Slovensko je súčasťou UNESCO od roku 1993 a je aktívne vo všetkých oblastiach. Máme tu osem pamiatok svetového dedičstva, osem prvkov nehmotného kultúrneho dedičstva a štyri biosférické rezervácie. Na Slovensku máme aj päť katedier UNESCO, ktoré v rámci medzinárodnej spolupráce podporujú výskum a vzdelávanie, a 24 pridružených škôl UNESCO.
Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) vznikla v roku 1945 ako reakcia na zdrvujúce svetové vojny. Jej cieľom je budovať svetový mier pomocou medzinárodnej spolupráce vo vzdelávaní, v kultúre a vo vede. Zachováva to, na čo sme vo svojich krajinách hrdí. Vzájomné kultúrne porozumenie a spolupatričnosť považuje za kľúč k trvalému pokoju medzi štátmi.
Najdôležitejšími prvkami UNESCO zostávajú lokality svetového dedičstva s cieľom zachovávať kultúrne a prírodné lokality s mimoriadnym významom pre ľudstvo. Na Slovensku máme týchto lokalít osem:dve prírodné a šesť kultúrnych. Neopomenieme však ani naše nehmotné kultúrne dedičstvo v zozname UNESCO.
Zaujímavô
Aktuálne (v roku 2022) je v Zozname svetového dedičstva UNESCO zapísaných 1 154 pamiatok, z toho 897 kultúrnych, 218 prírodných a 39 zmiešaných. Spomínané lokality sa nachádzajú v 167 krajinách sveta vrátane Slovenska.
Prírodné pamiatky UNESCO na Slovensku
Súčasťou prírodného dedičstva UNESCO sú prírodné prvky s výnimočnou estetickou či vedeckou hodnotou, geologické útvary s biotopom ohrozených druhov zvierat a rastlín a prírodné náleziská. Tu Slovensko prispelo do zoznamu dvomi pamiatkami.
1. Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu
Slovenský kras je krajinný celok oblasti Slovenské rudohorie, s rozlohou neuveriteľných 346,11 km². Tento národný park sa nachádza na hraniciach s Maďarskom na juhovýchode našej krajiny. Práve tu sa spája s Aggtelekským národným parkom patriacim našim južným susedom, s ktorým tvorí najrozsiahlejšie súvislé krasové územie planinového typu v celej strednej Európe. Poloha aj prírodné podmienky sa zaslúžili o vznik viac ako 1 500 jaskýň a priepastí so sintrovou aj ľadovou výplňou, z ktorých je viac než 1 300 na našom území. Práve ich výnimočná hustota v miernom klimatickom pásme je jedným z dôvodov zapísania tejto lokality do svetového dedičstva UNESCO v roku 1995. Jaskyne však sú jedinečné aj rôznorodosťou typov. Na relatívne malom území nájdete riečne či ponorné jaskyne aj korózne priepasti. Nielen tie, ale aj lesy a lúky nad nimi sú domovom vyše 500 druhov živočíchov vrátane vzácnych druhov obývajúcich výhradne túto lokalitu. Miestne jaskyne však boli obývané už dávno predtým. Pred 35 000 rokmi boli obydliami, pohrebiskami aj svätyňami pravekých ľudí.
Aj keď zoznam jaskýň v tejto oblasti je veľmi rozsiahly, v zozname UNESCO sú zapísané len tie najvýznamnejšie. Z maďarskej strany je to desať jaskýň, z ktorých jedna preniká svojím jaskynným systémom až na Slovensko. Jaskynný systém Baradla-Domica je jednou z dvanástich jaskýň Slovenského krasu zapísaného do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Okrem nej sú sprístupnené ďalšie, a to jaskynný systém Gombasecká jaskyňa-Silická ľadnica, Jasovská jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa a Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá bola do zoznamu pripísaná v roku 2000. Okrem nich sú súčasťou zoznamu aj verejnosti neprístupné jaskyne ako Hrušovská jaskyňa, jaskynný systém jaskyňa Skalistý potok-Kunia priepasť, Snežná diera, Zvonivá jama, Drienovská jaskyňa, Diviačia a Obrovská priepasť.
2. Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy
Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy, tak znie oficiálny názov zápisu v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO po tom, čo doň boli postupne pridané krajiny, ktorých sa rozsiahlosť Karpát dotýka. Pôvodný zápis z roku 2007 obsahoval len Slovensko a Ukrajinu. Dnes sa územie chránené vďaka zoznamu UNESCO rozprestiera v 18 krajinách. Slovensko-ukrajinská lokalita sa skladá z desiatich samostatných častí na 185 km dlhej osi Karpát, začínajúc Rachivským masívom a končiac Černohorou na Ukrajine. Štyri z týchto lokalít sa nachádzajú na našom území: Havešová, Rožok, Stužica-Bukovské vrchy a Vihorlat. Ide o územie nenarušených lesov a ukážky zachovaných porastov v bukových lesoch mierneho pásma Európy.
Zoznam kultúrnych pamiatok UNESCO na Slovensku
Kultúrne dedičstvo UNESCO zahŕňa monumenty (rôzne architektonické diela, archeologické nálezy a monumentálne skulptúry), skupiny budov a náleziská, ktoré majú z hľadiska histórie, vedy alebo umenia svetový význam a výnimočnú hodnotu. V tejto kategórii je zaradených šesť lokalít Slovenska: mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky v okolí, Levoča, Spišský hrad a okolie, rezervácia ľudovej architektúry vo Vlkolínci, jadro mesta Bardejov, drevené kostoly Karpatského oblúka a Limes Romanus pri Dunaji.
1. Mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky jeho okolia
Banská Štiavnica je výnimočná svojou polohou. Nachádza sa totiž vnútri kaldery Štiavnického stratovulkánu, ktorá vznikla prepadnutím jadra sopky po niekoľkých erupciách pred viac než 13 miliónmi rokov. Práve lokalita jej vydláždila cestu k zisku titulu najstaršieho banského mesta na Slovensku. Vyniká svojím nerastným bohatstvom a s tým súvisiacou ťažbou striebra a iných kovov. Aj napriek tomu, že bola založená v 13. storočí, dôkazy o primitívnej forme baníctva siahajú už do bronzovej doby.
Zaujímavô
Výbor svetového dedičstva UNESCO v roku 1993 o zápise Banskej Štiavnice do zoznamu presvedčili viaceré pamiatky v Banskej Štiavnici aj v jej blízkom okolí. Na jednej strane to bolo historické centrum mesta s niekoľkými goticko-renesančnými meštianskymi domami, zachovaná baroková mestská Piargska brána, Starý zámok, Nový zámok a v neposlednom rade aj Banská a lesnícka akadémia, prvá svojho druhu v Európe. Na druhej strane to bol komplex významných technických banských pamiatok, medzi ktoré patria šachty, štôlne, ťažobné veže či tajchy, dômyselný systém vodných nádrží a jarkov, ktorý privádzal vodu k baniam.
2. Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia
Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia, to je súhrnný názov pre súbor kultúrnych pamiatok v Prešovskom a Košickom kraji. Pôvodný zápis do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO z roku 1993 obsahoval len časť zo spomínaných objektov, až v roku 2009 bol skompletizovaný, keď doň pribudlo historické jadro mesta Levoča. Tvorí ho zoskupenie historických kultúrnych pamiatok na Námestí Majstra Pavla, najväčšom stredovekom námestí v celej strednej Európe. Okolo neho je zachovaná mestská hradba s dĺžkou až 2,5 km. Dominantou je Bazilika sv. Jakuba s desiatimi oltármi, z ktorých jeden vyniká nad ostatné. Je to najvyšší drevený gotický oltár na svete – 18,6 m vysoké dielo Majstra Pavla.
Súčasťou zápisu je aj Spišský hrad, najväčší opevnený stredoveký komplex v strednej Európe, románska Spišská Kapitula, mesto Spišské Podhradie (vďaka svojim zachovaným meštianskym domom), ranogotický Kostol Ducha Svätého so stredovekými freskami v dedinke Žehra a travertínová kopa Dreveník. Všetky spomínané pamiatky tvoria unikátnu skupinu objektov významných pre kultúru Slovenska aj sveta.
3. Rezervácia ľudovej architektúry vo Vlkolínci
Súčasťou mestských častí Ružomberka je unikátna podhorská osada Vlkolínec, prvýkrát spomínaná v roku 1376. Napriek tomu, že je rezerváciou ľudovej architektúry pozostávajúcej z viacerých pôvodných zrubových stavieb a iných objektov, je dodnes obývaná. Európsky, až svetový význam jej dodáva fakt, že je jedinou slovenskou obcou, ktorá dodnes nebola narušená novou výstavbou. Vďaka tejto neporušenej pripomienke drevenej architektúry horských a podhorských oblastí Slovenska si vyslúžila od roku 1993 miesto v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Vlkolínec bol typickou drevorubačskou a pastierskou obcou. V jednom z typických roľníckych domčekov je umiestnená expozícia Liptovského múzea, ktorá je zrkadlom spôsobu žitia obyvateľov tejto oblasti. Svoje dôležité miesto v obci mal od nepamäti rímskokatolícky Kostol navštívenia Panny Márie, no k najfotogenickejším objektom osady patrí drevená zvonica a zrubová studňa.
4. Historické jadro mesta Bardejov
Bardejov si vyslúžil čestné miesto v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO v roku 2000. Výbor rozhodol, že za uchovanie pre ďalšie generácie a vysokú ochranu stojí bardejovské jadro. Toto námestie je príkladným vzorom štruktúry obchodných miest v 13. – 14. storočí. Veľké trhové námestie je z troch strán obklopené meštianskymi domami a poslednú stranu, s výhľadom na celé jadro mesta, tvorí Kostol sv. Egídia, ktorý s 11 oltármi tromfol aj Baziliku sv. Jakuba v Levoči.
Námestiu dominuje budova radnice. Celý areál je uzatvorený do poctivo vybudovaných mestských hradieb. Bardejov je dokonalým príkladom multikultúrnej a multietnickej spoločnosti tých čias. Okrem miestnych obchodníkov totiž v meste našlo domov aj židovské etnikum. Dôkazom je synagóga z 18. storočia a blízke objekty, napríklad rituálne kúpele.
5. Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka
Ak je niečo v otázke architektúry pre Slovensko typické, tak sú to drevené kostolíky. Tieto rímskokatolícke, protestantské, gréckokatolícke a evanjelické chrámy zo 16. – 18. storočia sú dôkazom vysokej náboženskej tolerancie v časoch uhorskej monarchie. Pôvodne ich bolo na Slovensku viac ako 300, dnes ich tu stojí okolo 50, pričom do zoznamu UNESCO je zapísaných osem. Od roku 2008 sú pod krídlami svetového dedičstva rímskokatolícke kostoly v Tvrdošíne a Hervartove, gréckokatolícke chrámy v Ladomirovej, Ruskej Bystrej a Bodružale a evanjelické artikulárne kostoly v Hronseku, Leštinách a Kežmarku.
Zaujímavô
Samostatným, deviatym zapísaným objektom je drevená zvonica pri kostole v Hronseku. Všetky z nich spája udržiavanie prísnych náboženských pravidiel budovania chrámov. Viaceré z nich sú zrubového charakteru, čo znamená, že sú vybudované bez použitia typických kovových klincov. Bohatosť a atmosféru im dodávajú drevené interiéry a nástenné maľby.
6. Rímske antické pamiatky na strednom Dunaji – Limes Romanus
Dunajský limes, zapísaný do zoznamu UNESCO v roku 2021, je skvelým príkladom medzinárodnej spolupráce na udržanie kultúrneho dedičstva. Ide totiž o rozsiahly zápis, ktorý zahŕňa desiatky pamiatok vedúcich hranicou bývalej Rímskej ríše. Dôkazom veľkoleposti je fakt, že vo svojej zlatej dobe sa „hranica“ tiahla cez tri kontinenty. V súčasnosti sa pamiatkové pásmo začína v Británii – Antoninovým valom –, tiahne sa cez Európu a končí sa dvomi archeologickými náleziskami na Slovensku: rímskym vojenským táborom Gerulata v bratislavských Rusovciach a rímskym vojenským táborom v Iži.
Zatiaľ čo prvý spomínaný bol súčasťou opevnenia na hraniciach, druhý bol predsunutou pevnosťou. Nomináciu na zapísanie do zoznamu UNESCO podalo Slovensko spoločne s Rakúskom a Nemeckom, pretože zápis sa týka až 77 pamiatok na území spomínaných štátov. V najbližších rokoch sa budú o doplnenie uchádzať aj ďalšie krajiny: Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Bulharsko a Rumunsko, ktorými hranica bývalého impéria pokračuje.
Zoznam nehmotného dedičstva UNESCO na Slovensku
Medzi nehmotné kultúrne dedičstvo zaraďujeme všetky tradície a prejavy kultúry krajiny. Označujeme nimi umenie, spoločenské zvyky, rituály, slávnosti, obyčaje aj remeselníctvo, ktoré spoločenstvá pokladajú za súčasť svojho dedičstva. Z toho slovenského doteraz UNESCO priradilo svetovú dôležitosť týmto ôsmim.
1. Hudobný nástroj fujara a jej hudba
Fujara je ľudový drevený dychový hudobný nástroj. Táto štandardne až 174 cm dlhá basová píšťala s tromi hmatovými dierkami slúžila pastierom pri pasení oviec aj pri slávnostných či smútočných udalostiach, no tiež ako komunikačný nástroj na holiach. Unikátna melódia vzniká kombináciou zmien sily fúkania a zakrývania jednotlivých dierok. No keďže je príliš dlhá a hudobník by nemusel na jednotlivé dierky dočiahnuť, okrem hlavnej trubice má aj menšiu, prívodovú trubicu, ktorej otvor je umiestnený omnoho nižšie.
Fujara, ako ju poznáme dnes, je známa z Podpoľania ešte z 18. storočia a nazýva sa detvianska fujara. Jej predchodkyňu priechodskú fujaru priniesol na naše územie pluk žoldnierov zo západnej Európy, a to v období tureckých vojen (16. – 17. storočie). Táto vtedy trojdierková basová gotická píšťala sa konštrukčne aj dizajnovo vyvíjala, a tak je dnešná zdobená fujara svetovým unikátom. Preto bola v roku 2005 označená ako majstrovské dielo ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva a o tri roky neskôr sa stala oficiálnou súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
2. Terchovská muzika
V roku 2013 pribudla do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO Terchovská muzika. Nie je len typickou miestnou hudbou sprevádzanou malou dvojstrunovou basou, ale jej súčasťou je i kultúra s ňou spojená. To znamená, že do zoznamu UNESCO je zapísaná nielen hudba, ale aj repertoár piesní či ľudový tanec nazývaný terchovská krútená. Dôkazom, že ide o samostatný a špecifický štýl, je Kvočkovská muzika z osady Kvočkovia z konca 19. a zo začiatku 20. storočia. Dokonca režisér Martin Frič navždy zachoval stopu o tejto hudbe vo filme Jánošík. Ako spomienka však zostane uchovaná aj v pamätiach výboru UNESCO, pretože pri príležitosti jej zapísania do zoznamu zaznela priamo na zasadnutí.
3. Gajdošská kultúra
Okrem fujary sa na Slovensku vyníma ešte jeden tradičný hudobný nástroj spájaný s pastierskou históriou a originálnym zvukom. Sú to gajdy, dychový nástroj pozostávajúci z mecha, z ktorého sa vyháňa vzduch, a z píšťaly s dierkami, z ktorej vychádza typický zvuk. Gajdošská kultúra má medzinárodný charakter a existuje hneď niekoľko krajín, do ktorých sa v 14. storočí rozšírila.
Gajdy krajín sa líšia a výnimkou nie je ani Slovensko – k našim sa viaže široká paleta sprievodných prejavov, ktoré z gajdošskej kultúry robia dedičstvo. Slovenské gajdy sú odlišné technologickými postupmi výroby, dizajnovým spracovaním nástrojov, repertoárom piesní, sprievodnými rituálmi, obradmi či textami samotných piesní. Vďaka tomu všetkému bola slovenská gajdošská kultúra v roku 2015 zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
4. Bábkarstvo na Slovensku a v Česku
Slovensko má bohatú divadelnú kultúru, čo dokazuje množstvo profesionálnych aj amatérskych divadelných skupín a úspešných inscenácií. Možno ste však netušili, že také bábkarstvo má v tejto kategórii svoje čestné miesto, a to natoľko, že sa zaslúžilo o zapísanie do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO v roku 2016. Pôvodnými nositeľmi tradície boli rodiny profesionálnych kočovných bábkarov v 17. a 18. storočí, ktorí rýchlo rozniesli túto formu umenia po celej krajine. Je však dôležité vedieť, že nielen jazykové a divadelné stvárnenia príbehov robia z bábkarstva hodnotné dedičstvo. Aj typológia a výtvarné spracovanie jednotlivých bábok boli v tomto smere veľmi dôležité.
5. Horehronský viachlasný spev
Valašsko-pastiersky spôsob života a dlhé dni strávené na lúkach a pasienkoch pri pasení dobytka sa zaslúžili o nejedno hudobné bohatstvo. Popri viacerých hudobných nástrojoch sa presadil aj ľudový spev. Horehronský viachlasný je dokonca taký výrazný, že je od roku 2017 súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Za vznik tohto fenoménu vďačia horehronské obce predovšetkým prostrediu, v ktorom ich obyvatelia žili. Práve spev pri práci v prírode a horách sa pričinil o to, že tieto prejavy intenzívneho a hrdelného charakteru boli počuteľné do veľkej diaľky a vo viachlasných súzvukoch.
Zaujímavô
Tradícia viachlasného spevu sa v obciach na Horehroní traduje dodnes a obyvatelia sú na ňu hrdí. Má svoje špecifiká – jednotlivé obce sa spevom mierne líšili, a tak, aj keď minimálne rozdiely, deklarovali pôvod jednotlivých ľudí.
6. Modrotlač
Ľudová modrotlač predstavuje špecializované odvetvie farbiarstva, ktoré na územie Slovenska preniklo zrejme v 18. storočí aj vďaka vandrovkám tovarišov (prvý farbiarsky cech ako predchodca modrotlače však u nás vznikol už v roku 1608). Modrotlač sa začala využívať na dekorovanie odevov v meštianskom prostredí, pričom látka bola potlačená vzorom z drevených pečiatok pomocou zmesi zamedzujúcej farbenie látky a následne indigom farbená na modro. Formy však neboli iba drevené, postupne sa rozšírili aj o kovové a kombinované vyhotovenia. Tak ako sú špecifické formy, osobité sú aj názvy niektorých krokov v procese modrotlače – pečiatka nesie oficiálny názov raznica a kašovitá zmes, ktorou sa potláča, zase označenie pap.
Čoraz širšia ponuka vzorov sa prezentovala vo vzorkovniciach a predávala na trhoch či objednávala priamo v dielňach. Výnimočnosť tradície modrotlače na Slovensku tkvie aj v jej pretrvaní v čase. Ešte v 20. storočí sa u nás prevažne obyvatelia dedín obliekali do krojov, a preto aj v tom období bolo na Slovensku funkčných okolo 30 dielní. Zánik spôsobil predovšetkým zákaz súkromného podnikania a vznik výrobných družstiev. Modrotlač je súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO od roku 2018.
7. Drotárstvo
V 18. storočí vzniklo v dôsledku zlej ekonomicko-sociálnej situácie chudobných kopaníc na hornom Považí a na Kysuciach drotárstvo. Drotári boli putovní podomoví opravári kuchynského riadu, výrobcovia plechov a výrobkov z drôtov. Už o storočie neskôr bolo na Slovensku 150 drotárskych obcí a na začiatku 20. storočia sa povolanie rozšírilo až na 5 000 drotárov v celej našej krajine. Drotárstvo sa vďaka putovným remeselníkom rýchlo rozšírilo po Slovensku, Rakúsko-Uhorsku a čoskoro aj na všetky kontinenty. Po príchode vojen a v dôsledku vzniku priemyselných výrobní postupne začalo upadať. Vo svojej najpôvodnejšej podobe síce zaniklo, no v umeleckej tvorbe pretrváva dodnes. Drotárstvo je zapísané v zozname UNESCO od roku 2019 a celé roky jeho vývoja, či už v praktickej, alebo umeleckej forme, si môžete prehliadnuť v Považskom múzeu na Budatínskom zámku.
8. Sokoliarstvo
Sokoliarov spoločne s ich dravými vtákmi pomerne často stretávame na akciách venovaných dobovej kultúre, kde ukazujú spôsob života našich predkov a predvádzajú prácu s dravcami. Málokto pritom vie, že primárnou úlohou sokoliarstva je umenie loviť pomocou týchto operencov. V dôsledku technologického vývoja sa však vytratila a dnes má sokoliarstvo svoje miesto napríklad pri biologickej ochrane miest, letísk alebo poľnohospodárskych plodín. Na našom území bolo známe už v 5. storočí, keď bolo jedným z dôležitých spôsobov získavania potravy. Ľudia venujúci sa tomuto remeslu musia totiž vedieť s vtákom manipulovať počas celého jeho vývoja, mať znalosti o jeho chove, ochrane, výcviku aj o samotnom love.
Ako živé dedičstvo ľudstva bolo sokoliarstvo do zoznamu UNESCO pripísané ešte v roku 2016, no Slovensko sa jeho súčasťou stalo až v roku 2021 pri nominácii rozšírenej o ďalšie krajiny.
Slovenskí kandidáti na zapísanie do zoznamu UNESCO
V súčasnosti má Slovensko nominovaných viacero pamiatok, ktoré čakajú na zasadnutie výboru organizácie UNESCO a prehodnotenie dôležitosti ich zachovania pre ľudstvo. Do kultúrneho dedičstva by Slovensko rado pridalo gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami, pamätník Chatama Sofera, pamiatky Veľkej Moravy v Mikulčiciach a Kopčanoch, pevnostný systém na sútoku riek Dunaj a Váh v Komárne a tokajskú vinohradnícku oblasť. Zvažovanie kritérií prijatia do zoznamu prírodného dedičstva čaká gejzír v Herľanoch, krasové doliny Slovenska, lúky a pasienky Slovenska, mikroflóru Bukovských lesov a prírodné rezervácie Tatier. Pamiatka Dunajská prírodná a kultúrna krajina je zmiešaným dedičstvom.
Pamiatky sú výpoveďou nielen o našej histórii. Mapujú pestrosť sveta a národov a aj preto je úcta k nim a ich ochrana prirodzená. Ich význam môže byť pre nás mimoriadny a pre ďalšie generácie priam neoceniteľný.
Máte adepta do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO? Ktorá pamiatka by mala pribudnúť medzi slovenských kandidátov na zápis do tejto organizácie? Podeľte sa s nami v komentároch.
V tejto súvislosti by vás mohli zaujímať aj ďalšie články
- Ako hlboko by ste si museli siahnuť do vrecka za zničenie pamiatky UNESCO?
- Prales je unikátne miesto – kde ho nájsť na Slovensku?
- Výlet po slovenských jaskyniach. Koľko kilometrov v nich prejdete?
- Drevené kostoly a cerkvi – naša pýcha aj súčasť UNESCO
- História modrotlače – z Indie až k slovenskej tradícii
