Symbol radosti, hojnosti a veselosti – to sú fašiangy. Ich čas nastal po konci Vianoc príchodom Troch kráľov a končili sa pred veľkonočným obdobím. Počas fašiangov sa konali zábavy, plesy, sprievody, zabíjačky, ľudia boli uvoľnenejší, obliekali sa do masiek, vypekali. Ako táto tradícia vznikla a aké zvyky sprevádzali fašiangy?
Týždne zábavy a hojnosti
Vo všeobecnosti sa fašiangami nazývalo obdobie od Troch kráľov až do Popolcovej stredy, keď sa začínal 40-dňový veľkonočný pôst. No keďže Veľká noc je pohyblivý sviatok, ani dĺžka fašiangov nebola vždy rovnaká, a tak sa striedali dlhé fašiangy s krátkymi. Paradoxom bolo, že práve počas krátkych sa vraj vydalo omnoho viac dievčat. Povrávalo sa, že cez tie dlhé mali mládenci na ženbu veľa času a toľko zaháľali, až sa napokon fašiangy skončili.
Ako to už býva, aj pre fašiangy jestvovalo hneď niekoľko názvov. Najpôvodnejší siaha ešte do obdobia Veľkej Moravy. Vtedy sa hovorilo o mjasopuste, teda čase, keď sa končilo s jedením mäsa pred pôstom. V Česku sa názov masopust používa dodnes. Na Slovensku sme sa časom ujali označenia fašiangy vychádzajúceho z nemeckého slova Fasching, ktoré označovalo posledný nápoj. Názov sa líšil aj v závislosti od regiónu. Na hornej Nitre mali tzv. Bakchusove dni spájané s bohom Bakchusom (Dionýzom), ktorý bol známy sústavným hodovaním a zabávaním sa.
TIP na výlet
Fašiangovú atmosféru si môžete užiť aj v Múzeu oravskej dediny v Zuberci. Každú stredu od konca januára až do polovice marca ponúka múzeum bohatý program, napríklad prechádzku s lampášmi po areáli, veselé príhody zo života Oravcov, posedenie pri ľudovej hudbe, oravské piesne a tance, ale aj medovinu či čokoládu. Do múzea, ktoré ponúka na obdiv ľudovú architektúru v prekrásnom prostredí Roháčov, však môžete zavítať v každom ročnom období.
Fašiangové hostiny
Počas fašiangového obdobia sa takmer v každej dedine konali zabíjačky, ktoré boli na území Slovenska legendárne a zvesti o nich prenikali široko-ďaleko. Boli veľkou rodinnou udalosťou. Roboty sa však vtedy chopili nielen rodinní príslušníci, ale aj známi, priatelia a susedia. Večer, keď bolo všetko hotové, gazdiná rozdala výslužky a všetkých, ktorí priložili ruku k dielu, pohostila. Na stole počas fašiangov nesmeli chýbať údeniny, klobásky, slanina ani jaternice. Zo sladkých pokrmov dominovali šišky, fánky, pampúšiky, chraple, grapne, fulanki a, samozrejme, všakovaké záviny, ktoré rozvoniavali v domovoch v rámci každého regiónu Slovenska. Pre našich predkov malo všetko svoj zmysel, vyprážanému sladkému pečivu dokonca pripisovali rituálny charakter. Po fašiangovej zábave prichádzal prísny 40-dňový, zväčša bezmäsitý pôst, a tak malo telo z čoho čerpať energiu.
Zaujímavô
Na Liptove alebo v dedinke Čičmany bolo zvykom varenie praženice pre celučkú obec. Chlapci najskôr pár dní pred fašiangovou zábavou chodili po dedine, pozbierali z dvorov vajíčka aj slaninu a všetkých, no hlavne dievčatá, pozvali na oslavy. Praženicu varila samotná richtárka.
Maškarný sprievod
V úzkom ponímaní sa za fašiangy považuje posledné trojdnie pred Škaredou stredou (Popolcovou stredou), a to fašiangová nedeľa, pondelok a utorok. S veselým obdobím sa ľudia lúčili ešte väčšími hostinami, tancom, spevom a, samozrejme, dobrou pálenkou.
Najtypickejším zvykom boli sprievody v maskách. Desiatky prezlečených mladých ľudí prechádzali za spevu a tanca ulicami, strašili deti a predvádzali sa. Obľúbené boli masky tura, kozy, koňa či medveďa, ktorého väčšinou ťahali na vôdzke, kým on vtipne tancoval. Prezliekali sa však aj za ľudské postavy. Časté boli kostýmy Cigánok a Cigánov či bábätiek. Vtedy ženu zavinuli do perinky a viezli ju na sánkach po dedine. Nechýbali ani muži a ženy preoblečení za opačné pohlavie, pričom vzájomne parodovali ich typické vlastnosti. Vtipnou maskou bola aj žena s čiernou tvárou a bábikou v náručí. Počas pochodu obchádzala jedného muža za druhým a snažila sa nájsť pre svoje dieťa nového otca.
TIP na výlet
Za objavovaním tradícií našich predkov sa vydajte aj do obce Važec a navštívte Múzeum ľudových tradícií, ktoré dokumentuje život v tejto lokalite. Súčasťou expozície sú dobové fotografie, maketa obce spred vyhorenia, vybavenie domácnosti, originálne važecké periny, truhlice či oblečenie, ako napríklad kroj nevesty a ženícha. Nevynechajte návštevu Važeckej jaskyne alebo zaniknutú stredovekú osadu Šoldov.
Najviac si zamaškrtil ten, kto sa prezliekol za vojaka. Nosil so sebou šabľu, na ktorú mu napichovali výslužku – domáce klobásky a slaninu. Túto postavu stvárňoval mládenec a bol akousi hlavou sprievodu. S veľkým klobúkom so zastoknutým perom na znak mládenectva ako prvý prichádzal do dvora a pýtal sa domácich: Máte fašang? Ak odpovedali kladne, mládenec kývol na muzikantov a zábava sa mohla začať. Zvykom bolo, že každá maska musela vytancovať gazdinú alebo gazdu. Jedným z tancov, ktoré sa tancovali po domoch, bol tanec zvaný na konope. Predchádzalo mu podskakovanie mládenca, vojaka so šabľou v ruke, na znak toho, aby gazdovi v ďalšom roku narástli čo najvyššie konope.
Konope veľké,
vysoké, tenké
a ja ich vytrhám,
čo budú aj koľké.
(Zdroj: Katarína Nádaská, standard.sk)
Jednou z najznámejších piesní fašiangového sprievodu bola i tá s názvom Fašiangy, Turíce. Rozozvučí sa v ušiach aj vám?
Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide,
kto nemá kožucha, zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,
dajte mi slaniny, nech sa popasiem.
A tam hore na komore
sedí kocúr na slanine.
Ak sa máte pozerať,
idem si sám odrezať.
Fašiangy, fašiangy,
fašiangové časy,
jedni pijú,
druhí jedia
za stolom klobásy.
Tuto nám nedali,
tuto nám dajú.
Tu koňa zabili,
tu rebrá majú.
A my žiaci, neboráci,
nemáme čo jesť,
musíme sa z domu do domu
po dedine pliesť.
(Zdroj: Katarína Nádaská, standard.sk)
Posledný fašiang a pochovávanie basy
Zábava vrcholila v utorok posledným fašiangom, teda poslednou tanečnou zábavou. Končila sa presne o polnoci tradičným pochovávaním basy. Posledný fašiang väčšinou organizovali mladí z dediny, no ani starší si ho nenechávali ujsť. Celá tancovačka sa začínala piesňou:
Fašiangy sa krátia,
už sa nenavrátia,
staré dievky plačú,
že sa nevyskáču,
a mladé sa radujú,
že sa vytancujú.
(Zdroj: Katarína Nádaská, standard.sk)
Potom nasledovalo nekonečné hodovanie, spev a zábava. Hrali sa rôzne tanečné hry, napríklad stoličkový tanec, keď sa tancovalo okolo stoličiek postavených do kruhu, kým hrala hudba. Len čo stíchla, každý si musel nájsť miesto. Komu sa neušlo, išiel z kola von aj s ďalšou stoličkou. Adaptáciou stoličkového tanca bol metlový tanec. Princíp bol podobný, no mládenec, ktorému sa neušla partnerka, musel tancovať s metlou.
Zaujímavô
V mestách bola zábava o niečo nadnesenejšia. Fašiangové oslavy tam organizovali remeselnícke cechy. Väčšinou sa konali priamo v dome majstra. Cechy organizovali nielen zábavy, ale aj samotné sprievody a už vtedy sa snažili o čo najzaujímavejší program. Napríklad takí debnári pripravovali predstavenie s krútením obručí, mlynári sa snažili ľudí zabaviť chodením na vysokých chodúľoch.
Pred polnocou sa pristúpilo k obradu pochovávania basy. Mladí parodovali skutočný pohreb na znak toho, že sa končí zábava, spev a tanec na dlhé pôstne obdobie. Basu najskôr položili na stôl a obkolesili sviecami. Počas toho predstierali plač a spievali pieseň:
Umrela mi žena, už som vdovec,
dal som ju pochovať do cintorína,
kopali jej jamu traja mládenci,
nemohli ju vykopať do polnoci,
prišiel som ja, vykopal som,
moju mladú ženu zahrabal som.
(Zdroj: Katarína Nádaská, standard.sk)
Samotné pochovávanie basy bolo sprevádzané improvizovaným predstavením. Mládenci ju vykopávali, oplakávali, lamentovali nad ňou a menovali všetky jej pozitívne aj negatívne vlastnosti. Keď bola basa zasypaná, v dedine sa rozhostilo ticho. Nastala polnoc a začal sa veľkonočný pôst.
TIP na výlet
V obci Svodín v okrese Nové Zámky navštívte Dom ľudových tradícií a expozíciu, prostredníctvom ktorej môžete nahliadnuť do života zámožnej roľníckej rodiny. Ten bol postavený v 20. rokoch 20. storočia a pozostáva z prednej izby, kuchyne, zo zadnej izby, z komory a maštale. Súčasťou objektu je aj trojdielna stodola, pivnica, letná kuchyňa, sýpka, kurín a chlievy. V neďalekej obci Bíňa si obzrite Rotundu dvanástich apoštolov a v Gbelciach najväčší súvislý komplex trstinových močiarov na Slovensku, tzv. Parížske močiare.
Kultúra našej krajiny je veľmi bohatá, rôznorodá, plná úchvatných príbehov, legiend a symboliky. Fašiangy sú jednoznačne jedným z najmagickejších období, ktoré sa u nás slávia. Oslavy lákali pracovitých gazdov a gazdiné z domovov, aby si trochu vyhodili z kopýtka, a zbližovali ľudí z celej dediny. Oslavujete fašiangy aj dnes a zúčastňujete sa na pochovávaní basy?
V tejto súvislosti by vás mohli zaujímať aj ďalšie články
- Najznámejšie tradície, ktoré slávili naši predkovia
- Tradičná ľudová svadba – viete, odkiaľ pochádzajú dnešné svadobné zvyky?
- Hody a dožinky: s akými zvykmi a tradíciami sa spájajú?
- Magické obdobie adventu – zvyky a tradície na Slovensku
- Páračky a táračky – tradície, ktoré spájali
