Významní a inšpiratívni slovenskí maliari – poznáte ich?

Autor: Redakcia

Naša krajina je rodiskom mnohých významných a talentovaných osobností. Od poézie cez sochárstvo až po architektúru – Slováci v sebe vždy prechovávali lásku k umeniu. Inak to nebolo ani s maliarmi, ktorých mená sa zapísali nielen do slovenskej, ale aj do celosvetovej histórie. Cez svoju tvorbu vyjadrovali názory na svet, ale i obdobie, v ktorom tvorili. Slovensko sa môže pýšiť mnohými významnými a inšpiratívnymi velikánmi maliarstva a my vám niektorých bližšie predstavíme.

Slovenský národný umelec Martin Benka

Martin Benka sa narodil 21. septembra 1888 v Kiripolci (dnešné Kostolište) pri Malackách. Od mladého veku prekvital mnohými zručnosťami a celý svoj život zasvätil umeniu. Jeho prvé kroky smerovali k hudbe – vynikal v hre na husliach, niekoľko prototypov dokonca sám vyrobil –, no rovnako verne pristupoval aj k výtvarnému umeniu, ktoré mal možnosť rozvíjať pod dohľadom významného českého krajinkára Aloisa Kalvodu. Už počas štúdií vystavoval v Česku a zúčastnil sa aj na viacerých umeleckých zahraničných cestách, vďaka ktorým mal možnosť nielen vidieť svet, ale aj zdokonaliť svoje maliarstvo.

Benka vrúcne a hrdo zobrazoval kúzlo našej rodnej zeme – slovenský vidiek na začiatku 20. storočia, ľudí v tradičných krojoch, veľkolepé hory a dlhé polia. Inšpirovaný svojím rodiskom zachytával štetcom bežný život pracujúceho človeka, jeho dennodenné aktivity a malebnosť krajiny, ktorá ho pri tom obklopovala. Počas rokov si Benka vyvinul jedinečný štýl, ktorý popri ťahoch impresionizmu čerpal inšpiráciu aj z kubizmu a tradičného slovenského maliarstva.

Dielo Martina Benku Šumiac, 1934 | Zdroj: Kráľova hoľa – História

Martina Benku viazalo veľké puto k slovenským horám, ktoré po celý život miloval, pričom ho neprestávala fascinovať ich krása a sila. Časom sa však jeho záujem obrátil k ľudu ťažko pracujúcemu a v úmore žijúcemu. Umelec vytvoril obrazy horských roľníkov s majstrovstvom hodným velikánov slovenskej poézie – akoby sa sám Hviezdoslav prihováral z jeho malieb. Často sa vydával na maliarske potulky pod horami a stretával sa tam s ľuďmi. Inšpiroval ho ich zjav, vlastnosti, povaha či samotný životný osud. Hlboko to preniklo do jeho duše a ovplyvnilo jeho dielo.

Pyšnô

Miloval som náš slovenský ľud a s láskou som ho zobrazoval. Zobrazoval som jeho prácu, no vidiac biedu jeho i útlak, v ktorom žil, podával som ho v podobe hrdej a sebavedomej, lebo bol znevažovaný, vysmievaný, skromný, dobrotivý. Staval som mu pred oči človeka silného a smelého, aby sa spamätal a vypol prsia nepoddajnosti.“ (Zdroj: SFÚ, Martin Benka, dokumentárny film)

Pri tvorbe nesmel byť umelec rušený, najlepšie sa mu pracovalo osamote, v tichu a v obklopení štúdiami a kresbami z kraja, podľa ktorého mal vzniknúť obraz. Ako sám hovoril, príroda mu bola akousi studnicou či knihou, z ktorej čerpal ponaučenie, a ateliér zase svätyňou. V súčasnosti sa v maliarovej pozostalosti nachádza okolo 1 100 diel – približne 150 z nich sú veľkoformátové kompozície, zvyšok sú skice, návrhy či štúdie. Benka sa venoval aj kresbe, v rámci ktorej najčastejšie pracoval s ceruzkou, no používal aj mastnú kriedu, litografickú kriedu či uhol a tie dopĺňal atramentom, pastelom a tušom. Úžitková grafika bola pre Benku ďalším predmetom záujmu a popri maľbe predstavovala základ jeho tvorby. V rámci nej sa venoval napríklad knižnej ilustrácii, plagátom, diplomom či známkam.

Umenie Martina Benku bolo oceňované počas celého jeho života – niekoľkokrát bol vyznamenaný a v roku 1948 sa stal laureátom štátnej ceny. Pri príležitosti svojich 65. narodenín dostal ako prvý v oblasti maľby vyznamenanie národného umelca. Neskôr, v roku 1963, bol ocenený Radom republiky za celoživotné dielo.

Národný umelec Martin Benka | Zdroj: wikipedia.org

TIP na výlet

V obci Kostolište, odkiaľ umelec pochádza, vznikla ešte počas jeho života pamätná izba v miestnom kultúrnom dome. V Kostolišti stojí i Benkov rodný dom a jeho tvorbu si môžete pozrieť nielen v pamätnej izbe, ale i v miestnom kostole, v ktorom visí jeho maľba svätého Martina, patróna kostola, na koni. V neďalekých Malackách nevynechajte návštevu synagógy, kaštieľa či Kaplnku svätých schodov. Ak si chcete pozrieť výstavu o osobnosti, živote a diele Martina Benku, vydajte sa na Bratislavský hrad. Výstava vznikla pri príležitosti 130. výročia umelcovho narodenia a potrvá do 1. mája 2023.

Don Quijote československej medzivojnovej scény Cyprián Majerník

Cyprián Majerník sa pokladá za mimoriadny fenomén medzivojnového obdobia. Cez svoju tvorbu priniesol na československú výtvarnú scénu maliarske prvky z celej Európy. Narodil sa 24. novembra 1909 vo Veľkých Kostoľanoch, no v rodisku prežil iba detstvo. Svoj umelecký a svojský pohľad si vytvoril vďaka štúdiu na súkromnej umeleckej škole Gustáva Mallého v Bratislave aj Akadémii výtvarných umení v Prahe a študijnému pobytu v Paríži. Bol členom umeleckej skupiny Generácia 1909, ktorá združovala významných umelcov pokrokovej avantgardy – s príchodom fašizmu dostala skupina prívlastok svedomie doby. V roku 1945 dobrovoľne odišiel z tohto sveta. Posmrtne bol vyznamenaný mnohými titulmi, okrem iného aj Radom T. G. Masaryka za zásluhy o demokraciu a ľudské práva.

Cyprián Majerník ovplyvnil maliarskym prínosom, ale i ľudskosťou nielen výtvarníkov svojej generácie, ale aj predstaviteľov nastupujúceho umeleckého pokolenia. Vo svojich výtvarných začiatkoch bol silne inšpirovaný fauvizmom a bol pod vplyvom predovšetkým Matissa, Deraina a Chagalla. Jeho diela však boli často vnímané ako výstrednosť, farebný zmätok či tvarové zúfalstvo a neboli prijímané príliš priaznivo. V Paríži sa jeho tvorba zmenila, a to najmä v troch aspektoch – čistejší tón, voľnejšie tvary a práca s groteskou. Majerníkova tvorba sa začala vyznačovať jedinečným, dovtedy nevídaným charakterom – typickým rukopisom, ktorý bol zbavený romantického pátosu, do tých čias takého neznámeho pre slovenské obecenstvo.

Ústrednými postavami diel Cypriána Majerníka boli jazdci, pútnici, vojaci či utečenci | Zdroj: Mária Briššová Michalčíková

Nasledujúce obdobie Majerníkovho výtvarného prejavu súviselo aj s nástupom fašizmu, no najmä s tým, že sa u neho začala prejavovať nevyliečiteľná choroba skleróza multiplex. Maliar začal upadať do ťažkých depresií. Viditeľne sa odzrkadlili v jeho dielach, do ktorých sa vkradol smútok a melanchólia. Ústredným motívom malieb sa stalo unikanie, cesta z neznáma do neznáma s nejasným začiatkom, koncom či cieľom. Ústrednými postavami boli zase jazdci, pútnici, vandrovníci, vojaci, utečenci, klauni a v neposlednom rade i tragická literárna postava Dona Quijota. Mnohí kritici sa zhodujú na tom, že aj keď žiadna z vyobrazených postáv na Majerníkových obrazoch neniesla jeho fyzickú podobu, je z nich cítiť, ako veľmi sú autorovi príbuzné cez svoju bezútešnosť, utrápenosť a nemožnosť uniknúť večnej tragike pozemského údelu človeka.

Ľudovít Fulla a Mikuláš Galanda, otcovia slovenskej výtvarnej moderny

V období medzi svetovými vojnami sa výtvarné umenie formovalo v podmienkach neustálych zmien – revolúcie, hospodárskej krízy či rozpadu štátov. V umení bol azda najdôležitejšou témou protiklad medzi tradičným a moderným, ktorý bol najviac viditeľný v tvorbe Ľudovíta Fullu a Mikuláša Galandu. Obaja svoj postoj k súčasnému stavu umenia, ktoré bolo zasiahnuté spoločenskými zmenami a udalosťami, vyjadrovali jednak prostredníctvom svojich diel a jednak umeleckým manifestom s názvom Súkromné listy Fullu a Galandu.

V Ružomberku sa nachádza Galéria Ľudovíta Fullu, ktorá bola postavená pre umelca ešte počas jeho života – stala sa jeho domovom, ateliérom aj múzeom. Autor fotografie: Viktor Szemzö | Zdroj: SNG

„Hlásime sa k slovu len z umeleckých príčin, aby sme informovali slovenskú verejnosť o novom maliarstve, ktoré je nám alfou a omegou, chceme našu slovenskú verejnosť oboznámiť s vlastnou tvorbou, chceme to robiť obrazom a slovom,“ píše sa v umeleckom manifeste Súkromné listy Fullu a Galandu.

Ľudovít Fulla sa narodil 27. februára 1902 v Ružomberku. S prvkami moderného umenia začal experimentovať už počas školských štúdií, po ktorých sa stal učiteľom kreslenia na školách v Senci, Malackách a neskôr v Bratislave. Inšpiroval sa najmä francúzskym umením a otvorene sa hlásil k modernizácii umenia. Jeho názory a prístup sa však nezaobišli bez kritiky zo strany spoločnosti. Fullove obrazy boli označované za zvrhlé, a to hlavne v období vojny. Tieto názory vychádzali z konzervativizmu ľudu, ale aj z nacistickej ideológie, ktorá považovala moderné umenie za dekadentné a schopné odvrátiť ľudí od tradičných hodnôt.

Ľudovít Fulla: Soľ nad zlato, 1970 | Zdroj: SNG

Pre jeho tvorbu bolo typické abstrahovanie tvaru, fantazijná skladba obrazu a dôraz na farbu. Maľby niesli prvky ruského ikonopisu, slovenského ľudového umenia, ale aj kubizmu, konštruktivizmu a naivného umenia. Následne sa Fulla priklonil k motívu národného mýtu, ktorý posúval do modernej maliarskej výpovede s dôrazom na farebnosť. A tak obyčajné scény z bežného roľníckeho života ožili pod spleťou jasných farieb, ostrých čŕt a tvarov.

Ľudovít Fulla nadviazal ešte počas štúdií priateľstvo s Mikulášom Galandom, ktorý bol o sedem rokov starší a vo svojej ranej tvorbe sa silno inšpiroval ostrými líniami secesie a obrazmi nórskeho expresionistu Edvarda Muncha. Nebál sa experimentovať s ťahmi ani s farbami a za svoj cieľ si určil zlúčenie európskeho umenia s vyobrazením rodnej zeme. O slovenskom prostredí sa vyjadril ako o melancholickom a tvrdom a jeho zobrazenie pokladal za primárnu úlohu každého slovenského umelca. Jeho obrazy v porovnaní s Fullovými boli ponuré, často znázorňovali postavy bez tváre. Najčastejším motívom jeho olejomalieb boli postavy žien, matiek a milencov.

Umelecký manifest Fullu a Galandu | Zdroj: Veronika Nouzová

Galanda chcel zmeniť trajektóriu slovenského umenia. Jeho cieľom bolo, aby sa maliarstvo pohlo od nič nevyjadrujúcich metód a zabehnutých manierov k novým postupom a prostriedkom, ktoré by odzrkadľovali večne sa meniace chaotické obdobie 20. a 30. rokov 20. storočia. To vyjadril aj vo svojom odkaze mladým umelcom slovami: „Staré umenie je mŕtve, nech žije nové, voľné, eruptívne.“

TIP na výlet

V Ružomberku sa môžete vydať po stopách Ľudovíta Fullu, a to vďaka galérii nesúcej jeho meno, ktorá svojim návštevníkom ponúka stálu expozíciu priestorov bytu tohto významného umelca. Nájdete tam zachovanú pôvodnú pracovňu, spoločenskú izbu a niekoľko originálnych diel výtvarníka. Okrem budovy galérie navštívte aj Fullovu hrobku – návrhy na mozaiku v interiéri vytvoril samotný Ľudovít Fulla. Následne môžete navštíviť klenot slovenskej architektúry Vlkolínec, ktorý je od roku 1993 zaradený do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, alebo sa vybrať na turistiku na vrch Čebrať, prípadne na dolomitové bralo s názvom Veľká skala – oba dobre dostupné a ponúkajúce krásne výhľady.
Súkromné interiéry v Galérii Ľ. Fullu v Ružomberku, v ktorých maliar býval. Autor fotografie: Viktor Szemzö | Zdroj: SNG

Albín Brunovský a imaginatívny realizmus

Albín Brunovský, narodený 25. decembra 1935, bol slovenský maliar, grafik a ilustrátor povojnového obdobia a jeden z najvýznamnejších predstaviteľov imaginatívneho realizmu, ktorý bol citeľný aj v jeho maľbách. Tie boli zmesou fantastickosti a vyobrazení človeka či prírody. Brunovský cítil silné spojenie so svojou domovinou a s prostredím, z ktorého pochádzal, čo sa odzrkadľuje v celej jeho tvorbe – na obrazoch figuruje najmä Záhorie, kde mal chatu.

Po ukončení štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave ostal v hlavnom meste pracovať ako učiteľ knižnej tvorby – okrem maľby sa venoval aj ilustrovaniu kníh pre deti. Bol známy svojou tendenciou experimentovať a skúšať rôzne techniky, napríklad drevorezbu a linoryt či upravovanie fotografií. Medzi jeho azda najznámejšie diela patrí dizajn poslednej série československých bankoviek a sedem obrazov vo vstupnej hale Národnej rady Slovenskej republiky.

Zaujímavô

V slovenskom umení existuje pojem Brunovského škola, označujúci skupinu umelcov, ktorí sa inšpirovali jeho technikou prepojenia nadrealistických a reálnych prvkov. Rovnako ako Brunovský, aj členovia tejto školy ovládali klasické grafické techniky, s ktorými experimentovali. A práve Brunovského študenti stoja za dizajnom poslednej série slovenských bankoviek.
Výstava výberu z grafického diela Albína Brunovského v galérii múzea Danubiana. Autor fotografie: Pavol Harum | Zdroj: Danubiana

Brunovský získal počas svojej celoživotnej kariéry obrovský počet domácich, ale i zahraničných vyznamenaní. Ocenený bol krajinami ako Francúzsko, Taliansko, Švajčiarsko, Nemecko, Rakúsko, Česko, Poľsko či dokonca i USA. V roku 1985 mu bol udelený titul národného umelca.

TIP na výlet

Ak milujete umenie, chcete sa kultúrne vyžiť a nasať jedinečnú atmosféru, ktorú ponúkajú galérie, navštívte niektoré v našom hlavnom meste. Určite zavítajte do Slovenskej národnej galérieGalérie mesta Bratislavy, ktoré ponúkajú bohaté zbierky umenia od gotiky až po súčasné umenie. Pokračovať môžete galériou Nedbalka, ktorá prezentuje najmä slovenské moderné umenie, či jedinečným múzeom moderného umenia Danubiana, ktoré je symbiózou výtvarného umenia, architektúry a krásnej okolitej prírody. Ďalšími zaujímavými sú Viktoria’s Gallery, galéria Cit či Hit.

Miloš Alexander Bazovský, zakladateľ slovenskej vizuálnej balady

Miloš Alexander Bazovský sa narodil v roku 1899 v Turanoch nad Váhom. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a súbežne s tým navštevoval aj triedu A. Deluga vo Viedni. Absolvoval viacero študijných ciest do zahraničia (Francúzsko, Nemecko, Švajčiarsko), počas ktorých sa oboznámil s dielami svetovej moderny, a vystavoval napríklad v Benátkach, São Paule či Helsinkách.

Bazovský patril k priekopníckej generácii výtvarníkov, ktorá sa orientovala na národné témy a motívy, pričom do svojho výtvarného prejavu organicky zapájala výdobytky svetového moderného umenia. Bazovský si zvolil cestu komornejšieho stvárnenia maľby. Spočiatku vo svojej tvorbe uplatňoval baladickosť, intímnosť a neskôr aj dramatickosť zvýraznenú expresívnou farebnosťou a hranatejšími tvarmi.

Dielo M. A. Bazovského Sediaci muž v športovom obleku | Zdroj: Katarina Schottert Sobolciakova

Najvýraznejšími črtami umelcovej tvorby boli melanchólia a smútok, premietajúce sa do jeho obrazov. Do popredia boli často stavané v tematike sedliackeho života slovenského vidieka, dosiahnuté najmä fádnosťou farieb a nešpecifickými impresionistickými tvarmi. Napriek tomu, že v 40. rokoch 20. storočia sa jeho diela defolklorizovali, teda presunuli k vyobrazeniu mesta, najmä periférie, ich atmosféra zostala identická.

„Obraz mi je vystihnutím pravdy. Všetko, čo tu vidíte, to je do farieb a tvarov prenesená slovenská skutočnosť. Pot sedliackej roboty, bezútešnosť neprebudených duší, jesenné nálady našich vrchov a smútky našich osudov,“ vyjadril sa v roku 1930 Miloš Alexander Bazovský. (Zdroj: nedbalka.sk)

Bazovského tvorba sa neustále menila a vyvíjala, maliar sa posúval vpred. Neostal iba pri maľovaní krajiniek, ale pozornosť venoval i zátišiam, figurálnym kresbám či linorezu. Na maľovanie používal predovšetkým tempery, akryl a gvaš. V neskoršom období svojho života sa venoval viac kresbe než maľbe a zanechal po sebe mnoho štúdií a portrétov svojej manželky Anny.

S nástupom socializmu sa na jeho tvorbu začala sypať kritika, pretože odmietal prijať metódu socialistického realizmu – realistické maľby, ktoré mali zobrazovať nadmieru pozitívny a prehnane šťastný život ľudí v socialistickom režime. Napriek tomu, že bol prinútený utiahnuť sa do „vnútorného azylu“ a nemohol svoje obrazy prezentovať na verejnosti, umeniu ostal verný aj počas celých 50. rokov. Tým sa stal príkladom pre nespočetné množstvo mladých umelcov, pre ktorých bola jeho nepoddajnosť a autentickosť inšpiráciou a morálnou podporou. K opätovnému uznaniu jeho diel došlo počas normalizácie v polovici 60. rokov 20. storočia.

Dielo M. A. Bazovského Pokušenie | Zdroj: Tomáš Kottra

TIP na výlet

Stála expozícia diela M. A. Bazovského je sprístupnená v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne. Pozrieť si tam môžete i expozíciu výtvarného umenia trenčianskeho regiónu, ktorá ponúka diela a práce známych maliarov pôsobiacich v tomto regióne, napríklad Ladislava Medňanského, Štefana Straku, Arthura Lieszkovského a iných. Počas návštevy Trenčína neobíďte krásny Trenčiansky hrad, Fontánu vodníka Valentína, rozprávkového mužíčka, ktorý v pravidelných intervaloch strieka zo svojich úst vodu, Katov dom v podhradí či mestskú vežu.

Mária Medvecká, kronikárka Oravy

Mária Medvecká, akademická maliarka narodená koncom roka 1914, pochádzala zo šľachtického rodu a vo svojich raných rokoch pôsobila ako učiteľka kreslenia na Orave. Medzitým študovala maliarstvo na rôznych výtvarných akadémiách v Bratislave, Prahe či vo Viedni. Po ukončení štúdií v roku 1948 sa stala maliarkou na voľnej nohe.

Jej osobitý štýl sa začal kryštalizovať už počas vysokoškolských rokov. Hoci ju učitelia viedli viac cestou impresie, sama Medvecká inklinovala k realizmu, čo vyústilo do spojenia týchto dvoch techník. Obrazy v duchu realistického impresionizmu zväčša zachytávali bežný život ľudí na Orave a zanikajúce tradície ľudu, čím prispela k tvorbe slovenského mýtu v maľbe.

Svoj rodný kraj Oravu obdivovala nielen vzhľadom na krásnu architektúru, ľudové umenie či baladickosť okolia, ale vnímala ho aj ako celok silne spätý s tamojšími obyvateľmi a s ich osudmi. To ju, ako sa sama vyjadrila, podnecovalo do tvorby zo srdca.

Dievčatko z Oravy 1964, Mária Medvecká | Zdroj: Zbierka Galérie Nedbalka

Vďaka tomuto vrúcnemu vzťahu k Orave si vyslúžila označenie kronikárka Oravy. Spolu so svojím manželom akademickým maliarom Ctiborom Belanom sa v roku 1965 podieľali na vzniku Oravskej galérie v Dolnom Kubíne.

TIP na výlet

Oravská galéria v Dolnom Kubíne celoročne ponúka mnoho výstav a expozícií, ktoré treba vidieť. Súčasťou tejto galérie je aj vysunuté pracovisko v Tvrdošíne, kde sa nachádza Galéria Márie Medveckej, ponúkajúca stálu expozíciu maliarky – 265 vystavených olejomalieb a kresieb. Galéria je verejnosti každý rok prístupná len počas sezóny – približne od konca apríla do začiatku októbra. Po pokochaní sa umením sa oplatí navštíviť aj Literárne múzeum Pavla Országha Hviezdoslava, ktoré je najstarším múzeom tohto typu na Slovensku – približuje nielen tvorbu, ale aj život tohto významného slovenského autora. Môžete absolvovať aj výstup na Kubínsku hoľu, ktorá oplýva krásnymi výhľadmi na očarujúcu oravskú krajinu a jej okolie, alebo sa prejsť po Kolonádovom moste.

Slovenská história, rovnako ako prítomnosť, je plná umeleckých talentov, ktoré neustále prinášajú nové, nevídané, inšpiratívne a spoločensky hodnotné diela. Vďaka nim sa môžete ponoriť do svetov reálnych, ale i fantastických, spoznávať našu históriu, obraz toho-ktorého obdobia, ale i postoje či nálady autorov. Tí boli často novátormi svojej doby, prinášali nové idey, inšpirovali, boli zatracovaní a šikanovaní režimom, no napriek tomu zotrvali a svojimi dielami dodnes vysielajú odkaz o tom, prečo je umenie v živote jednotlivca, ale i spoločnosti také dôležité.

Ich dielami, ako aj dielami novodobých šikovných maliarov sa môžete pokochať v slovenských galériách. Akú výstavu ste naposledy navštívili a ktorá bude ďalšia v poradí?

V tejto súvislosti by vás mohli zaujímať aj ďalšie články

Načítava

Mohlo by vás zaujímať

Pridať komentár

Sledujte náš Instagram