huňadyho sálu. Ide o drevený vyrezávaný polychrómovaný luster, ktorý má rozmery 4 x 3 metre. Pozostáva približne zo 600 dielcov a jeho celková hmotnosť presahuje pol tony.

Rozmanité vnímanie našich dejín

Múzeum bábkarských kultúr a hračiek – hrad Modrý Kameň vám okrem iného predstaví tradičné marionety slovenských kočovných bábkarov, bábkové divadlá s originálnymi dekoráciami, ľudové hračky vidieckych a mestských detí, ale tiež praveké hračky. Za zmienku stojí hlinený vozík z Nižnej Myšle datovaný do roku 1500 pred naším letopočtom. Špecializované múzeum s celoslovenskou pôsobnosťou je zamerané na dokumentáciu dejín a súčasnosti bábkového divadla, dejín a vývoja detskej hračky, ako aj dejín regiónu, v ktorom sa múzeum nachádza. Hradný objekt tvoria zrúcaniny starého gotického hradu a budova barokového kaštieľa, v ktorej múzeum sídli.

Banské múzeum v prírode v Banskej Štiavnici ako najstaršia a tematicky najrozsiahlejšia banícka expozícia na Slovensku ukazuje vývoj rudného baníctva v stredoeurópskom priestore od stredoveku do konca 20. storočia. Nevšedný exponát gápeľ na konský pohon sa nachádza v podzemnej expozícii a ide o jediný stroj motor, ktorý sa na Slovensku zachoval. Povrchovej expozícii svojím významom jednoznačne kraľuje Kachelmanov vodnostĺpcový ťažný stroj, premiestnený zo šachty Lill v Hodruši. Je to pamätník slávnej éry vodnostĺpcových strojov, ktoré v 18. storočí zachránili banskoštiavnické baníctvo pred zánikom a stáli na čele technického pokroku v celosvetovom meradle.

Svojou architektúrou je najvýznamnejším pamätníkom na Slovensku Múzeum slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Pamätník pripomínajúci obdobie druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania bol dokončený v roku 1969. Jeho autorom je architekt Dušan Kuzma. Do objektu sa vstupuje schodiskom, ktoré vyznieva ako solitér. Organická časť pamätníka je v strede predelená ako symbol zlomu, tragický príbeh dvoch strán. Vnútri oboch častí sa nachádza múzejná expozícia. Múzeum zahrňuje najrozsiahlejšiu zbierku tematiky, obsahom aj materiálom.

Múzeum Slovenského národného povstania | Zdroj: Instagram/matusko_mi

Naladení na modernú nôtu

Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach bolo založené v roku 1991 a ako prvé na svete bolo venované osobnosti kráľa pop-artu, ktorého rodičia boli americkí prisťahovalci zo slovenskej obce Miková. Budova múzea koncepčne mapuje, prezentuje a odborne spracováva nielen život a tvorbu Andyho Warhola, ale aj súčasné tendencie vo výtvarnom umení a v kultúre. Stála expozícia pozostáva z originálov diel Andyho Warhola, ktoré múzeu zapožičala Nadácia Andyho Warhola pre vizuálne umenie v New Yorku, zo zbierok súkromných zberateľov a z diel, ktoré sú majetkom múzea.

V expozícii sú zastúpené všetky tvorivé obdobia umelca vrátane jeho dominantných výtvarných tém. Expozícia pozostáva z cca 200 umeleckých diel. Medzi najcennejšie artefakty patrí autentická košieľka, v ktorej boli krstení synovia Júlie a Andreja Warholovcov, portrét Júlie Warholovej, podľa ktorého Andy Warhol urobil slávny obraz svojej matky technikou serigrafie, ďalej fotoaparát umelca, magnetofón, slnečné okuliare, odev a iné.

Jedna z expozícií v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola | Zdroj: Wikipedia

Na Slovensku máme jedinečné múzeá, ktoré sa môžu pochváliť unikátnymi zbierkami literárnych diel, prvotlačí či rôznych artefaktov. Pripomínajú nám históriu, ktorá náš národ definuje, ale i takú, ktorá ho formuje v súčasnosti. Cez jednotlivé expozície môžeme vidieť vzácne prvotlače, cítiť špecifickú vôňu kníh v nádherných knižniciach, môžeme prechádzať krásnymi interiérmi kaštieľov a obdivovať famóznu architektúru. Na návštevu však pozývajú i také múzeá, ktoré zaujímavo vypovedajú o modernom umení, alebo tie, ktoré vzdelávajú a zážitok prinášajú prostredníctvom moderných technológií. Každé jedno miesto je svojím spôsobom (a predovšetkým svojimi zbierkami) mimoriadne, ale najmä obohacujúce.

Existuje slovenské múzeum alebo knižnica, ktorých návšteva vám priniesla obohacujúci zážitok? Navštívili ste niektoré zo spomínaných? Podeľte sa s nami v komentároch.

Načítava

Mohlo by vás zaujímať

2

Gusto Šutta 27. decembra 2021 - 21:21

Napríklad Puškinovo múzeum v Brodzanoch, Aponiovská knižnica, Letecké múzeum v Košiciach, Banské múzeum v Štiavnici, múzeum v Bojnickom zámku by mohli byť pri vzdelanom a šikovnom sprievodcovi zaujímavé.

Odpovedať
Redakcia 25. januára 2022 - 10:36

Dobrý deň, pán Šutta,
ďakujeme veľmi pekne za tipy.

Prjeme všetko dobré,
s pozdravom, Dáša z tímu Slovander.

Odpovedať

Pridať komentár

Sledujte náš Instagram