Z rôznych historických a kultúrnych prameňov je všeobecne známe, že pri veľkých míľnikoch v dejinách ľudstva negatívne správy na seba nenechali dlho čakať. Nebolo to inak ani po spustošení sveta dvomi zničujúcimi vojnami začiatkom novoveku. Tak ako aj „záporná reklama“ splní svoj účel, tak sa do popredia dostali rôzne spoločenské, mocenské či ekonomické záujmy; rozpútal sa aj dialóg v oblasti kultúrnych a spoločenských vied, súvisiacich vzdelávacích činností či samotného svetového dedičstva. Globálne spoločenstvá pocítili potrebu osvety a prevencie zverstiev vojny. Mier už neznamenal len vzdialené pomenovanie pokoja a harmónie, ale aj potrebu obrody – hlavne medzi vyrastajúcou povojnovou generáciou.
Preto sa v roku 1945 Organizácia Spojených národov (OSN) rozhodla založiť dnes už najznámejší neziskový orgán svojho druhu – UNESCO, vo voľnom preklade Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru. Už z názvu vieme presne určiť aj smer, ktorým sa toto združenie začalo uberať, teda čomu venuje svoje úsilie. Predovšetkým však bolo potrebné vykonať preventívne kroky na ochranu architektonických, prírodných či ľudových (nehmotných) inotajov. Množstvo domácich nadšencov zo spomínaných oblastí sa rozhodlo prispieť k úsiliu o inováciu či zachovanie pôvodného čara národných a prírodných klenotov pre ďalšie pokolenia.
Domáce svetové dedičstvo
Ucelená myšlienka nadobudla legálnu hodnotu až v roku 1972, keď Generálna konferencia UNESCO prijala na svojom 17. zasadnutí tzv. Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, nadobúdajúc globálnu platnosť už o tri mesiace, na Slovensku však oficiálne až po Nežnej revolúcii, konkrétne 31. marca 1993. Dohovor vymedzuje oblasť komodít pod hlavičkou „svetového dedičstva“ (World Heritage) a dlhodobým utváraním zoznamu 1 121 lokalít zo 167 členských krajín (z toho 869 kultúrnych, 213 prírodných a 39 zmiešaných). Aby sa jeho zásady uplatňovali správne, vznikol zároveň so samostatnou Slovenskou republikou (r. 1993) Slovenský výbor pre ochranu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva.
V dnešnej dobe sa pozornosť uprela skôr na súčasné otvorené spoločenské či sociálne témy, ktoré ľudstvo najviac ovplyvňujú. Slovensko možno nepatrilo k najzničenejším lokalitám Európy. Po páde fašizmu sa pripojilo k ostatným neskôr marxistickým krajinám východného bloku, ale domáce obyvateľstvo podstúpilo neľahkú skúšku, spamätávajúc sa z úpadku všeobecného povedomia pre nutnosť ochrany národných pamiatok. Až Nežná revolúcia priviedla zákonodarný zbor k otvoreniu dialógu a aktívnemu členstvu v radoch zástupcov UNESCO.
Dnes UNESCO eviduje v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva 7 lokalít na území SR:
Kultúrne dedičstvo
- Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec, miestna časť Ružomberka (1993)
- Levoča, Spišský hrad a súvisiace kultúrne pamiatky okolia: Spišská Kapitula, Spišské Podhradie, Kostol Svätého Ducha v Žehre (1993); historické jadro Levoče a dielo Majstra Pavla (2009)
- Banská Štiavnica s technickými pamiatkami jej okolia: Banská Štiavnica, Hodruša-Hámre, Štiavnické Bane, Banská Belá, Voznica, Vyhne, Banský Studenec, Počúvadlo, Kopanica, Kysihýbel, Antol, Ilija; najmä 23 vodných nádrží – tajchov (1993)
- Bardejov: mestská pamiatková rezervácia vrátane židovského suburbia (2000)
- Drevené kostoly slovenskej časti karpatského oblúka: drevené kostoly – Hervartov, Tvrdošín, Leštiny, Kežmarok, Hronsek vrátane zvonice, Bodružal, Ladomírová, Ruská Bystrá (2008)
Prírodné dedičstvo
- Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu (1995), v roku 2000 pribudla Dobšinská ľadová jaskyňa vrátane Stratenskej jaskyne a jaskyňa Psie diery ako jedného jaskynného systému vo vrchu Duča (2000)
- Karpatské bukové pralesy (10 pralesov; 2007) a staré bukové lesy Nemecka (5 pralesov; rozšírenie v roku 2011), spoločná lokalita s Ukrajinou a Nemeckom; SR – 4 lokality: Stužica – Bukovské vrchy, Havešová, Rožok a Vihorlat
Vlkolínec
Neďaleko Ružomberka na svahu vrchu Sidorovo dodnes žijú pravé slovenské tradície. Osada Vlkolínec je typická svojou zachovanou historickou architektúrou z čias, keď v obci žili pastieri či drevorubači. Oproti ostatným podobným miestam ako skanzen v Martine alebo v Zuberci z vlkolínskych domčekov dodnes počuť hlasy ľudí. Aj po rokoch je obec obývaná – niekde celoročne, niekde sezónne.
Pyšnô
Výnimočnosť miestnych stavieb sa rozhodla slovenská vláda chrániť vyhlásením obce za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry v roku 1977. Keďže toto miesto nemá z hľadiska rovnorodosti v rámci stredoeurópskeho územia konkurenciu, bolo v roku 1993 zapísané do zoznamu UNESCO. (Zdroj: vlkolinec.sk)
Architektúru Vlkolínca tvoria zrubové domy, pri ktorých výstavbe sa používala technika zrubenia, odkiaľ aj pomenovanie pochádza. Ide o kladenie otesaných kmeňov ihličnanov na seba. Nerovnosť terénu vyriešili vysokou kamennou podmurovkou. Do škár medzi kmene vkladali mach, ktorý nielenže chránil pred chladom a únikom tepla, ale mal aj estetickú funkciu pri dokončovaní konštrukcie z exteriéru.
Spišský hrad
Azda najväčšou dominantou Spiša je národná kultúrna pamiatka Spišský hrad. Ten čnie na vápencovej skale nad obcou Žehra. Hradný komplex prevyšuje svojou rozlohou 4 hektáre, čo ho robí jedným z najväčších hradných areálov v strednej Európe.
Pyšnô
Spišský hrad je spoločne s mestom Levoča a priľahlými pamiatkami, medzi ktoré patrí napríklad Spišská Kapitula či Spišské Podhradie, súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 1993. Hrad vrátane travertínového vrchu, na ktorom stojí, je od roku 2004 zaradený medzi chránené územia európskeho významu Natura 2000. (Zdroj: sk.wikipedia.org)
Charakter a príkrosť svahov hradného vrchu poskytovali už od paleolitu skvelé miesto na život a ochranu ľudí. V súčasnosti je z hradného areálu len zrúcanina, ktorej najzachovanejšia časť – horný hrad – je stále cennou stavbou. Najvrchnejšiu časť hradu tak tvorí románsky palác a obranná veža. Stredný hrad je dnes miestom atrakcií pre turistov v podobe ukážok života v minulosti či dobových remesiel a dolný hrad, najrozsiahlejšia časť, je tvorený predovšetkým lúkami a opevnením.
Banská Štiavnica
Jedno z najromantickejších slovenských miest Banská Štiavnica je historické slobodné kráľovské banské mesto. V minulosti bola známa ťažbou drahých kovov, predovšetkým striebornej rudy. Už Kelti v 2. storočí pred Kristom osídlili toto miesto práve s ohľadom na zlaté žily. Prvá zmienka pochádza z roku 1156, keď bolo označené za terra banensium, teda zem baníkov.
Nečakanô
V 18. storočí bola spoločne s poddanskými dedinami druhým najväčším sídlom po Bratislave práve vzhľadom na počet obyvateľov, ktorý presiahol číslo 20 000. (Zdroj: sk.wikipedia.org)
Už len prechádzka samotným centrom, kamenným námestím, popri vysokých historických budovách a terasách miestnych kaviarničiek je očarujúcim zážitkom. Ak však hľadáte aj kultúrny zážitok, mesto je domovom Slovenského banského múzea, ktorého súčasťou je múzeum v prírode, Starý zámok, Nový zámok či štôlňa Glanzenberg. Keď dorazí chuť na romantiku, pekné spomienky vám vyčarí návšteva Banky lásky.
Pyšnô
Banská Štiavnica je epicentrom Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy s rozlohou vyše 77 000 hektárov, vyhlásenej od roku 1979. Súčasťou UNESCO je od roku 1993 spoločne s technickými pamiatkami okolia.
Bardejov
Ďalším unikátnym miestom je Bardejov, ktorého historické centrum je zapísané od roku 2000 v zozname UNESCO. Jeho významnú časť tvorí komplex stavieb židovského suburbia, ktorý je nielenže historicky významný, no je aj dôkazom multikultúrnej spoločnosti Bardejova. Námestie obkolesuje viacero stredovekých stavieb, avšak najvzácnejšou je Bazilika sv. Egídia, unikátna nielen pre Slovensko, ale aj Európu. Jej interiér tvoria krásne maľby a až 11 neogotických oltárov. Strany námestia lemuje 46 meštianskych domov.
Nečakanô
Uprostred Radničného námestia sa nachádza bývalá mestská radnica. Jej steny lemujú kamenné plastiky. Jedna z nich je však trochu nezbedná. Zobrazuje chlapca, ktorý vystrkuje holý zadok priamo na dom miestneho richtára. Povery hovoria, že mestská rada nevyplatila stavbárom dohodnutú mzdu, preto vraj jeden z nich počas noci jednu zo sôch prerobil richtárovi na pamiatku. (Zdroj: severovychod.sk)
Drevené kostolíky karpatského oblúka – Hervartov
Drevený Kostol sv. Františka z Assisi si právom zaslúži byť od roku 2008 v skupine kostolov, ktoré sú súčasťou zoznamu UNESCO. Je totiž najstarší z týchto slovenských unikátnych stavieb. Samotný kostol je jedným z najzachovanejších – exteriér z červeného smreka je nezmenený. Interiér prešiel nedávno rekonštrukciou, počas ktorej boli obnovené pôvodné maľby.
Drevené kostolíky karpatského oblúka – Hronsek
Evanjelické drevené kostoly boli nazývané aj artikulárne. Pomenovanie vzniklo zo slova artikuly, čo boli zákonné články cisára Leopolda I., na základe ktorých kostoly vznikali. Protestantské cirkevné obrady sa pôvodne konali v renesančnom kaštieli. Keď už priestory miestnym nestačili, rozhodli sa pre výstavbu nového, väčšieho kostola. Jednou z požiadaviek dokonca bolo, aby všetci veriaci mali miesto na sedenie.
Drevené kostolíky karpatského oblúka – Tvrdošín
Najstaršou stavbou oravského mesta Tvrdošín je drevený gotický Kostol všetkých svätých z 15. storočia. Vôkol neho sa rozprestiera cintorín, ktorý je obkolesený bielym múrom prerušeným bránou s drevenou strechou, dokonale ladiacou s atmosférou kostola. V interiéri vám zrak ihneď padne na vysoký drevený oltár a farebné maľby umiestnené na stenách.
Jaskyne Slovenského krasu
Slovenský kras je jedným z deviatich národných parkov nášho územia. Je to krasové územie s množstvom podzemných aj povrchových javov, ako sú kaňony, tiesňavy, jaskyne, priepasti. Tvorí ho niekoľko planín vo výške od 400 do 925 metrov nad morom, oddelených hlbokými kaňonmi. Doteraz je na tomto území známych viac ako 1000 jaskýň a priepastí zdobených ľadovou či sintrovou výzdobou. Vďaka neobvykle vysokej hustote jaskýň je územie zaradené od roku 1995 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Zaujímavô
Medzi najvýznamnejšie patrí Ochtinská aragonitová jaskyňa, Domica – Čertova diera, Silická ľadnica, Gombasecká jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa, Hrušovská jaskyňa, Jaskyňa Skalistého potoka – Kunia priepasť, Drienovská jaskyňa, Jasovská jaskyňa a priepasti: Diviačia priepasť, Zvonivá jama, Obrovská priepasť a Snežná diera. (Zdroj: slovakia.travel.sk)
Karpatské bukové lesy
Ďalšou prírodnou pamiatkou zaradenou do zoznamu UNESCO je od roku 2007 aj komplex karpatských bukových pralesov. Toto územie prechádzajúce cez Slovensko a Ukrajinu je výnimočné svojimi ostrovčekmi pôvodného lesa, ktoré dávajú kyslík už celé tisícky rokov. Prales poskytuje domov viacerým stáročným jedliam, javorom, bukom a množstvu chránených druhov, ktoré sú na iných miestach ohrozené alebo dokonca celkom vyhynuté.
Aby náš zoznam rozkvital
Pri potulkách malebnými obcami či okresnými a krajskými mestami neraz vidíme rekonštruovať staré budovy, keďže spravidla ani ruinu nie je možné úplne zničiť. Členovia spoločenstva UNESCO neprestávajú bojovať za publicitu slovenských krás a ich obrodu. Slovensko sa má neustále čím pochváliť a stále spoznávame nové a nové významnosti už známych krás. Medzi navrhované lokality, príp. zaradené do výberu na nomináciu do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO sa snažia dostať aj ďalšie národné skvosty (posledná aktualizácia z r. 2016).
Kultúrne dedičstvo
- Pamiatky Veľkej Moravy – slovanské hradisko v Mikulčiciach; Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch (spoločne s Českom)
- Pevnostný systém na sútoku riek Dunaja a Váhu v Komárne/Komárome (spoločne s Maďarskom)
- Pamätník Chatama Sófera (Bratislava)
- Limes Romanus – rímske antické pamiatky na strednom Dunaji – dunajský limes na Slovensku (rozšírenie územia svetového dedičstva Hranice Rímskej ríše o rímsky vojenský tábor v Iži a Bratislave-Rusovciach) (predpokladaný spoločný návrh s Rakúskom a Maďarskom)
- Gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami (spoločný návrh s Maďarskom)
- Koncept šošovkovitého historického jadra mesta Košice
- Tokajská vinohradnícka oblasť – súbor vinohradníckych pivníc (Černov, Veľká Tŕňa, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Černochov, Bara, Viničky; pričlenenie k schválenej Tokajskej vinohradníckej oblasti v Maďarsku)
Prírodné dedičstvo
- Prírodná a kultúrna krajina v dunajskom regióne (spoločný návrh s Českom, Rakúskom a Maďarskom)
- Krasové doliny Slovenska (doplnenie návrhu Rokliny Slovenského raja)
- Mikroflóra Bukovských vrchov
- Prírodné rezervácie Tatier (spoločný návrh s Poľskom)
- Originálne lúčne pasienky na Slovensku
- Gejzír v Herľanoch
Chránime, čo sa nedokáže ochrániť samo
Ak jednotlivec či skupina zavinia úmyselne, ale aj bez predošlého zámeru narušenie až zničenie pamiatky UNESCO, na Slovensku sú do riešenia zapojené nielen jednotlivé vládne rezorty, ale aj verejnoprávne médiá, Slovenská akadémia vied, Národná banka Slovenska a Tlačová agentúra SR.
Za priestupok sa nepovažuje len úmyselné zničenie či poškodenie pamiatky, ale každé znehodnotenie či neochránenie. Zákon zakazuje aj samotné umiestnenie informačného, propagačného alebo reklamného zariadenia, stavebné zmeny na pamiatkach, a to všetko bez povolenia pamiatkového úradu. Podľa závažnosti sú tak priestupky rozdelené do troch skupín, od ktorých sa odvíja aj výška pokút za porušenie. V prvej skupine sú to sumy do 200 000 eur, v druhej do 400 000 eur a sankcie za porušenie v tretej skupine môžu vystúpiť až na 1 000 000 eur. (Zdroj: zakonypreludi.sk)
Byť súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO pre Slovensko znamená, že aj ostatné krajiny navôkol vnímajú výnimočnosť nášho územia – či už po historickej, architektonickej, alebo prírodnej stránke. Jednoducho, aj naša malá krajina má na to, aby stála po boku veľkých krajín a miliónmi turistov navštevovaných miest. Ktoré pamiatky zahrnuté v zozname UNESCO ste navštívili vy? Ktorú z pamiatok by ste nominovali na pridanie do tohto zoznamu? Podeľte sa s nami v komentároch.
