Slovenské kroje ako umelecké dielo plné tajomstiev

Autor: Redakcia
zeny-krpce-ludove-kroje-sukne-vysivky-ozdoby-kultura

Vyšívané kroje plné farieb a dekorácií v ľuďoch už od nepamäti vzbudzujú zvedavosť. Čím sme starší, tým menej sa zamýšľame nad významom krojov a naším kultúrnym dedičstvom. Poďme sa spoločne pozrieť, prečo sú kroje také vzácne a čo nás na nich tak priťahuje.

Aj vás vždy zaujímalo, kde môžeme vidieť tradičné kroje na vlastné oči?

Kroje sa na Slovensku nosili do konca 19. storočia. Dnes sa využívajú najmä na kultúrnych akciách a slávnostiach. Môžete ich vidieť napríklad na vystúpení súboru Lúčnica či v múzeu ÚĽUV-u. V niektorých častiach Slovenska sa však hrdo nosia dodnes.

Vedeli ste, že?

Okrem náboženských sviatkov si aj v dnešnej dobe obyvatelia Heľpy stále obliekajú svoj tradičný kroj. Nosia ho napríklad v nedeľu do kostola. A ľudí, ktorí kroje nosia ako súčasť bežného dňa, môžete stretnúť ešte aj v Príbelciach.
helpa-zensky-kroj-nahrdelnik-kosela-vesta-zastera-vysivky
Detail kroja z Heľpy | Zdroj: archív Tamary Šimončíkovej Heribanovej

Ste zvedaví, ako sa tradičné slovenské kroje vyrábali?

Slovenské kroje sa šili napríklad z konopy, ľanu alebo bavlny. Kroje sa dozdobovali rôznymi čipkami a plsťou z ovčej vlny. Ich výroba trvala aj niekoľko týždňov, ba až mesiacov. Ku koncu 19. storočia mali približne 60 variantov, ktoré sa líšili najmä dekoratívnymi prvkami.

Kroje sa odlišovali aj v rámci jednej obce

Každý kraj na Slovensku bol typický svojím krojom. Boli späté hlavne s pôvodom obyvateľstva. Napríklad tatranské kroje poznačili rôzne národy – či už to boli Nemci, Gorali, alebo Rusíni. Okrem krajov sa mierne líšili aj v rámci jednej obce. Na vznik vplýval okrem iného aj druh práce majiteľa kroja, spoločenská trieda, náboženstvo a svetonázor.

stuhy-kroj-vitrina-vystava-sukna-horna-streda
Detail piešťanského typu kroja z Hornej Stredy | Zdroj: archív Tamary Šimončíkovej Heribanovej

V minulosti sa hovorilo, že čím je kroj bohatší na výzdobu, tým je bohatší aj kraj, z ktorého pochádza. Kedysi sa dediny v okolí Piešťan považovali za tie najbohatšie, pretože mali najkrajšiu výzdobu krojov. Delili sa na obradové, pracovné, ale ľudia sa často pýšili aj sviatočnými a príležitostnými kúskami. Nemali však slúžiť len na estetický účel. Ich hlavným cieľom bolo odlíšenie jednej obce od inej – v tomto prípade mali komunikačnú funkciu. Podľa kroja ste vedeli rozoznať, kto je z akej obce a čo je pre túto obec typické.

Pomocou krojov sa rozlišovali aj ľudia. Vyjadrovali tak napríklad to, či sú slobodní alebo už majú deti. U žien sa odlišovali aj jej prvým pôrodom dieťaťa. Keď bola žena slobodná, muž ju vedel rozoznať podľa stužky vo vlasoch. Vydaté ženy nosili vo vlasoch tzv. grguľu, čo bola zohnutá ihlica, ktorá sa prikrývala čepcom.

piestansky-kroj-stuhy-satka-ornamenty-kvety-vyzdoba
Kroj piešťanského typu z Hornej Stredy | Zdroj: archív Tamary Šimončíkovej Heribanovej

Podľa kroja sa však vedel určiť aj vek človeka. Vekovo starší a ovdovení ľudia ich nosili v tmavých farbách. Týmto spôsobom sa dalo o človeku zistiť naozaj veľmi veľa informácií.

Nečakanô

Okrem toho, že kroje sa odlišovali podľa kraja, líšili sa aj podľa náboženstva. Napríklad evanjelické kroje na dolnom Liptove mali jednoduchšiu výzdobu, no v Trnave ju mali bohatšiu.

Čo značili mušličky na goralských klobúkoch?

Vždy ste sa zaujímali o to, čo jednotlivé časti kroja znamenajú? Sú typické tým, že v sebe skrývajú nespočetne veľa tajomstiev a zaujímavostí. Vedeli ste napríklad, že čím mal gazda v minulosti na klobúku viac mušlí, tým bol bohatší?

goralske-klobuky-festival-vychodna-kroje-chlapci-kultura
Účinkujúci folklórneho festivalu vo Východnej s goralskými klobúkmi | Zdroj: SITA/Ľubomíra Ivanková

Klobúky sú zvyčajne vyrobené z plsti. Majú širokú sklopenú strechu, zdobené sú červenou lemovkou s malými morskými mušličkami. Tieto záhadné mušličky sa na klobúky dávajú už storočia. Je to ešte z čias, keď za tieto mušličky Gorali predávali plátno Arabom. Gorali sa ich však báli mať schované doma, preto si ich začali prišívať na klobúk.

Okrem mušlí však Gorali na klobúkoch nosili aj tenké retiazky či ozdoby z páperia, no nesmelo im chýbať ani pero z orla. To, že orol predstavuje symbol slobody, mnohí z nás tušia. A Gorali v tých časoch najviac zo všetkého túžili hlavne po slobode. Nosenie pera z orla pokladali za symbol slobody, ktorú im pierko neustále pripomínalo.

Vedeli ste, že?

Výšivky na krojoch mali tiež svoj význam. Vedeli ste, že výšivka so štvorlístkom symbolizovala šťastie a lásku? Perúnov kvet ľudia nosili na krojoch preto, lebo ochraňuje a pomáha udržať úplnosť rodiny. Špirála zrodu života zase symbolizuje putovanie duše.
fotografia-rukavy-vysivka-ornamenty-ludovy-kroj
Detail rukávcov kroja piešťanského typu z Hornej Stredy | Zdroj: archív Tamary Šimončíkovej Heribanovej

Aj vás zaujalo, prečo sú niektoré košele na tradičných krojoch také krátke?

Lámali ste si hlavu nad tým, prečo sú niektoré košele na krojoch také krátke? Povesti hovoria, že tieto krátke košele vznikli počas hostiny kráľa Mateja na Vígľašskom zámku. Kráľ Matej si ako hostí pozval ľud z dediny. Hostia sa dosýta najedli, no bolo im ľúto vyhodiť zvyšné jedlo, tak sa rozhodli, že si ho zoberú v košeliach domov. Kráľ sa na nich veľmi nahneval a odstrihol im z košieľ, aby si jedlo nemohli vziať domov.

piestansky-kroj-zena-vystava-figurina-cipky-stuhy
Detail piešťanského typu kroja z Hornej Stredy | Zdroj: archív Tamary Šimončíkovej Heribanovej

Ľudové kroje predstavujú typické slovenské dedičstvo, ktoré je vzácne a zaslúži si, aby sme si ho vážili. Každý kúsok kroja v sebe nosí bohatú slovenskú históriu a prenáša jej odkaz z generácie na generáciu.

Vedeli ste, že?

Krása slovenských krojov podnecuje nielen módne značky, aby sa vrhli na pridávanie ľudových vzorov na kúsky oblečenia. Spisovateľku, novinárku a moderátorku Tamaru Šimončíkovú Heribanovú očarili natoľko, že si vytvorila svoju súkromnú zbierku nášho kultúrneho dedičstva: „Slovenské autentické kroje sú doslova umeleckým dielom a dokazujú výnimočné estetické cítenie a majsterskú zručnosť našich predkov. Je obdivuhodné, že popri všetkých existenčných povinnostiach, často v tvrdých podmienkach, dokázali vytvoriť krásu, ktorej ani zub času neubral na pôvabe.“ (Zdroj: slovenka.zenskyweb.sk)
autorka-zberatelka-kroj-horna-streda-zena
Tamara Šimončíková Heribanová v kroji z Hornej Stredy | Zdroj: archív Tamary Šimončíkovej Heribanovej

Aké informácie o krojoch zaujali vás? Dozvedeli ste sa v článku niečo nové, o čom ste predtým nevedeli? Mali ste už možnosť obliecť si kroj? Pri akej príležitosti? Poznáte niečo netradičnô, čo sa týka našich ľudových odevov? Podeľte sa s nami nižšie v komentároch.

Mohlo by vás zaujímať

Pridať komentár

Sledujte náš Instagram