Tajomstvom opradené Sitno – najvyšší vrch Štiavnických vrchov

Autor: Redakcia

Sitno je najvyšší vrch pohoria Štiavnické vrchy a každý ostrieľaný turista ho navštívil minimálne jedenkrát. Hovorí sa, že keď je jasno, z jednej strany dopraje pohľad na Dunaj a z druhej strany na Vysoké Tatry. Jeho výška je sotva 1 009 m n. m., no napriek tomu sa stal naším národným vrchom. Leží v chránenej oblasti, ktorá je oddávna skúmaná archeológmi a historikmi a aj dnes láka na neustále bádanie. Sitno má svoju tajomnú atmosféru. Čosi tají a ľudia to tušili od nepamäti.

„Sitno je Slovákom vôbec peklo a obzvlášte veľký vrch pri Banskej Štiavnici, o ktorom je mnoho rozprávok v ľude. Sú vraj tam mnohé poklady skryté, preto sa i mnoho v ňom kopalo; v istých časoch nočných ukazuje sa vraj voz s ohnivými kolesami rýchle bežiaci; ľudia v jeho skalných jaskyniach a brlohoch skrytí nezomierajú hladom za dlhý čas…“
(Ján Kollár – Národnie spievanky I. diel, úryvok)

Vysielač a Chata Andreja Kmeťa na vrchole Sitna | Zdroj: Jakub Nagy

Pekelne chrliaca sopka

V oblasti dnešných Štiavnických vrchov pred približne 16,5 miliónmi rokov vytvorili nespočetné erupcie vulkanický kužeľ gigantického stratovulkánu. S výškou cca 4 km zaberal také veľké územie, že mu patril titul najväčšej sopky v strednej Európe (aj keď tá vtedy ešte neexistovala). Keď na pár stoviek tisíc rokov zaspal, vnútro sopky sa ochladilo a prepadlo. Cez vzniknuté pukliny sa dostala voda, ktorá rozbehla proces ako v tlakovom hrnci. Minerály v ňom sa rozpustili a tlakom sa dostali až na zemský povrch. Na tejto ceste kryštalizovali a okrem iného stuhli do podoby zlata a striebra.

Sitno teda vytvorila obrovská sopka. Jej kráter sa prepadol a vulkán nevyvrhoval len lávu a oheň. Priniesol bohatstvo kovov. Vypudil ich pekelnými parami, neskôr premenenými na rudné žily. Kedysi dávno teda erózia spôsobila, že o hľadačov pokladov tu nebola núdza, a navyše zabezpečila, že Sitno ponúka k svojmu vrcholu príjemnejšiu a minimálne trikrát kratšiu cestu.

Model štiavnického stratovulkánu | Zdroj: Radka Klemanová

Zaujímavô

Od vrchu Sitno sa tiahne aj takzvaný Val obrov, ktorého stopy môžeme vidieť dodnes. Dva valy, vonkajší a vnútorný, sa rozprestierajú od Sitna cez Štiavnické vrchy až po Dunaj, a preto boli nezriedka označované za slovenský Čínsky múr. I ten je opradený mnohými povesťami. Jedna z nich hovorí, že ho vytvorili čerti, aby sa spojili s peklom alebo, naopak, aby oddelili peklo od sveta.
Val obrov | Zdroj: @krasnemiesta.sk

Sitniansky hrad

Samotný vrchol Sitna bol osídlený už v období praveku, čo potvrdzujú početné archeologické nálezy. Opätovného a početného osídlenia sa však dočkal až v 11. – 12. storočí, keď Banská Štiavnica nadobúdala význam rudného revíru. Hrad Sitno teda vznikol aj z dôvodu zabezpečenia ťažby rúd. V 13. storočí vrcholovú plošinu Sitna z troch strán chránili kolmé steny z andezitu a štvrtú obraňoval novovybudovaný hrad Sitno, pri ktorom boli využité staré ochranné valy s priekopou.

Pozostatky hradu Sitno | Zdroj: @krasnemiesta.sk

Nádhernô

Sitno ponúka pozoruhodné, až rozprávkové výhľady na Kremnické vrchy, Vtáčnik, Tribeč, Inovec, Zobor a Javorie. Pri dobrej viditeľnosti dokonca aj na Vepor, Poľanu, Stolicu, Veľkú Fatru, maďarskú Fatru a vzdialené vrchy Nízkych Tatier. Kochať sa pohľadom môžete aj priamo v priestoroch rozhľadne (mimochodom, jednej z najstarších rozhľadní na Slovensku a prvých v Európe – z roku 1727), v ktorej sa na dvoch poschodiach nachádza expozícia, okrem iného s interaktívnou mapou, kópiou herbára Andreja Kmeťa, archeologickými nálezmi či modelom Štiavnického stratovulkánu.
Rozhľadňa na Sitne | Zdroj: Radka Klemanová

K hradnému palácu stojacemu na severnej strane viedlo vytesané schodisko, južne sa nachádzal dolný hrad. Skalnaté bralá a opevnenie vytvorili prstenec s vlastným vodným zdrojom. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo Sitno patrilo k najvyššie položenému obývanému miestu, a to nielen na Slovensku. V súčasnosti na jeho vrchole môžeme nájsť rozhľadňu, vysielač a Chatu Andreja Kmeťa. Bolo totiž obľúbeným miestom tohto archeológa, historika, kňaza a botanika.

Nádhernô

Okrem výhľadov, histórie či príbehov ponúka Sitno a celé okolie Štiavnických vrchov aj iné krásy v podobe fauny a flóry. Čarokrásna ľalia zlatohlavá, skalnica horská karpatská či cesnak žltý sú ako z maľovanej knižky, no človeka uchvátia predovšetkým sitnianske srnce, ktoré predstavujú populáciu so zvlášť úhľadnými, tmavými a vysoko nasadenými parohmi s perleťovým efektom. Čierny kovový lesk peria, rozpätie krídel okolo jedného metra a zvuky, ktoré nezriedka pripomínajú ľudský hlas – takto sa vám zase predstaví krkavec čierny.
Okolie Štiavnických vrchov je plné krásy v podobe fauny a flóry | Zdroj: Jakub Chovan

Legenda o zakliatych rytieroch

V minulosti sa hrad Sitno pýšil vynikajúcou polohou, v súčasnosti už len ruinami postupne splývajúcimi s okolitou prírodou či zaujímavými príbehmi. Najznámejšia legenda hovorí o zakliatych rytieroch, o osude synov niekdajšieho hradného pána na Sitne kniežaťa Stojmíra. Na smrteľnej posteli daroval celý majetok, tak ako bolo tradíciou, staršiemu synovi Tyrovi. Mladší Želibor však pociťoval zášť a na malom Sitne si dal postaviť vlastný hrad. Situácia medzi bratmi sa vyostrila počas poľovačky, keď si obaja robili nároky na uloveného jeleňa. Strhla sa bitka a prísľub otcovi o panovaní v jednote a mieri upadol do zabudnutia. Pohanský kňaz Nákon sa snažil o ich zmierenie, no keď si napriek tomu nedali poradiť, zaklial oboch bratov do sitnianskych skál. Mocným hlasom zvolal, aby sa tieto skaly neotvorili skôr, ako národ bude volať o pomoc. Až vtedy bratia dokážu odčiniť svoj hriech. Kliatbu sprevádzala silná búrka a blesk, ktorý otvoril skalu a tá rytierov poňala do svojich útrob. Dodnes mnohí veria, že bratia čakajú, kedy budú Slovákmi povolaní. Každých sedem rokov sa vraj brány Sitna otvárajú a ozýva sa: „Už?“ Bez odpovede sa zem opäť zatvorí a oni zostávajú uväznení ďalších a ďalších sedem rokov. Traduje sa, že keď bude Slovákom najhoršie, sitnianski rytieri im prídu na pomoc.

Sitnianske skaly | Zdroj: Anka Dobrotková

Zaujímavô

Legendy a príbehy o hrade Sitno sa tradovali odpradávna a ľudia rozprávali aj túto príhodu: Pod hradbami Sitna sú veľké pivnice a tajné skrýše, v ktorých je mnoho vojska i s koňmi zakliate. Raz viezli zbožie na trh do Banskej Štiavnice, kočišov očakávali na ceste rytieri, zjednali zbožie a doviezli ho po ceste rovnej ako dlaň pod hrad, i vchádzali veľkými, priestrannými bránami. Tu vyplatili kočišov a prepustili ich. Nešli už nazad po takej dobrej ceste, ale po veľmi mrchavej a krkolomnej. (Slovenské pohľady XIII – Sitno)

Svadba čertov na Sitne

Raz mali čerti svatbu v Sitne. Do Sebechlieb prišiel posol hľadať hudcov na svatbu. Sjednal sa s predniakom Ozankom. Ozanko pojal svoju družinu a šiel na Sitno hrať. Bolo mu divné, že mladuchou bola obesená dievka. Keď sa s ňou jeden vytancoval, zavesil ju, druhý ale ju odkvačil a zasa s ňou tančil. Ozanko sa divil a myslel si, že toto nie je s kostolným riadom, a vyšiel von. Poobzeral sa po dvore a vošiel i do stajne, kde stálo mnoho koní. Tu na neho niekto zavolal: „Vítaj, Ozanko! Kde si sa tu vzal?“ I obzeral sa okolo, ale nikoho nevidel. „Či ma nepoznáš?“ ozval sa jeden kôň. „Ja som ladziansky išpán.“ „Ej toho ja som poznal dobre, lebo ma veľa ráz za panštinu dal vypalicovať.“ „No vidíš, Ozanko, za to som tu teraz do koňa zakliaty. Ale ti aspoň dobrou radu dám. Keď vám za hudbu peniaze budú dávať, neberte, ale pýtajte si z toho uhlia, čo je v kúte.“ Hudci tak urobili, po svatbe kapsičky uhlím naplnili a pobrali sa domov. Akonáhle prišli na belujský chotár, kapsičky im oťažely a spadly s pliec. I dívajú sa dnu a čo vidia? Kapsičky boly plné zlata, ledva ich domov doniesli. (Zdroj: Stanislav Klíma – Povesti zo Slovenska)

Historické míľniky – po stopách sitnianskych majiteľov

Po jednej z najznámejších bitiek – bitke pri Moháči sa hrad Sitno i majetok s ním súvisiaci dostali do rúk Melichera Balašu. V roku 1548 si na neho začal brúsiť zuby kráľ Ferdinand I. Habsburský a vyslal silné vojsko. Obrancovia rýchlo pochopili, že nemajú dostatočnú silu ubrániť sa, a tak sa začali dohodovať. Hrad padol do rúk Habsburga, Balaša kapituloval a ušiel zo Sitna.

Sitniansky hrad | Zdroj: Zlatý fond SME (Andrej Kmeť: Sitno)

V čase tureckých okupácií spravovali hrad vojenskí kapitáni, ktorí ho udelili do vlastníctva Jána Krušiča. Ten sa postaral o jeho rekonštrukciu a tiež o naplnenie okolitých jarkov vodou (čo bolo výhodné aj pri ťažení kovov). V roku 1629 za zásluhy v bojoch proti Osmanom dostal hrad Peter Kohári. Rod Koháriovcov ho udržal vo vlastníctve až do roku 1703, keď sa ho zmocnili kurucké vojská Františka II. Rákóciho a napokon ho zničili. Hrad sa stal zdrojom stavebného materiálu na rozhľadňu a kaštieľ. Neskôr pripadol do vlastníctva Koburgovcov.

Sitniansky hrad a jeho pôdorys | Zdroj: Zlatý fond SME (Andrej Kmeť: Sitno)

Zaujímavô

Ak si chcete históriu Sitna a miesto opradené legendami vychutnať alternatívnym spôsobom, môžete sa zúčastniť na nočnom výstupe na hrad, počas ktorého sú pripravené zaujímavé prednášky a príbehy rozprávané špeciálnymi hosťami, zavŕšené jedinečným východom slnka. Od mája do septembra so štartom o 1.00 hod. z Počúvadlianskeho jazera – v tomto čase sa obľúbené výstupy konajú.
Rozhľadňa Sitno | Zdroj: Andy Sekanová

Záhadné Sitno zostáva zahalené tajomstvom

Sitno je najvyšším bodom Štiavnických vrchov. Na jeho štíte sa týči vysielač, ktorý neprehliadnete ani z diaľky. Kedysi tu však majestátne vytŕčal hrad, a hoci je už len opustenou ruinou, minulosťou dýcha dodnes. Vyčíňajúca sopka a ohnivá láva sa stali zdrojom mnohých povier a povestí Sitnianskej vrchoviny a ľudia ich veľakrát neváhali prikrášliť ďalšími príbehmi. Aj preto tu odjakživa cítiť tajomno. Miesto bojov o moc a ryžovania zlata, ale tiež územie opradené akousi magickosťou a záhadnosťou. Ktovie, Sitno sa možno niekedy ukáže v inom svetle, zvolaním odpovede na otázku: „Už?“

Súhlasíte, že vznik mnohých legiend svedčí o tom, že Sitno je viac ako krajinnou dominantou Štiavnických vrchov? Zažili ste počas jeho návštevy niečo podivné alebo vám zimomriavky privodili unikátne výhľady, ktoré ponúka? Poznáte nejaký ďalší príbeh o Sitne? Podeľte sa s nami v komentároch.

Načítava

Mohlo by vás zaujímať

Pridať komentár

Sledujte náš Instagram