Malá encyklopédia hradov a zámkov

Autor: Redakcia
3405 zhliadnutí
bratislavsky-hrad-hlavne-mesto-bratislava-obloha-zahrady

Medzi najväčšie pýchy Slovenska patrí okrem tatranských štítov a prírody, ktorá vyráža dych, jednoznačne naše bohatstvo hradov a zámkov. Tieto krásne architektonické útvary nachádzame v mestách, na vysokých skalách čnejúcich sa až kamsi do neba alebo v podobe múrov uprostred lesov. Aj keď sa väčšina hradov a zámkov nezachovala, veru, stále je u nás čo obzerať. V našej malej encyklopédii sa pozrieme na tému hradov a zámkov z trochu všeobecnejšieho hľadiska, nezabudneme však ani na 6 naj hradov a zámkov podľa rôznych kritérií. Začnime však pekne od začiatku: Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami a za siedmimi dolami existovala dilema medzi pojmami hrad a zámok.

Hrad a zámok: synonymá alebo nie?

Zatiaľ čo po príchode do Bojníc nás víta Bojnický zámok, po vstupe do hradného areálu na Orave nám sprievodca predstaví Oravský hrad. Na Slovensku sa využíva množstvo pomenovaní týchto stredovekých stavebných skvostov a občas ani sami nevieme, ktoré použiť.

Hrad býva definovaný ako opevnený útvar, sídlo spravidla z kameňa, ktoré sa stavalo na ťažšie prístupných miestach práve kvôli svojej obrannej funkcii. Hrady môžeme nájsť na skalnatých vyvýšeninách, kopcoch, pri priepastiach a ich okolie bývalo často doplnené vodnými hrádzami či priekopami. Nebývali budované len panovníkmi, ale aj samotnými mestami či mníšskymi rádmi ako prostriedok na ochranu, inokedy boli akýmisi strážnicami pre vojenskú posádku. Bývali dobre chráneným útočiskom v prípadoch vojen. Vďaka ich vybaveniu v nich mohli v prípade nebezpečenstva prebývať šľachtické rodiny aj obyvatelia.

oravsky-hrad-skala-lesy-kopce-orava-slnko-skala-rieka
Oravský hrad

Zámkom zas označujeme stredoveké stavby, ktoré mali skôr reprezentatívnu funkciu. Namiesto chladných vysokých múrov a obranných bášt a veží disponovali rozsiahlymi kvetinovými záhradami a zelenými parkmi, luxusne zdobenými salónikmi, krásnymi drapériami a vysokými oknami. Zámky sa vyvinuli z palácov budovaných vo Francúzsku a v Taliansku, často však sú aj prestavanými hradmi. Na rozdiel od kaštieľa sú väčším sídlom. Neprebývali v nich vojská, ale boli domovom urodzených ľudí, šľachty či prívetivejšími sídlami panovníkov. V prípade niektorých zdrojov je teda zámok označovaný ako určitý prechodný stupeň medzi kaštieľom a hradom.

Zaujímavô

Používanie slova zámok v zmysle šľachtického sídla je v našom jazyku doložené od 15. storočia. Pri pohľade do etymologického slovníka však nájdeme toto slovo aj vo význame mechanizmu na zamykanie, čo pramení z praslovanskej podoby slovesa dnes známeho ako zamknúť. Toto rozšírenie na označenie honosného sídla vychádza z nemeckého slova Schloss, ktoré má práve spomínané dva významy.

Rozdiel teda môžeme vnímať najmä v tom, že i keď oba majú obrannú funkciu, hrady bývali úkrytom či pevnosťou, zatiaľ čo zámok slúžil ako honosnejšie a predovšetkým reprezentačné sídlo. Líšia sa aj v otázke budovateľov. Šľachtici a panovníci si dávali stavať zámky na príjemné žitie v blahobyte, zato hrady nebudovali len panovníci, išlo aj o mestá či spomínané mníšske rády. Napriek tomu sú na Slovensku už od obdobia renesancie tieto dva pojmy chápané ako synonymné. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky dokonca ani nepracuje s kategóriou zámok. Zámky radí medzi hrady, vo výnimočných prípadoch aj medzi mestské hrady alebo kaštiele s areálom. Slovo zámok chápe len ako zaužívaný názov v prípade niektorých stavieb, napríklad Vígľašský zámok.

Koľko nám ich vlastne zostalo

Našu malú krajinu by sme pokojne mohli zaradiť medzi hradnú veľmoc. Na Slovensku bolo v minulosti 166 hradov a zámkov. Z nich nám zostalo zachovaných 14 hradov a dva zámky. Kochať sa môžeme aj stále stojacimi 96 zrúcaninami. Zvyšných 54 hradov a zámkov zaniklo. Stiahnite si kompletný zoznam hradov, zámkov aj opevnení či opevnených kláštorov v závere článku.

mapa-slovenska-hrady-zamky-kraje

6 naj slovenských hradov a zámkov

Najstarší: hrad Devín

Niet sa čo čudovať, že súbor vysokých hradieb nad sútokom riek Dunaj a Morava je dnes už len zrúcaninou. Devínsky hrad je totiž pokladaný za najstarší hrad na území Slovenska, za čo vďačí písomnej zmienke o svojej existencii datovanej do roku 864. Hrad teda stál pri významných udalostiach slovenskej histórie: spomína si na prítomnosť Keltov či Rimanov, sledoval pád Veľkej Moravy, bol neoddeliteľnou súčasťou uhorských pevností.

Nečakanô

O svoje prvenstvo sa bije s Nitrianskym hradom, v prípade ktorého sa prvá písomná zmienka objavila v roku 871, čo predstavuje len 5-ročný rozdiel.

Devín stojí nad rovnomennou obcou, ktorá je zároveň mestskou časťou nášho hlavného mesta. Strmá skala bola výborným strategickým a zjavne nedobytným miestom. Na prach ho obrátili vojská Napoleona Bonaparta v roku 1809 pušným prachom.

hrad-devin-rieka-dunaj-zrucanina-stromy-pobrezie-skala
Devínsky hrad

Dnes je hrad a jeho areál sídlom historických podujatí a miestom pre nadšených turistov. Hlavná – severná – brána sa začína takmer pod kopcom. Po vstupe čakajú návštevníka krásne zelené lúky popretkávané kamennými chodníčkami. Hrad pozostáva z troch častí: z dolného hradu, ktorého dominantou sú základy ranokresťanskej kaplnky či budovy z osady z 11. – 13. storočia, zo stredného hradu, ktorý je turisticky najvýznamnejší, a z horného hradu poskytujúceho nádherné výhľady na okolitú krajinu aj na susedné Rakúsko. Obdivované sú aj zakonzervované múry palácov Bátoriovcov a Garaiovcov. Na múre môžete nájsť pamätnú tabuľu, ktorá pripomína jednu z významných udalostí obrodenia Slovenska. Je ňou výstup slovenskej mládeže na Devín na čele s Ľudovítom Štúrom. Tabuľa bola umiestnená pri príležitosti 100. výročia.

Nečakanô

Jednou z najfotogenickejších častí hradu je Mníšska alebo Panenská veža, ktorá sa vypína nezávisle od hradu na skalnom výbežku. Vpravo od nej sa nachádza vstup do 11,5 m dlhej a 9 m vysokej tunelovej jaskyne tiahnucej sa celým hradným vrchom.

Najmladší: hrad Marcus

Ako sa zdá, otázka hradov nie je len vecou stredoveku a časov kráľov bojujúcich o územia. Nie je to tak dávno, čo na Slovensku v obci Revište vyrástol najmladší hrad – hrad Marcus. S jeho výstavbou sa začalo v roku 2009 a dnes môžeme obdivovať jeho novučičké veže.

Nečakanô

Napriek tomu, že žijeme v 21. storočí, výstavba hradu trvala dlhé roky. Dôvodom bolo rozhodnutie majiteľa nevyužívať pri výstavbe elektrinu práve vzhľadom na zachovanie historickej atmosféry. Ani dnes tu nenájdete žiadne elektrické rozvody, dokonca ani poriadnu asfaltovú prístupovú cestu. K hradu vás dovedú turistické značky po poľnej ceste.

Osídlenie územia, v ktorom sa nachádza aj Revište, siaha do 13. storočia, keď tieto banské oblasti kolonizovali hlavne Nemci, prevažne Sasi, ktorých pozval kráľ Belo IV. Mali totiž znalosti v oblasti baníctva a hutníctva a práve toto územie je dodnes bohaté na ťažbu zlata a striebra. V okolí hradu Marcus sa nachádza niekoľko ďalších zrúcanín, napríklad Pustý hrad, ktorý v časoch svojej slávy plnili dôležitú funkciu. Vďaka bohatosti územia na drahé kovy aj liečivé pramene bolo toto miesto pravidelne využívané templármi, stalo sa bojiskom niekoľkých vojsk, napríklad aj Bočkajovho povstania, bolo svedkom tureckých vpádov. Hrady v okolí teda plnili významnú obrannú funkciu a chránili kráľovské mesto Banská Štiavnica.

obloha-oblaky-hrad-marcus-veze-okna-mury-trava-luka
Hrad Marcus | Zdroj: Jaroslava Čulenová

Ako spomienku na dôležitú obrannú úlohu tohto územia a na odvahu miestnych ľudí dal istý podnikateľ postaviť na mieste starej usadlosti z 19. storočia repliku stredového hradu, ktorý dostal meno podľa jeho syna Marcusa.

hrad-marcus-novodoby-hrad-schody-veze-mur-okna-obloha
Hrad Marcus | Zdroj: Jaroslava Čulenová

Najrozsiahlejší: Spišský hrad

Hoci je dnes Spišský hrad už len zrúcaninou, často je označovaný najrôznejšími superlatívmi. So svojou rozlohou viac ako 4 ha je najväčším hradným komplexom na Slovensku.

Nečakanô

Vo svetovom rebríčku najväčších hradov sa Spišský hrad drží na popredných priečkach. Tromfli ho hrady ako Pražský hrad, Malbork v Poľsku alebo poľský Windsor. Írsky publicista Kieron Connolly, autor knihy Abandoned Castles (Opustené hrady), dokonca zaradil Spišský hrad na 11. miesto v rebríčku najkrajších zrúcanín sveta.

Vápencová skala, na ktorej stojí hrad aj so svojím areálom, bola obývaná už v kamennej dobe. Bola ideálnym miestom na vznik opevneného hradiska, čo využili Kelti. Jeho história pokračovala za čias Uhorska, keď na jeho mieste nechal rod Arpádovcov vybudovať strážnu vežu. Za čias Ondreja II. vznikol z pôvodnej veže veľký kamenný hrad, ktorý sa osvedčil počas vpádu mongolských vojsk na toto územie. Jeho obranyschopnosť očarila kráľa Bela IV., ktorý sa rozhodol pokračovať v jeho rozširovaní. Hrad začal upadať po tom, čo sa majitelia Čákiovci rozhodli odsťahovať do honosnejších sídel. Hrad nechali v rukách vojenskej posádky. V 18. storočí na hrade vypukol požiar, po ktorom ho opustili aj vojská a rozsiahle obranné hradisko sa postupne menilo na ruinu.

spissky-hrad-zrucanina-kopec-vyhlad-zapad-slnka-trava-stromy
Spišský hrad

Po tom, čo hrad pripadol štátu, prešiel rozsiahlou rekonštrukciou, vďaka ktorej je dnes súčasťou Slovenského národného múzea. Jeho meno je od roku 1993 ako jediné spomedzi slovenských hradov dokonca zapísané aj v Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Nečakanô

Podľa niektorých historikov je najrozsiahlejším hradným komplexom z historického hľadiska práve Nitriansky hrad. V minulosti totiž nezaberal len územie hradného kopca, kde ho môžete nájsť dnes, ale aj oblasť horného mesta, čo spolu tvorilo rozlohu približne 8,5 ha. (Zdroj: carovne-slovensko.sk)

Najromantickejší: Bojnický zámok

Asi niet Slováka, ktorý by nepoznal Bojnický zámok, a pravdepodobne niet ženy, ktorej by nezaplesalo srdce nad jeho romantickým zjavom. Patrí k najnavštevovanejším hradom na Slovensku.

Nečakanô

Prvá zmienka o hrade pochádza z listiny zoborského opátstva z roku 1113. Vtedy tu stálo hradisko, predchodca Bojnického zámku, ktoré bolo pôvodne celé vybudované z dreva. Až v 13. storočí ho rod Poznanovcov prestaval z kameňa.

Hrad vystriedal niekoľko majiteľov, medzi tými známejšími je Matúš Čák Trenčiansky či Matej Korvín. Práve z týchto čias pochádzajú zmienky o 700-ročnej lipe kráľa Mateja, ktorá dodnes stojí pod hradom. Podľa povestí Matej rád trávil čas na zámku a spomínaná lipa bola jeho obľúbeným miestom. Často tu diktoval listy či podpisoval dôležité úradné dokumenty. Všetky sa končievali slovami: „Sub nostris dilectis tillis bojniciensibus“ (Pod našimi milými lipami bojnickými).“

bojnicky-zamok-jazero-zoo-luky-stromy-vyhliadka-chodniky
Bojnický zámok

Zámok bol vybudovaný v gotickom štýle, po získaní zámku Františkom Turzom v 15. storočí zmenil svoj charakter a nový majiteľ ho prestaval na renesančný zámok. Svoju súčasnú podobu však nadobudol až vďaka Jánovi Františkovi Pálfimu, ktorý vykonal poslednú rozsiahlu prestavbu, a to do neogotického štýlu na začiatku 20. storočia. Inšpiráciou mu bola stredoveká architektúra talianskych a francúzskych sídel. Od roku 1970 je zámok národnou kultúrnou pamiatkou. Neprehliadnuteľná je aj malá jaskyňa pod hradom, objavená v 50. rokoch 20. storočia.

Nečakanô

Neboli to len významné mená panovníkov, ktorí vlastnili hrad. V roku 1939 odkúpila zámok firma Baťa za približne 14 miliónov slovenských korún od vtedajších majiteľov Pálfiovcov.

Najvyššie položený: Liptovský hrad

Liptovský hrad dnes tvoria len zvyšky múrov a kamenia na vrchu Sestrč v Chočských vrchoch vo výške 993 m n. m. Hrad bol najvyššie položeným hradom nielen na území Slovenska, ale aj v strednej Európe.

Hrad z 13. storočia je známy aj pod menom Sielnický hrad alebo Liptovský starý hrad a bol vybudovaný na popud kráľa Bela IV. Aj tu pôvodne stálo dávno zaniknuté hradisko, a to ešte z 1. storočia pred Kristom.

liptovsky-hrad-zrucanina-mur-stromy-obloha-trava-skaly
Liptovský hrad | Zdroj: commons.wikimedia.org/Patrik Kunec

Prvá zmienka pochádza z roku 1262. Od tohto roku bol viackrát zničený a opäť dostavovaný a rozširovaný. V 14. storočí bol sídlom Liptovskej župy a storočie nato ho obsadili husitské vojská. Zničený však bol až kráľom Matejom Korvínom po potlačení protikráľovského povstania v roku 1471. Z hradu tak zostala len časť múru. Kým hrad ešte žiaril uprostred kopca, tvorila ho cisterna na vodu, dve brány, obytná veža, palác a malé nádvorie. Hradu patrili rozsiahle územia, no po vybudovaní hradov Likava a Liptovský Hrádok sa územia zmenšili.

Neprehliadnuteľnô

Hrad je voľne prístupný. Dostanete sa k nemu príjemnou prechádzkou turistickým chodníkom po žltej alebo červenej značke.

„Najinteligentnejší“: Smolenický zámok

Cesta na Smolenický zámok je jednoznačne krásnou prechádzkou obzvlášť v letnom období. Chodník vedie lesom a neskôr rozsiahlymi lúkami, na ktorých sa vám naskytne pohľad na hradnú vežu vykúkajúcu ponad stromy. Priestory hradu však nie sú úplne prístupné verejnosti, pretože patrí Slovenskej akadémii vied. Je konferenčným a reprezentačným centrom stretnutí vedcov z celého sveta.

Na mieste dnešného zámku stál hrad zo 14. storočia, posledný zo strážnych hradov Malých Karpát. Hrad bol majetkom viacerých grófov, neskôr rodiny Országovcov a Erdödyovcov. Koncom 18. storočia hrad postupne pustol. Po rozsiahlom požiari sa zmenil na hŕbu ruín, uprostred ktorých zostala stáť iba hlavná veža a jedna z bášt hradného opevnenia. Po tom, čo pripadol do rúk Pálfiovcov, bol areál vyčistený a na ruinách postupne rástla súčasná podoba Smolenického zámku. Zo starého, pôvodného hradu dnes môžeme obdivovať len hradnú vežu a baštu. Zvyšok zámku bol dostavaný v roku 1945.

smolenicky-zamok-hrad-lesy-kopec-veza-mury-slnko-luky
Smolenický zámok

Okúzľujúca historická atmosféra našich hradov a zámkov vyráža dych nielen nám Slovákom či zahraničným turistom, ale aj filmárom, ktorí navštevujú našu malú krajinu, aby jej stredovekú architektúru mohli zachytiť na filmových plátnach. Môžeme byť hrdí na toto kultúrne dedičstvo, keďže ho môžeme označovať prívlastkom „naše“. Ktoré hrady a zámky sú pre vás tie naj? Čomu za to vďačia? Podeľte sa s nami v komentároch.

Stiahnite si zoznam hradov, zámkov, opevnení aj opevnených kláštorov.

Stiahnuť zoznam
Načítava

Mohlo by vás zaujímať

Pridať komentár

Sledujte náš Instagram