Literatúra vždy slúžila ako zrkadlo danej doby a často bola odrazom spoločenských, kultúrnych a historických hodnôt. Autori vkladali do svojich diel názory, postoje či reakcie na udalosti, ktoré sa okolo nich diali, vďaka čomu mal čitateľ možnosť načrieť do mysle či duše spoločnosti. Výnimkami nie sú ani diela, ktoré dnes radíme do kánonu slovenskej literatúry. V článku sa zameriame na tie postavy literárnych diel, ktoré boli symbolom utrpenia, respektíve boli trpiteľmi vzhľadom na spoločenské dianie či život ľudí ako taký. Zameriame sa na smutné príbehy, ktoré nám však môžu byť ponaučením a v niektorých prípadoch aj inšpiráciou v oblasti životných hodnôt.
Margita Figuli – Tri gaštanové kone
Novela z roku 1940 sa venuje hneď niekoľkým spoločenským témam. Okrem vykreslenia sociálnych pomerov a rozdielov medzi bohatými a chudobnými ľuďmi sa Margita Figuli zamerala i na domáce násilie páchané na ženách, s ktorým sa mnohé stretávali na dennej báze, no málokto o ňom hovoril otvorene.
Magdaléna a jej trpký osud
Magdaléna, hlavná ženská postava, stelesňuje výzorom i správaním prototyp dobrého a láskavého človeka, ktorý verí v to najlepšie. Od mnohých iných postáv slovenskej literatúry ju však odlišuje jej osud a následné vyrovnávanie sa s danými udalosťami. Aj napriek tomu, že miluje iného, je donútená vydať sa za bohatého a úlisného Jána Zápotočného. K tomuto zväzku ju prinúti jej matka, ktorej je dcérino šťastie ľahostajné a peniaze Zápotočného pre ňu znamenajú viac ako čokoľvek iné. A tak sa toto mladé dievča plné nádeje stáva obeťou krutého muža.
Magdaléna a Peter (hlavná mužská postava a ten, koho miluje) sú si vedomí svojich sociálnych rolí – vedia, že ani jeden z nich nie je v pozícii, v ktorej si môže vyberať. No i napriek tomu sa rozhodnú nebyť len pozorovateľmi vlastných životov. Peter sľúbi, že sa stane niečím viac, nielen tým, za koho ho ľudia považujú, že zarobí peniaze a vlastnými rukami postaví dom, v ktorom budú môcť bok po boku stráviť zvyšok života. Len čo sa mu to podarí, vráti sa po ňu na troch gaštanových koňoch, symbole ich nezlomnosti a vzájomnej lásky.
Petrovi však splnenie sľubu trvá roky – roky, počas ktorých Magdaléna zažíva fyzické, psychické i sexuálne násilie zo strany manžela. Navyše z nej Zápotočný spraví spolupáchateľku, keď ju prinúti držať kone, zatiaľ čo on si na nich vybíja zlosť. Tento skutok v Magdaléne vyvolá neskutočné pocity viny a samu seba začne pokladať za nemravnú a poškvrnenú, nehodnú Petra.
Napriek tomu, že celá situácia sa zdá bezvýchodisková, príde zlomový moment – Magdaléne sa z rúk vyšmyknú opraty koňa, ktorého Zápotočný práve páli kutáčom. V dramatickej scéne plnej kriku a krvi zomiera tento krutý muž pod kopytami zvieraťa, ktoré tak strašne nenávidel. A aj keď Peter stále vidí Magdalénu ako dokonalú, priam anjelskú bytosť, je nad slnko jasnejšie, že jej pocity sú úplne odlišné. Ani po smrti tyranského manžela sa nedokáže zbaviť pocitu viny, ktorý v nej za tie roky zanechal. Dokonca sa vzdá všetkého majetku, ktorý po ňom zdedila.
Príbeh o tých, ktorých hlasy ostávajú nevypočuté
Na príbehu je najtragickejšie, že Magdaléna považuje za najväčšieho vinníka práve seba, a to napriek tomu, že proti Zápotočného zločinom bola bezmocná.
Tri gaštanové kone sú príbehom o láske, nezlomnosti a ľudskosti. No rovnako je to i príbeh o tých, ktorých hlasy sa málokedy dostanú do popredia – nevraviac o období, v ktorom bola kniha napísaná. Domáce násilie bolo po stáročia tabu a navyše bolo také rozšírené a bežné, až sa naň spoločnosť pozerala s benevolentnou akceptáciou. Margita Figuli upriamila na túto realitu pozornosť cez postavu Magdalény. Svojou knihou otvorene vyhlásila, že to, čím si Magdaléna prešla, z nej nerobí menej hodnotného človeka a že jej čistota nespočíva v jej tele, ale v duši.
TIP na výlet
Navštívte Vyšný Kubín, miesto, kde sa narodila Margita Figuli. Môžete sa vydať do pravekej osady Mokrý Kút, ležiacej v idylickom prostredí Oravskej vrchoviny a Chočských vrchov. Osada je rozdelená na obytnú časť a hospodársky aj výrobný areál, pričom jej hlavnou časťou je zrekonštruovaný dom lužickej kultúry oravského typu. V areáli máte možnosť dozvedieť sa, ako žili pravekí ľudia, čím sa živili či aké nástroje používali pri každodennej práci. Vaše kroky môžu následne smerovať do chráneného areálu Ostrá skala a Tupá skala, kde nájdete rôzne skalnaté útvary a menšie jaskyne či pozostatky opevneného hradiska.
Jozef Cíger Hronský – Jozef Mak
Jozef Cíger Hronský sa vo svojom diele z roku 1933 zameral na trápenie bežného slovenského sedliaka v medzivojnovom období. Prostredníctvom postavy Jozefa Maka poukazuje na všednosť života a s tým spojené každodenné starosti. Na to, ako si každý človek prejde osobným peklom a aj tak je len jedným z milióna.
Jozef Mak – jednoduchý sedliak bez hrdinských vlastností
Jozef Mak bol zámerne stvárnený ako nevýrazný sedliak bez akýchkoľvek jedinečných alebo hrdinských vlastností, no napriek tomu sa stal významnou postavou slovenskej literatúry. A bola to práve jeho mdlosť a obyčajnosť, čo tak zarezonovalo v čitateľoch. Namiesto nadmieru spravodlivých a morálne silných protagonistov sa k ľuďom dostal jednoduchý chlapík podobný ich susedovi či im samým. Niektorí sa spoznali v jeho ťažkom živote a utrpení, iní zas možno po prvýkrát pocítili ľútosť voči druhým a pochopili, aký krutý dokáže byť život.
Jozef, narodený bez blízkych navôkol a akejkoľvek radosti z jeho príchodu na svet, veľmi rýchlo pochopí, akým smerom sa bude uberať jeho život. Ako nemanželské dieťa je nenávidený a bitý vlastným bratom aj odsudzovaný zvyškom spoločnosti. Jozef, zvyknutý na sklamanie a bolesť, sa ako dospelý vráti z vojny a vo vlastnom dome nájde bývať svojho brata, teraz už alkoholika a násilníka, oženeného s dievčinou, ktorú on, Jozef, miloval. Namiesto šoku či hnevu s nimi ostane bývať, zmierený so svojím osudom.
Idea zvyknutia si na bolesť je ešte viac citeľná v postave July, s ktorou sa Jozef neskôr ožení. Tá sa narodila s ochrnutou rukou, čo viedlo k násiliu a využívaniu zo strany jej povýšeneckých sestier. Utrpenie a bolesť nie sú len súčasťou jej života, sú jeho podstatou. Jula je dokonca presvedčená, že dôkazom Jozefovej lásky je fakt, že ju nebije.
Príbeh o pasívnom postoji k vlastnému životu
Jeden z najznámejších citátov z románu, ktorý je zároveň aj zakončením celého diela, krásne vystihuje podstatu príbehu Jozefa Maka:
„Trp, Jozef Mak, človek milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“
Autor naprieč celým dielom kritizuje postoj hlavného hrdinu – odsudzuje jeho pasivitu voči krivdám, ktoré sú na ňom páchané. Práve prostredníctvom Jozefa Maka vyzýval Jozef Cíger Hronský ľudí k činom, k istému vzopreniu sa vlastnému osudu. Ak to nespravia, bude ich život taký malý a bezvýznamný ako zrnko maku, ako osud samotného Jozefa Maka.
TIP na výlet
Ak sa chcete vydať po stopách Jozefa Cígera Hronského, navštívte jeho rodný dom v Martine. Nájdete tam stálu expozíciu venovanú životu a dielu tohto autora. Navštívte aj Múzeum Martina Benku, súčasť Slovenského národného múzea, a Múzeum slovenskej dediny, ktorého expozície prezentujú ľudové staviteľstvo, bývanie a život tradičných dedinských spoločenstiev na Slovensku.
Jozef Gregor Tajovský – Maco Mlieč
Maco Mlieč, príbeh z roku 1903, je písaný v autorovom typicky kritickom štýle, keď cez realistické vyobrazenie postáv a okolia poukazuje na pokrytectvo spoločnosti, na tendenciu súdiť na základe výzoru a na zneužívanie ľudskej dobroty. Maco Mlieč – podobne ako Jozef Mak – nie je jednotlivcom. Obaja predstavujú niečo väčšie, slúžia ako akési spojenie danej doby a spoločnosti, ako predstavitelia konkrétnej skupiny ľudí. Maco Mlieč nie je tak úplne človekom, ale skôr ľudstvom.
Maco Mlieč – nevábny jednoduchý sedliak s dobrou dušou
Už samotné meno hlavného hrdinu prezrádza všetko, čo o ňom čitateľ potrebuje vedieť – zavalitá postava ako medveď a hlava pripomínajúca hrniec na mlieko. Tajovský sa pri vonkajšom opise hlavnej postavy ničím neobmedzoval, ba priam až karikatúrne vykreslil všetky jej nedostatky či fyzické črty. Cieľ bol jasný: Maco Mlieč je škaredý, odpudivý, miestami až nechutný, a to pre čitateľa aj pre ostatné postavy diela. A práve v tom tkvie jeho podstata – Macova krása nespočíva v jeho vzhľade. Ako predstaviteľ realizmu si Tajovský plne uvedomoval, že človek ako Maco Mlieč by nemohol mať ľahký život. Nevábny vzhľad spolu s jednoduchým sedliackym rozumom však boli v porovnaní s dobrotou jeho duše bezvýznamné.
Maco nerozumel peniazom, a preto si za svoju prácu žiadne nepýtal. Zodpovedne sa staral o kone, pretože ich mal zo všetkého najradšej, spával v maštali a nechápal, prečo by mal chcieť viac, keď to, čo mal, mu úplne stačilo. Nešlo len o Macovu skromnosť – tá samotná hneď nerobí z človeka nevyhnutne dobrého jedinca. Krása tejto postavy spočívala v správaní k druhým, v čestnosti, láskavosti a priateľskej povahe.
Ku gazdovi, pre ktorého pracoval, pristupoval s rešpektom a bol mu úprimne vďačný i za to málo, čo mu dal. Gazda však využíval jeho naivitu a dobrotu. Zdieral ho o peniaze, nútil ho pracovať vo dne v noci a aj po Macovom úraze od neho stále očakával rovnaký výkon. Až na konci poviedky, na samotnom sklonku života hlavnej postavy, vidíme gazdu uvedomiť si nesprávnosť vlastných činov. Vtedy začne úprimne ľutovať svoje zaobchádzanie s Macom, škaredým sedliakom, ktorý od neho nikdy nič nežiadal a ďakoval i za poslednú omrvinku.
Príbeh o tom, čo sú skutočné hodnoty
Práve z postavy gazdu plynie omnoho väčšie ponaučenie ako zo samotného Maca Mlieča. Počas celého života ho gazda využíval, spokojný s lacnou pracovnou silou, a viedlo to až k tomu, že Maco sa upracoval na smrť. Keď sa už nemal kto starať o kone či maštaľ a Macova smrť sa blížila, spýtal sa gazdu, či mu nie je niečo dlžen. Na znak vďaky mu pobozkal ruku a gazda si uvedomil, že si tohto človeka a jeho prácu nevážil. S pocitom viny sa snažil odčiniť svoje hriechy jediným spôsobom, akým vedel – peniazmi. Chcel Macovi splatiť všetko, čo si poctivo zarobil. No tak ako počas celého života, ani teraz peniaze nemali pre Maca žiadnu hodnotu. Jediné, čo žiadal a čo si v skutočnosti prial, bol dôstojný pohreb a miesto na cintoríne. Keď zomrel, gazda jeho prianie splnil a vystrojil mu pohreb aj s kňazom a so všetkým, čo k tomu patrí, pretože to bolo to najmenej, čo pre neho mohol urobiť.
TIP na výlet
Vydajte sa objavovať krásy a unikáty Tajova, kde sa narodil Jozef Gregor Tajovský. Jeho rodný dom je dnes kultúrnou pamiatkou a priblíži vám život i dielo tohto významného autora. Nájdete v ňom päť miestností, ktoré dokumentujú históriu obce, život a dielo Tajovského či život Hany Gregorovej, Tajovského manželky. Ak vás zaujímajú prírodné úkazy, navštívte v tejto obci tzv. Tajovskú kopu, po ktorej steká voda vo forme kaskádového vodopádu. V obci sa nachádza aj ďalšia zaujímavosť – Görgeyho tunel, vedúci cez skalnaté bralo v sedle Vyhnatová.
Pavol Országh Hviezdoslav – Hájnikova žena
Napriek tomu, že básnická skladba Hájnikova žena vznikla v rokoch 1883 – 1886, je plná stále aktuálnych tém. Veľký rozdiel medzi sociálnymi triedami tých čias vykresľuje prostredníctvom jednoduchého, no milujúceho sa manželského páru Michala a Hanky Čajkovcov a arogantného šľachtica Artuša Villániho. Sám Pavol Országh Hviezdoslav ich jednotlivé postavenia nazýva svetom chalúp a svetom kaštieľov.
Michal a Hanka Čajkovci – hájnik a hájnikova žena
Hanka Čajková je dynamická postava, ktorá v priebehu 15 kapitol prejde azda najväčšími zmenami zo všetkých spomínaných postáv. Na začiatku jemná, dobrosrdečná a čestná mladá žena sa v dôsledku odporných činov antagonistu Villániho mení na nepoznanie. Jej život v hájovni s manželom Michalom je idylický až do chvíle, keď padne do oka sebeckému a zhýralému boháčovi Villánimu. Ani jej opakované a jasné odmietnutia ho však neodradia. Artuš Villáni je presvedčený, že ako šľachtic má na ňu – na obyčajnú poddanú – právoplatný nárok.
Hviezdoslav sa vo svojej tvorbe nikdy nestráchal vykresľovať násilie a inak to nie je ani pri Hájnikovej žene. V hrozivej scéne prichádza Villáni k Čajkovcom práve v čase, keď Michal nie je doma, rozhodnutý vziať si Hanku, či sa jej to páči alebo nie. Tá v záchvate strachu schmatne prvé, čo jej príde pod ruky, a Artuša Villániho neúmyselne a v sebaobrane zabije. Tým všetkým sa jej trápenie ešte len začína, pretože Michal vezme vinu na seba, aby Hanka netrpela ešte viac, a dostáva sa do väzenia.
Zaujímavô
V niekoľkých básnických veršoch Hviezdoslav opisuje Hankino vnútorné trápenie aj následné pomätenie a zároveň súdny proces s Michalom. Všetko je to pretkané úvahovými, skoro až filozofickými pasážami o prírode a živote.
Príbeh o odpustení a obetovaní sa pre spravodlivosť a lásku
V porovnaní s vyššie spomínanými dielami koniec Hájnikovej ženy nemá smutný či melancholický podtón, práve naopak. Michal je oslobodený po tom, ako Hanka prizná svoju vinu pred celým súdom. Ten vzhľadom na jej hysterické správanie vyhlási, že z celej situácie zošalela, a preto ich oboch míňa trest. Postupom časom sa Hanka úplne zotaví, jej mentálne zdravie sa dá do poriadku a s Michalom majú krásneho synčeka. Navyše zhodou okolností sa Michalovi podarí zachrániť otca Artuša Villániho pred istou smrťou a starý Villáni im odpustí.
TIP na výlet
Navštívte Literárne múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, ktoré približuje tvorbu, ale aj život tohto významného autora prostredníctvom expozície v troch miestnostiach. Môžete sa prejsť po kolonádovom moste či vyraziť na turistiku na Kubínsku hoľu, druhý najvyšší vrch Oravskej Magury. Z vrcholu sa môžete kochať výhľadmi napríklad na Chočské vrchy, Oravské a Kysucké Beskydy, ale aj na Vysoké, Západné a Nízke Tatry. V obci Oravská Polhora, kde Hviezdoslav čerpal inšpiráciu v tamojšej hájovni, navštívte expozíciu venovanú Hájnikovej žene.
Postavy slovenskej literatúry a ich význam by sa dali rozoberať do obrovskej hĺbky a z mnohých uhlov pohľadu. V článku spomínané diela so svojimi hrdinami patria k tým, čo približujú pohľad na vtedajšiu spoločenskú situáciu a dovoľujú nám nazrieť do života bežných ľudí. Reprezentujú postoje, názory a hodnoty spoločnosti daného obdobia, ktoré nám môžu byť ponaučením a v niektorých prípadoch aj inšpiráciou v oblasti životných hodnôt. Súhlasíte?
V tejto súvislosti by vás mohli zaujímať aj ďalšie články
- Slovenskí autori a ich diela, ktoré zmenili pohľad (nielen) na literatúru
- Pamätné izby a rodné domy mapujúce život významných Slovákov
- Slovenské literárne skvosty mapujúce našu históriu
- O slovenských rozprávkach a ich najznámejších zberateľoch
- Najúchvatnejšie múzeá a knižnice na Slovensku
