Slovensko sa odjakživa delilo o značnú časť svojej histórie s mnohými susednými krajinami. Patrilo k nim i Maďarsko, ktoré bolo po stáročia súčasťou Uhorska a neskôr aj Rakúsko-Uhorska. Ako súčasť týchto historicky a politicky významných monarchií bola naša krajina neraz strediskom dôležitých udalostí. Ktorí uhorskí (alebo rakúski) panovníci boli s našou krajinou pevne spätí a pomohli jej vybudovať prosperitu v spoločenskej, kultúrnej a aj hospodárskej oblasti?
Matej Korvín – Havran na tróne
Matej Korvín, známy aj ako Matej I., z dynastie Huňadyovcov priniesol Uhorsku nielen ekonomický, ale aj kultúrny rozkvet. Matej, prezývaný aj Havran (po latinsky corvus) podľa erbu svojho rodu, nemal jednoduchú cestu na trón – svoju mladosť strávil ako zajatec na českom kráľovskom dvore, kam sa dostal vinou predošlého uhorského kráľa Ladislava V. Pohrobka. Našťastie vďaka priazni českého kráľa prežil toto obdobie v pokoji, luxuse a najmä vo vzdelaní, čo sa preukázalo i počas jeho vlády.
Matejovo rodné Uhorsko sa roky zmietalo v chaose a zápasoch o trón – tie sa skončili jeho zvolením. Po období strávenom v Čechách sa v roku 1458 ako 15-ročný vrátil do Uhorska a právoplatne zasadol na trón.
Bratríci – husitskí bojovníci
V danom období predstavovali v Uhorsku veľkú hrozbu najmä skupiny bratríkov na východnom Slovensku. Bratríci, tzn. vojenské oddiely zložené z husitských bojovníkov, so sebou priniesli okrem husitských ideálov aj plienenie kláštorov, hradov a často i obyčajných sedliackych osídlení. Vzhľadom na neustále prepadávanie mešťanov, obchodníkov či duchovných ich ľudia vnímali viac ako zbojníkov než predstaviteľov husitstva. Hneď počas prvého roka vlády sa Matejovi Korvínovi podarilo poraziť vojská bratríkov v bitke pri Blatnom potoku a neskôr, v roku 1467, ukončil ich teror nadobro, a to tak, že zničil posledný tábor pri Veľkých Kostoľanoch.
Vzdelaný Korvín však videl vo vojakoch bojujúcich na strane bratríkov potenciál. Okolo 20- až 30-tisíc z nich vzal do svojho vojska a neskôr s nimi podnikol výpravy proti neustále sa rozpínajúcej Osmanskej ríši. No vodcov a kapitánov bratríkov dal na výstrahu popraviť.
Vzdelanie a kultúra v krajine
So svojou prvou manželkou neapolskou princeznou Beatrix Aragónskou výrazne podporoval rozvoj vzdelania a umenia. Práve vďaka nim sa do Uhorska dostalo mnoho myšlienok a hodnôt renesancie a humanizmu. Na návštevu pozývali veľa talianskych umelcov, staviteľov a učencov, čo viedlo k rozkvetu kultúry a umenia v krajine.
Za vlády Mateja Korvína sa v Košiciach dostaval napríklad aj Dóm sv. Alžbety, ktorý sa pokladá za klenot slovenskej gotickej architektúry. Rovnako aj jeden z najvýznamnejších sochárov slovenskej histórie Majster Pavol z Levoče, autor mnohých oltárov a interiérov chrámov a kostolov po celom Slovensku, tvoril v období Matejovho kraľovania.
Korvín si uvedomoval, že na dosiahnutie silnej a centralizovanej monarchie treba vzdelaný ľud a hlavne vzdelaných pracovníkov v hospodárskych a kultúrnych odvetviach. Preto bola v roku 1465 v Bratislave založená Academia Istropolitana, vôbec prvá univerzita na území dnešného Slovenska. Univerzita už od svojich začiatkov disponovala štyrmi fakultami: filozofickou, teologickou, lekárskou a právnickou. Prvé tri boli vybudované podľa vzoru parížskej univerzity, právnická podľa vzoru bolonskej. Napriek pôsobeniu významných odborníkov danej doby nemala univerzita dlhú životnosť a okolo roku 1491 nadobro zanikla.
Zaujímavô
Budova Academie Istropolitany je dnes domovom Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení a patrí medzi národné kultúrne pamiatky Slovenska. Po univerzite je pomenovaná planétka s číslom 11614 – Istropolitana.
Korvín bol multilingválny, čiže ovládal niekoľko jazykov, medzi nimi aj nemčinu, maďarčinu, latinčinu, češtinu či dokonca slovenčinu. Podľa záznamov sa vraj vedel dorozumieť v ktoromkoľvek slovanskom jazyku. Samotné územie Slovenska mu prirástlo k srdcu, najmä však mesto Bojnice. Pri zámku dodnes stojí po ňom pomenovaná Lipa kráľa Mateja, chránený 9 metrov vysoký strom. Išlo o jedno z jeho obľúbených miest, pod ktorým často zasadal s uhorským snemom.
Matej Korvín zomrel v roku 1490 na mozgovú mŕtvicu, ktorá vraj bola dôsledkom rozčúlenia. V histórii sa Korvín často spomína ako dobrý kráľ, o čom svedčí i zachovaný citát: Zomrel kráľ Matej, zomrela spravodlivosť.
TIP na výlet
Návšteva Bojníc je ideálnou voľbou v každom ročnom období. Deti si prídu na svoje, no zaplesajú aj srdcia dospelých. Bojnický zámok, jeden z najkrajších na Slovensku, môžete navštíviť aj tisíckrát a vždy tam objavíte alebo sa dozviete niečo nové. Deti budú nadšené z návštevy zoo či Múzea praveku Slovenska, ale aj z neopakovateľných výhľadov na vyhliadkovej veži Čajka v oblakoch.
Mária Terézia – symbol pokroku
Jedna z najznámejších panovníčok na území Slovenska Mária Terézia bola nielen významná a zdatná kráľovná, ale i vzdelaná žena. Okrem náboženstva sa vyznala v histórii, ovládala latinčinu, francúzštinu a nemčinu. Venovala sa aj umeniu, najmä maľovaniu, tancu a hudbe. Vďaka mnohým reformám sa jej podarilo pozdvihnúť krajinu na vysokú hospodársku, kultúrnu a spoločenskú úroveň.
Zaujímavô
Celý titul Márie Terézie znel Mária Terézia, cisárovná Svätej ríše rímskej nemeckého národa, kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska. Jednotlivé panovnícke tituly nadobúdala postupne víťazstvami a dobývaním ostatných kráľovstiev. Rovnako aj jej manžel František I. Lotrinský, ktorý bol rímsko-nemeckým cisárom.
Školské reformy
V 18. storočí bolo vzdelanie riadené katolíckymi rádmi, na území Slovenska jezuitmi. V roku 1773 bol tento rád rozpustený pápežom, čo znamenalo, že školstvo si vyžadovalo novú formu riadenia. Mária Terézia si podobne ako Matej Korvín tri storočia pred ňou uvedomovala dôležitosť vzdelaného ľudu a zaviedla všeobecný školský poriadok. Ten hlásal, že každé dieťa na území habsburskej monarchie má právo na vzdelanie, a to bez ohľadu na pôvod, miesto bydliska a pohlavie (dovtedy sa dievčatá nemohli oficiálne vzdelávať). Na školách sa vyučovalo tzv. trívium – tri základné znalosti, teda čítanie, písanie a počítanie. Týmto boli v niektorých častiach Uhorska položené základy všeobecnej gramotnosti.
Zaviedla sa aj povinná školská dochádzka pre deti vo veku od 6 do 12 rokov, no vzhľadom na nízky počet škôl, vysoký počet nekvalifikovaných učiteľov a nemožnosť monarchie dohliadnuť na plnenie tohto zákona to nie vždy zodpovedalo skutočnosti. Vo veľkej miere ostali školské reformy Márie Terézie len teóriou a tým, kto ich zaviedol do praxe, bol až jej syn Jozef II.
Významným krokom vzhľadom na stav školstva danej doby bolo vymenúvanie kvalifikovaných učiteľov. Mária Terézia nariadila vzdelávanie učiteľov, ktorí neovládali nemecký jazyk, na kurzoch vo Viedni. Toto neskôr viedlo k zriadeniu prípravnej školy pre budúcich učiteľov v Bratislave v roku 1775, známej aj ako bratislavská normálka. Študenti učiteľstva sa učili krasopis, kreslenie, geometriu, materinský jazyk a iné najčastejšie používané jazyky v krajine, ako aj základy fyziky a hudby.
TIP na výlet
Vydajte sa objavovať klenoty nášho hlavného mesta. Bratislava ponúka bohaté vyžitie a na svoje si príde každá veková kategória. Nevynechajte návštevu Dómu sv. Martina, kde bola korunovaná Mária Terézia. Navštívte aj Starú radnicu – Múzeum dejín mesta, jednu z najstarších historických budov. Preskúmajte aj Bratislavský hrad a dominantu Bratislavy Slavín.
Súdnictvo, zdravotníctvo a vojsko
Školstvo nebolo jedinou oblasťou, ktorej sa dotkli reformy Márie Terézie. Panovníčka si dala za úlohu pozdvihnúť celé kráľovstvo, pričom ho chcela dostať na úroveň ostatných západoeurópskych monarchií. V rámci súdnictva vydala nový trestný poriadok, ktorý zakazoval stredoveké mučenie, zmiernil telesné tresty a ukončil súdy s čarodejnicami. Za najvýznamnejší krok v tejto oblasti sa pokladá lex teresiana, jednotný občiansky zákonník, ktorý hovoril o formálnej rovnosti a práve na obhajcu pre každého poddaného.
V zdravotníctve spravila Mária Terézia revolučný krok, keď sa sama dala zaočkovať, aby ukázala svojmu obyvateľstvu, že sa niet čoho báť. Viedeň bola v tom čase zmietaná ťažkou epidémiou čiernych kiahní, na ktoré zomrela aj Mária Jozefa, jedna z jej dcér. Očkovanie sa stalo povinným a začali sa zriaďovať lekárske fakulty, ktoré školili nových lekárov, pôrodné asistentky a ďalší odborný personál. Viedlo to k zlepšeniu zdravotného stavu ľudí v krajine a k eventuálnemu nárastu obyvateľstva.
V rámci vojenských reforiem presadila pruský model výcviku, ktorý bol účinnejší ako rakúsky. Zriadila vojenskú akadémiu, čo viedlo k zvýšeniu profesionálneho vzdelania dôstojníkov. Vojaci museli nosiť uniformy a v čase mieru pomáhať pri verejných prácach. Výkon a oddanosť vojakov záviseli nielen od výcviku, ale aj od ich osobnej spokojnosti, čo si Mária Terézia plne uvedomovala. Preto zaviedla vyplácanie žoldu, možnosť dovolenky a kvalitnú stravu pre vojakov.
Mária Terézia nastolila mnoho reforiem a všetky vychádzali z jej potreby povýšiť habsburskú monarchiu na európsku úroveň a vyrovnať sa tak ostatným krajinám. Uvedomovala si, že to najlepšie docieli poriadkom vo vlastnej krajine a blahobytom ľudu. Dávala preto opravovať staré a budovať nové cesty, ktoré viedli k rozvoju obchodu, zjednotila váhy a miery, podporila rozvoj uhorskej produkcie udelením 30 % cla na dovážaný tovar a v roku 1762 vydala prvé papierové peniaze v strednej Európe. Vďaka panovníckym krokom a rozhodnutiam sa jej podarilo nielen odstrániť štátny dlh, ale aj dosiahnuť prebytok v štátnom rozpočte.
Zaujímavô
Korunovácia Márie Terézie za uhorskú kráľovnú sa konala 25. júna 1741 v Dóme sv. Martina v Bratislave. Panovníčkou sa stala vďaka novému nariadeniu nazývanému pragmatická sankcia, ktoré v roku 1713 vydal jej otec cisár Karol VI. Zaručil ním nástupníctvo žien na trón. Urobil to kvôli zachovaniu habsburskej línie, keďže nemal priameho mužského potomka. Bez tohto dokumentu by Mária Terézia ako žena nikdy nemohla zasadnúť na trón, aj keď jej podľa vtedajšieho zákona právom patril. Trvalo viac ako 10 rokov, kým šľachta a ostatní panovníci uznali toto nariadenie za právoplatné.
Mária Terézia zomrela v roku 1780 po tom, čo jej skolabovala jedna časť pľúc. Zostala po nej prosperujúca a nedotknuteľná monarchia a sedem potomkov na siedmich európskych trónoch. Jedným z nich bol i jej prvorodený syn a spoluvládca Jozef II.
Jozef II. – syn, spoluvládca, cisár
Po smrti svojho otca sa stal Jozef II. v roku 1765 cisárom Svätej ríše rímskej nemeckého národa, čo z neho spravilo de facto spoluvládcu Márie Terézie, jeho matky. K samostatnej moci sa dostal až po jej smrti v roku 1780. Bol síce štvrtým dieťaťom v poradí, no prvým synom Márie Terézie a Františka Lotrinského a druhým žijúcim potomkom. Už ako dieťa prejavoval záujem o vzdelanie, čo sa odzrkadlilo aj v jeho skorej schopnosti písať a rozprávať v niekoľkých cudzích jazykoch. Bol silne ovplyvnený osvietenskou filozofiou, ktorá si v danej dobe podmanila väčšinu Európy a dá sa pokladať za počiatok liberálneho myslenia. Jozef II. bol veľkým zástancom pokroku či už vo vede, v kultúre, alebo v spoločnosti ako takej.
Jozefínske reformy
Napriek tomu, že s matkou sa delili o trón takmer dve dekády, údajne spolu príliš nevychádzali. Ich myšlienky a názory sa často rozchádzali a končili konfliktmi. Napriek tomu mnohé z jeho reforiem nadväzovali na Máriine a v niektorých prípadoch prichádzali s ešte radikálnejšími krokmi. Rovnako ako jeho matka, aj Jozef podporoval rozvoj manufaktúr a obchodu v ríši, propagoval vzdelanie a zastával rakúsky centralizmus. Taktiež hlásal náboženskú toleranciu, s čím súvisí aj jeho pokus o zníženie moci cirkvi.
Jedným z najvýznamnejších zákonov, ktoré Jozef II. zaviedol, bol nepochybne Tolerančný patent z roku 1781. Ten v monarchii zlegalizoval evanjelické, luteránske, kalvínske a ortodoxné kresťanstvo a v istých prípadoch i židovskú vieru. Z Jozefovej strany však nešlo o krok podniknutý čisto z tolerancie a rešpektu k týmto náboženským menšinám – aj jeho kroky sprevádzali bočné úmysly. Legalizáciou vierovyznaní sa náboženstvá stali legitímnymi, čo znamenalo, že sa na ne dalo pôsobiť ideologicky, politicky a aj ekonomicky. Tolerančný patent im nezaručil rovnoprávnosť – tak ako hovorí jeho názov, išlo iba o tolerovanie daných náboženstiev. Napriek tomu sa zákon považuje za zásadný v otázke slobodného vierovyznania.
Jozef II. nasledoval matkine reformy aj v oblasti súdnictva, kde prijal okrem nového trestného zákonníka aj občiansky zákonník. Podobne ako reforma Márie Terézie, aj tá jeho zrovnoprávňovala občanov pred súdom. Jozef zaviedol aj úplné zrušenie trestu smrti a mučenia a zakázal prácu detí do 8 rokov.
TIP na výlet
Mučiareň ľudí fascinuje a zároveň v nich vyvoláva strach. Podobné miesta nie sú pre každého, no ak ich vyhľadávate, navštívte Jánošíkovu mučiareň v Múzeu Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. Súčasťou múzea je aj pamätná izba romantického básnika Janka Kráľa, no nájdete tam aj expozíciu, ktorá približuje atmosféru temných čias, keď sa mučiace nástroje používali na dennej báze. Ďalším zaujímavým miestom je Katov dom v Trenčíne, nachádzajúci sa v podhradí. Je spájaný s tradíciou výkonu spravodlivosti a s väzením.
Povinnú školskú dochádzku, ktorú navrhla jeho matka, zaviedol Jozef do praxe. Nariadil bezplatné vzdelávanie pre deti od 6 do 12 rokov (na ktoré sa táto povinná školská dochádzka vzťahovala) a zaviedol súpis detí, čiže zapisovanie dochádzky. Vďaka tomu existovali doklady o tom, ktoré dieťa a ako pravidelne navštevovalo školu – v prípade absencie boli rodičia trestaní. Okrem toho sa mu podarilo odrezať školy od cirkvi, zrušil povinnú účasť žiakov na bohoslužbách a náboženských úkonoch. Namiesto toho povolil návštevy divadiel a iných kultúrnych stredísk. Povinným jazykom na školách sa stala nemčina a štúdium na strednej škole bolo umožnené iba deťom z bohatších rodín.
Jozef II. chcel zreformovať všetky oblasti života. Dokopy vyhlásil okolo 2-tisíc reforiem, medzi nimi aj takmer úplnú slobodu tlače, čo umožnilo rozvoj vedeckého bádania. Nezaostával ani v oblasti zdravotníctva – v roku 1777 založil ústav pre hluchonemých, kde sa vyučovalo v posunkovej reči a orálne metódy. Dnes je tento štýl kombinovaného učenia známy ako viedenská metóda.
Odpor ľudu
Svoje radikálne reformy predkladal Jozef II. rýchlejšie, než bola vtedajšia habsburská monarchia ochotná akceptovať. Jeho politické kroky sa neustále stretávali s veľkým odporom, a to najmä zo strany cirkvi a šľachty. Práve uhorská šľachta nebola s Jozefovou vládou vôbec spokojná. Centralizácia na Rakúsko a aj zavedenie nemčiny ako jediného oficiálneho jazyka spôsobili u mnohých ľudí odpor voči nemu a navyše to podporilo rast nacionalistických ideí a pocitov v prípade mnohých národnostných menšín. Nacionalizmus bol koncom 18. storočia v rozkvete, najmä koncom 80. rokov so začiatkom Veľkej francúzskej revolúcie, ktorá vyvolala silnú vlnu vzbúr naprieč (nielen) celou Európou.
Konkrétne nespokojnosť a odpor uhorskej šľachty viedli ako jedny z viacerých dôvodov k tomu, že Jozef II. na smrteľnej posteli odvolal takmer všetky svoje reformy. Jediné, čo ponechal, bol Tolerančný patent a zrušenie nevoľníctva. Jozef II. zomrel v roku 1790 na tuberkulózu. Nemal žiadnych potomkov (jedna z jeho žien si prešla dvoma potratmi), čo však ani zďaleka neznamenalo, že habsburská monarchia vymrela. Po jeho smrti nastúpil na uhorský trón jeho mladší brat Leopold II. Jozef II. je pochovaný so svojou matkou a otcom v kapucínskej krypte vo Viedni. Na náhrobný kameň si dal vyryť tieto slová: Tu odpočíva Jozef II., ktorý vo všetkom, čo robil, zlyhal.
Hoci naprieč našou históriou nemožno hovoriť priamo o „slovenských“ kráľoch či panovníkoch, naša krajina bola súčasťou obrovských historických zmien a významných udalostí. Stala sa útočiskom, ale aj pôsobiskom mnohých panovníkov, ktorí sa navždy zapísali do svetových aj slovenských dejín. Poznáte iných panovníkov, ktorí ovplyvnili naše dejiny?
V tejto súvislosti by vás mohli zaujímať aj ďalšie články
- Záhadami opradení slovenskí šľachtici
- Aké bytosti sa prechádzajú slovenskými hradnými komnatami?
- Tajomstvá krvavej grófky Alžbety Bátoryovej
- Záhady slovenských zrúcanín – aké tajomstvá v sebe ukrývajú?
- Malá encyklopédia hradov a zámkov
