Zlatá baňa na Slovensku stále funguje. Čo vieme o našom baníctve?

Autor: Redakcia
uhlie-ruky-spina-prach-tazka-praca-banik

Nie je veľa oblastí priemyslu, ktoré by boli tak veľmi historicky spojené s územím Slovenska a zaznamenali by také búrlivé vzostupy a pády ako baníctvo. Zlato na našom území ťažili už Kelti, banícke mestá u nás zakladali nemeckí Sasi. V stredoveku slovenské baníctvo prispievalo kľúčovou mierou do uhorskej pokladnice, v 18. storočí vrchol dosahujúca ťažba zlata a striebra vyústila do založenia unikátnej Baníckej akadémie – prvej vysokej školy svojho druhu na svete

Slovensko je pod zemou bohaté

Slovensko bolo a sčasti stále je bohaté na prírodné suroviny, náleziská sú roztrúsené po celom jeho území. Združenie baníckych spolkov a cechov Slovenska rozdeľuje naše územie do niekoľkých banských regiónov.

Zlatá baňa na Slovensku stále funguje. Čo vieme o našom baníctve

Strieborná Štiavnica

Ktoré je najznámejšie slovenské banské mesto? Pre väčšinu z nás pravdepodobne Banská Štiavnica. Ako uvádza oficiálna webová stránka Banskej Štiavnice, o bohatých náleziskách striebra a zlata vedeli už Kelti, ktorí zo striebra a zlata razili mince, vyrábali šperky a s drahými kovmi neváhali obchodovať. V 10. storočí už baníctvo v Banskej Štiavnici prekvitalo a o niečo neskôr chýr o bohatých ložiskách prilákal aj nemeckých osadníkov. Zachované dokumenty z 13. storočia z tohto územia spomínajú výstavbu dvoch kostolov, nemocnice aj starobinca pre baníkov.

banska-stiavnica-vyhlad-kalvaria-novy-zamok-zapad-slnka-prirod
Banská Štiavnica je slovenským historickým skvostom | Zdroj: generalibalans.sk

Nečakanô

Nadšenci seriálov, pozor! Odporúčame slovenskú klasiku. Štvordielna historická miniséria Na baňu klopajú vykresľuje neľahký život baníkov, ich strety so šľachtou, ale aj hroziaci vpád Turkov. V príbehu nechýba láska ani odhodlanie, atmosféru dotvára úžasná hudba Svetozára Stračinu a hlavne výborné herecké výkony, napríklad aj mladučkého Maroša Kramára.

Tajchy neboli vždy na kúpanie

Baníctvu sa v Štiavnických vrchoch darilo aj naďalej, zdokonaľovali sa technológie a postupy. Najpriaznivejším rokom banskoštiavnického baníctva sa stal rok 1690 –baníkom sa podarilo vyťažiť 29 000 kg striebra a 605 kg zlata. Postupne sa ťažilo čoraz hlbšie, ťažba bola náročnejšia, problémom sa stávalo odčerpávanie banskej vody, avšak výzvy sprevádzali pokroky v technológiách a nových metódach. V Banskej Štiavnici v roku 1627 použili na odstrelenie tvrdej horniny strelný prach prvýkrátna svete. Celkom unikátny bol prepracovaný systém prepojených umelých vodných nádrží, dodnes populárnych tajchov, ktoré v tom období zabezpečovali okrem iného pohon banských strojov. V 18. storočí znamenala táto technológia v banskom svete obrovský prelom. Autorsky sa na nej výrazne podieľali naši významní osvietenci Matej Kornel Hell, jeho syn Jozef Karol Hell Samuel Mikovíni.

Nečakanô

Ešte pred vznikom Baníckej akadémie, najstaršej technickej vysokej školy baníckeho zamerania na svete, bola v roku 1735 založená Banícka škola, ktorej prvým profesorom bol práve Samuel Mikovíni. Škola, ktorá mala výbornú reputáciu, vzdelávala najmä stredných technických banských odborníkov.
banska-stiavnica-historicka-fotografia-mesto-banska-skola
Budova Banskej akadémie v Banskej Štiavnici | Zdroj: banskastiavnica.sk

Svetové centrum banského vzdelania

Čoraz viac sa však ozývali hlasy za ešte vyššie a komplexnejšie vzdelávanie v oblasti banských disciplín. Odpoveď bola priam grandiózna. Rozhodnutím Márie Terézie z 13. decembra 1762 o zriadení prvej vysokej školy technického charakteru sa Banská Štiavnica stala centrom pokroku a najvyššieho baníckeho vzdelania na svete. S pôvodným zámerom založiť školu v Prahe panovníčka nesúhlasila, keďže sa počítalo so vzdelávaním úzko prepojeným s praxou. Prvým profesorom na akadémii sa stal Holanďan Mikuláš Jozef von Jacquin, ktorý viedol katedru chémie a mineralógie. Absolventi akadémie, vyhľadávaní banskí experti, sa podieľali na zavádzaní nových metód a technológií pri ťažbe rúd na celom svete.

Vedeli ste, že?

Na Slovensku existuje baňa, v ktorej sa stále ťaží zlato. Baňa Rozália sa nachádza v Hodruši a je poslednou činnou zlatou baňou v strednej Európe. Ako uvádza web známy nielen milovníkom banskoštiavnických cyklotrás bajkomktajchom.sk, baňa Rozália je založená na rovnomennej žile, ktorá bola dlhé roky považovaná za najvýchodnejšiu žilu v doline Hodruša a za ktorou malo byť smerom k Banskej Štiavnici až po hlavný hrebeň len takzvané hluché pásmo. Ako sa ukázalo v poslednom desaťročí 20. storočia, bol to stovky rokov tradovaný omyl geológov a štôlňa skrýva pomerne bohaté ložisko zlata a striebra.

Meď aj čipka

Kým Banská Štiavnica a Kremnica mali v podzemí žily zlata a striebra, banícke osady v okolí Banskej Bystrice, hlavne Špania Dolina a Staré Hory, sa preslávili významnými náleziskami medi. Prinášali do oblasti nielen prácu, ale aj bohatstvo, a to predovšetkým majiteľom baní, ktorí si svoje honosné domy stavali na banskobystrickom námestí. Publikácia Špania Dolina – klenot Slovenska uvádza, že dobývanie rudy sa začalo naozaj veľmi dávno. Meď vyťažená v oblasti Španej Doliny prispela k príchodu staršej doby bronzovej v rokoch 2000 – 1700 pred naším letopočtom. Za zlatý vek banského podnikania v Španej Doline považujeme obdobie pred rokom 1500, neskôr sa už výťažnosť medených rúd znižovala.

Typickou činnosťou, ktorou sa zaoberali ženy baníkov, bolo čipkárstvo. Originálna paličkovaná čipka zo Španej Doliny sa postupne preslávila v celom Uhorsku.

spanica-dolina-priroda-vrchy-kostol-stromy-harmonia
Posledná meď bola v Španej Doline vyrobená 28. júla 1985 | Zdroj: mybystrica.sme.sk

Uhlie z Krtíša do Novák cez Maďarsko 

Na rozdiel od rudného uhoľné baníctvo sa na Slovensku rozvíjalo neskôr – s ťažbou hnedého uhlia začala Handlová v roku 1913. O necelých tridsať rokov sa otvorila baňa v Novákoch. Baníctvo v Hornonitrianskej kotline v súčasnosti vyťaží až 1,5 milióna ton hnedého uhlia ročne. Takmer všetko putuje do neďalekej tepelnej elektrárne v Novákoch. Okrem hornej Nitry sa uhlie ťažilo aj v okolí Veľkého Krtíša. Karol Ľupták, bývalý zamestnanec Pôtorských baní, neskôr bane Dolina, nastúpil do práce v roku 1953. Baníctvo prinieslo do zaostalého regiónu živobytie a pokrok. „Pôvodne mala stáť nová baňa v Modrom Kameni, vedenie mesta však nesúhlasilo s výstavbou domov pre baníkov, tak sa nakoniec rozhodlo pre Veľký Krtíš. Modrý Kameň tým stratil postavenie okresného mesta, Krtíš ho, naopak, získal.“ Aj z bane Dolina smerovalo uhlie železničnou dopravou hlavne do elektrárne v Novákoch. Bol tu však malý háčik: „Na južnom Slovensku chýbala časť trate, a tak vlak na trase Veľký Krtíš – Nováky musel prechádzať na jednom úseku cez Maďarsko,“ spomína Karol Ľupták .

V bani hrozil prach, výbuch aj otrava plynom

Práca v uhoľnej bani bola ťažká a nepriaznivá pre zdravie. Zbíjačku neskôr nahradili špeciálne banské kombajny, ale nebezpečenstva v bani číhalo vždy dosť – prach, ktorý sa usádzal v pľúcach, výbušný metán aj oxid uhličitý, ktorý prerážal do štôlní. Držal sa pri zemi, nebolo ho cítiť a pri vysokej koncentrácii bol pre baníkov životunebezpečný. Bývalý baník si spomína aj na špecifické a problematické geologické podmienky bane Dolina: „Nebezpečné boli tekuté piesky, ktoré sa tu nachádzali. Hrozili zosuvy. Po jednom dlhšom daždivom období sa voda prepadla až do bane, nabrala so sebou piesok a zničila 400 metrov nového prerazeného tunela.“ Karol Ľupták aj v súvislosti s nešťastiami zdôrazňuje veľkú súdržnosť baníkov. Ťažká riziková práca spájala komunitu baníkov, a hoci sa mnohí baníci z Krtíša odsťahovali, ich priateľstvá pretrvávajú dodnes. Najväčšiu slávu zažívala baňa Dolina v polovici 80. rokov minulého storočia s miliónom ton uhlia a 2150 zamestnancami. V roku 2015 po postupnom útlme ťažby baňu definitívne zavreli.

banici-bana-uhlie-prilby-ochranny-odev-radost
Baňa pri Veľkom Krtíši bola v tých časoch druhým najmodernejším závodom na Slovensku | Zdroj: mynovohrad.sme.sk

Nešťastie nechodí po horách

Najväčšie banské nešťastie v histórii Slovenska sa odohralo 10. augusta 2009 v bani Handlová. Deväť baníkov a jedenásť banských záchranárov v ten deň od skorého rána spoločne hasili požiar, ktorý vznikol v bani zo zápary. Ide o pomerne častý jav spôsobený kvalitným uhlím náchylným na oxidáciu a prehrievanie. V priebehu likvidácie požiaru došlo k nahromadeniu banských výbušných plynov, ktoré sa dostali do kontaktu s ohňom, čo spôsobilo výbuch. Pri tragédii zahynulo dvadsať baníkov a banských záchranárov. Ďalší deviati baníci, ktorí sa nachádzali v šachte, boli zranení.

Baníctvo zaniká, dôvody sú ekonomické a ekologické

Baníctvu na Slovensku po obdobiach veľkého úspechu a neskoršom útlme nakoniec hrozí postupný zánik. Dôvody sú ekonomické aj ekologické. Do roku 2027 by sa mala skončiť nielen ťažba hnedého uhlia a jeho spaľovanie, ale aj likvidácia baní a ich príprava na nové využitie. Finančnú pomoc na zmiernenie dôsledkov ukončenia baníctva v regiónoch, kde bolo dôležitým zamestnávateľom, prisľúbila Európska únia.

bana-navstevnici-celovka-prilba-jaskyniarsky-odev-zazitok-adrenalin
V bani Starovšechsvätých si môžu návštevníci vyskúšať prostredie, v akom baníci pracovali | Zdroj: banskastiavnica.travel

Rybám sa v bývalej bani darí

Inšpiráciu pozitívnej premeny baníckej činnosti na novú zmysluplnú aktivitu si môžu ostatní zobrať od Hornonitrianskych baní Prievidza, ktoré už časť nevyužívaného areálu využili netradične, ale veľmi úspešne – na pestovanie paradajok, hlivy ustricovej a chov sumčeka afrického. Rybia farma je jednotkou na trhu v dodávaní čerstvých rýb na Slovensku. Paradajky od baníkov z Handlovej nájdete takmer vo všetkých slovenských potravinách. V mnohých priestoroch nefunkčných baní sú dnes expozície banských múzeí, nahliadnuť je možné do viacerých banskoštiavnických štôlní. Vybavia vás však nevyhnutnými doplnkami – plášťom, prilbou, baterkou a gumákmi. Extra príjemnými pozostatkami banskej činnosti sú jazerá nazývané tajchy, veľmi populárne najmä v Banskej Štiavnici na plávanie a korčuľovanie.

Aké príbehy o baníkoch a ich práci ste počuli vy? Podeľte sa s nami v komentároch.

Mohlo by vás zaujímať

2

Avatar
Dr. Cyril A. Hromnik 17. apríla 2020 - 11:18

Rad by som vediet, na aky pramen sa odkazuje nasledujuca veta:

Meď vyťažená v oblasti Španej Doliny prispela k príchodu staršej doby bronzovej v rokoch 2000 – 1700 pred naším letopočtom.

Odpovedať
Redakcia
Redakcia 21. apríla 2020 - 11:31

Dobrý deň prajem,

zdroj informácie je uvedený hneď vo vete nad ňou: ide o publikáciu Špania Dolina – klenot Slovenska.

Majte sa pekne.

Adriána z tímu slovander

Odpovedať

Pridať komentár

Sledujte náš Instagram