Čary, veštby či mágia neodmysliteľne patria k slovenskej ľudovej kultúre a tvoria prirodzenú súčasť jej dedičstva. Mágia bola od nepamäti prítomná pri rodinných zvyklostiach, v ľudovom liečiteľstve, pri odhaľovaní zločincov, v láske, ale najmä v bežnom kolobehu života. V minulosti bol človek presvedčený, že mágia funguje, veril v ňu a ona predstavovala prirodzenú súčasť jeho myslenia a racionálneho sveta. Akú úlohu zohrávala mágia v živote ľudí?
Mágia už od narodenia
S mágiou sa ľudia stretávali už pri svojich prvých nádychoch. Pri pôrodoch asistovali babice, ktoré rodičke rozplietli vlasy, rozviazali všetko, čo sa dalo uvoľniť, a navyše jej z prsta sňali obrúčku, čo malo zabezpečiť krátky a čo najmenej bolestivý pôrod.
Len čo sa dieťatko narodilo, nasledoval očistný kúpeľ, pri ktorom nešlo len o hygienu. Novorodenec prišiel na svet v krvi, od ktorej sa musel rituálne očistiť. Po kúpeli sa táto voda vyliala pod ovocný strom, čo taktiež nieslo istú symboliku. Ak sa stromu niečo stalo, napríklad ak vyschol, predpovedalo to zlé zmeny i v živote dieťatka. Verilo sa, že táto prírodná veštba môže dokonca predpovedať jeho smrť.
Zaujímavô
Do vaničky sa pridávali rôzne prísady, ktoré mali zabezpečiť budúcnosť jedinca. Štipka soli zaručovala, že dieťa bude všade potrebné, a kvapka medu, že bude obľúbené. Kúsok chleba znamenal záruku, že bude dobré a poslušné, peniaz sľuboval hojnosť a čistec chránil pred urieknutím. Žihľava sa pridávala, aby dieťa malo pevné zdravie. Keď išlo o dievčatko, pridala sa aj žitná slama, aby malo krásne svetlé vlasy. Magickou ochranou, ktorou sa všetky komponenty kúpeľa uzatvárali, bol strúčik cesnaku a akýkoľvek menší železný predmet.
Na tomto obsiahlom rituáli novorodenca sa však nezúčastňovala jeho matka. Rodička sa pokladala za nečistú a zraniteľnú. Aby sa k nej nedostali zlé sily, ako napríklad démoni a bosorky, dala sa pred jej posteľ a kolísku dieťaťa plachta ovešaná ostrými predmetmi, ako sú ihly, nože či nožnice. Na zem sa nasypal mak, klokočové semiačka a do kútov sa dal cesnak a petržlen. Podľa našich predkov totiž majú zázračnú, priam posvätnú silu a človeka chránia pred bosorkami.
Jedným z najrozšírenejších strachov v prvých dňoch dieťaťa boli neodmysliteľne strigy, inak známe aj ako poludnice či bogynky. Rodičia sa báli, že tieto bytosti striehnu na ich deti, aby ich mohli uniesť a vymeniť za iné, skoro identické dieťa. Toto nové dieťa, nazývané podvržca, síce vyzeralo rovnako ako biologické dieťa rodičov, no jeho správanie sa výrazne zmenilo – napríklad dieťa, ktoré bolo dovtedy pokojné, odrazu začalo neustále plakať. Preto sa najmä na východnom Slovensku zaužíval zvyk nechávať v noci pri kolíske zapálenú sviečku.
Zaujímavô
Ako ochranu proti urieknutiu sa bábätku zaväzovala okolo rúčky červená šnúrka alebo červené koráliky. Ak však bolo dieťa neskôr zlé a často plakávalo, platil všeobecný názor, že ako dojčaťu mu boli tieto šnúrky či koráliky prisilno uviazané.
Kolobeh života
S rituálmi boli úzko prepojené aj ročné obdobia, ktoré sa privolávali, vítali a oslavovali. Jar predstavovala zrod nového života, prebúdzanie a opätovné znovuzrodenie. Nielenže všetko rozkvitalo, ale aj ľudové zvyky našich predkov sa zameriavali na odohnanie zimy. Deti a mládež behali po lúkach, vili vence a hrali rôzne hry, okrem toho pomáhali rodičom pri čistení poľa, sadili zeleninu, starali sa o zvieratá. Prvým krokom k odohnaniu zimy bolo rituálne vynášanie slamenej figuríny Moreny a potom nasledovali zvyky veľkonočného týždňa.
Privolanie leta bolo rituálom, ktorý patril výhradne slobodnej mládeži. Mladé slobodné dievčatá sa obvešali zakvitnutými halúzkami a tancom a spevom vzývali leto. Na druhý deň sa k nim pridali mládenci, ktorí prútikmi s miazgou požehnali dievčatám – dotknutie sa ich nôh znamenalo silu pri práci, boky predstavovali veľa zdravých detí v budúcnosti a ruky dobrú prácu na gazdovstve. Tento rituál sa spájal s oslavami letného slnovratu a svätojánskej noci.
Keď ponad polia začal fúkať silný vietor, znamenalo to, že sa blíži jeseň. Tá súvisela najmä s poslednými prácami na poliach a so zberom úrody, po ktorých tradične nasledovali dožinky, hody a jarmoky – ďakovné slávnosti za dary prírody. Tradovalo sa, že ak človek cez ľavé plece prehodí tri obilné klasy, zavďačí sa bohyni úrody.
Vítanie zimy alebo tzv. zimný slnovrat súvisel s narodením Ježiša Krista. V týchto chladných a krátkych dňoch sa ľudia upínali k nádeji, že slnečného svitu bude opäť pribúdať a kolobeh roka sa začne od začiatku. V tomto období bolo bežné, že gazdiné v ovocných sadoch objímali stromy pomúčenými rukami. Malo to zabezpečiť hojnosť plodov v ďalšom roku. Počas Štedrého večera zase nebolo vôbec neobvyklé, ak si ľudia potierali tvár medom – znamenalo to, že ich bude mať každý rád. Okrem toho ľudia pomocou medu a cesnaku robili krížiky na čele sebe, ale i dobytku, aby boli všetci pod ochranou.
TIP
Múzeum oravskej dediny je miestom, kde sa návštevník dozvie, ako vyzeral život a práca ľudí v minulosti. Múzeum je navyše situované v krásnom prírodnom prostredí Roháčov. Nájdete tam viac ako 50 stavieb ľudovej architektúry, technické stavby ako mlyn, olejáreň, hrnčiarsku pec, priestory, kde ľudia chovali dobytok, a v neposlednom rade priestory, ktoré obývali.
Kolobeh roka bol okrem vítania ročných období a lúčenia s nimi spätý aj s inými prírodnými úkazmi, ktoré sa väčšinou pokladali za predzvesti zlých správ. Napríklad ak dobytok v stajni „posmutnel“ alebo pes vo dvore nezvyčajne dlho zavýjal, veštilo to smrť. Podobne si ľudia vykladali i sny o chlebe a ceste – ak sa človeku prisnil takýto sen, znamenalo to predzvesť úmrtia príbuzného, ktorý bol v tom čase chorý. Ďalšími znameniami boli aj zvuky červotočov v dome, klepot na okno či náhle otvorenie sa dverí, za ktorými nikto nebol. Rovnako aj samotné novorodeniatko so sebou prinieslo mnohé veštby. Ak sa napríklad dieťa narodilo so zúbkom, ľudia to pokladali za predpoveď jeho múdrosti.
Ach, tá láska!
Mágia zasahovala do mnohých oblastí ľudského života a, samozrejme, neobchádzala ani vzťahy. Uplatňovala sa predovšetkým pri rozvíjaní alebo udržiavaní lásky. Ak chceli mladé devy počarovať nejakému chlapcovi, využívali na to časti oblečenia, vlasy, figúrku, ktorá danú osobu predstavovala, a tiež rôzne drobné predmety poznačené potom chlapca. Uplatňovala sa i praktika, keď dievča mladému mužovi primiešalo do jedla pár kvapiek krvi alebo štipku popola z jeho spálených vlasov. Po takýchto rituáloch chlapci často pociťovali fyzickú nevoľnosť a bolesti, ktoré ustúpili v momente, keď došlo ku kontaktu počarovaného s „posadnutou“ osobou. Počarovaniu sa dalo predchádzať napríklad posvätením, modlitbami, pitím svätenej vody či rôznymi amuletmi.
Magické úkony sa vykonávali aj v prípade, keď už žena pozornosť a lásku muža získala, a to preto, aby si udržala jeho vernosť. Dialo sa tak prostredníctvom rôznych nápojov a pokrmov, do ktorých sa pridávali chĺpky spálené na popol. Robilo sa to najmä vtedy, keď sa partneri alebo manželia mali na dlhší čas odlúčiť a bolo nevyhnutné pripútať si k sebe srdcia, aby sa láska nevytratila.
TIP
Aj v súčasnosti si môžete so svojím milým alebo milou uzamknúť svoju lásku naveky. Spravte si výlet do Banskej Štiavnice a okrem iných krásnych miest navštívte aj unikátne miesto Banku lásky, čo je jediný trezor lásky na svete.
Smrť a nebezpečenstvá s ňou spojené
Smrť je nevyhnutnou súčasťou života, čo neznamená, že sa ju ľudia nesnažili od nepamäti prekabátiť. Jedným z takých rituálov bolo, že ak bol mladý človek ťažko chorý, podala sa mu čerstvá krv zo sliepky, ktorú musel vypiť. Členovia rodiny niekedy postavili posteľ s chorým pod drevené hrady povaly, aby ho smrť prehliadla.
Keď však člen rodiny nevyhnutne odišiel na onen svet, zatlačili sa mu oči a zaťažili sa mincami. Snažili sa tým zabrániť ich otvoreniu, verilo sa totiž, že keby nebožtík otvoril oči, vzal by si so sebou niekoho z rodiny. Okrem toho hneď po jeho smrti sa v celej domácnosti zakryli zrkadlá a mŕtveho obrátili k stene. Všetky tieto úkony boli prevenciou, aby sa mŕtvy nezbadal v nejakom odraze a nevzal si so sebou i niekoho iného. Všetky duté nádoby sa museli obrátiť hore dnom, aby sa v nich nemohla skryť odchádzajúca duša nebožtíka. Aby tejto duši poskytli čo najlepší a najpríjemnejší odchod do neba, pootvárali sa všetky okná, cez ktoré mohla odletieť.
Strach z nebožtíka však pretrvával i mnoho dní po jeho odchode. Rodina sa bála, že sa môže vrátiť do nášho sveta, pretože po smrti nenašiel svoj pokoj. Najčastejšie bol tento strach prítomný, ak bol mŕtvym človek, ktorého smrť bola neprirodzená, násilná či predčasná – samovrahovia, obete živelných pohrôm, nehôd či utopenci, mládež v predsobášnom veku, nepokrstené deti atď. Vrátiť sa však mohol i taký človek, ktorého posledná vôľa nebola rešpektovaná alebo ktorý nebol pochovaný podľa svojich požiadaviek.
Zaujímavô
Ak sa rodina po smrti nevedela dohodnúť na dedičstve po mŕtvom, hrozilo, že sa nebožtík vráti, aby narobil poriadky. Navyše ho mohol privolať i preveľký žiaľ a nariekanie, čo znamenalo, že rodina sa často musela rýchlo vyrovnať so smrťou príbuzného a pohnúť sa ďalej.
Okrem strachu z návratu zo záhrobia sa naši predkovia báli i upírov (v tom čase sa nazývali vampíri) a bosoriek. Za bosorky sa často pokladali ženy mimo spoločnosti a spoločenského života, staré dievky či vdovy. Išlo aj o liečiteľky, ktoré sa zaujímali o bylinky, boli múdre, výnimočné, krásne, pričom táto kombinácia nebola každému po vôli, a tak boli často obvinené z čarodejníctva. Upírmi sa mohli stať po smrti ľudia, ktorí zomreli v dôsledku útoku zvieraťa či ktorí sa počas života zaoberali čiernou mágiou a nečistými praktikami. Ľudia sa pred nimi chránili pomocou magických bylín a potravín – do truhiel sa vkladali klokočové semiačka, petržlen, mak a cesnak, čo malo mŕtvemu zabrániť, aby opäť ožil. Ak vládlo podozrenie, že daný nebožtík sa môže vrátiť ako upír, previazali mu ruky a nohy šľahúňom šípkového kra. V horších prípadoch pribili jeho nohy jaseňovými klincami o dno truhly.
TIP
Téma bosoriek je úzko prepojená aj s históriou nášho hlavného mesta, kde sa eviduje približne štyristo obvinení z čarodejníctva, pričom takéto obvinenia sa končili upálením. V Bratislave nájdete až dve pamiatky na bosorky – jednou je pamätný reliéf nachádzajúci sa neďaleko Michalskej brány, na mieste, ktoré v minulosti slúžilo ako popravisko týchto obvinených žien a kde sa zároveň konali trhy. Druhou pamiatkou je socha bosorky umiestnená na hradnom kopci. Jej autorom je sochár Tibor Bártfay, ktorý sa inšpiroval príbehmi bratislavských bosoriek a jednu v podobe sochy mestu daroval.
Mágia dnes
Na väčšinu z týchto javov sa dnes pozeráme ako na povery a nevedomosť prostého ľudu, no i ony sú neodmysliteľnou súčasťou vývinu našej kultúry. S rozvojom modernej spoločnosti sa magické predstavy udržujú už len v podobe prežitkov. Najväčšmi sa zachovali v našom jazyku, napríklad v pranostikách a porekadlách či v poučných a výstražných frázach. Tradičná mágia a činnosti s ňou spojené zanikajú, sú prítomné už len v rôznych podobách pseudomágie, ilúzií, hier a pod. Takáto forma mágie už nemá veľa spoločného s jej pôvodnou podstatou, teda s určitým prístupom človeka k prírode a vesmíru.
Napriek tomu, že tradičná mágia už nie je prítomná v našich životoch, niektorí z nás dodnes veria, že ak sa žene pozametá pod nohami, už sa nevydá, alebo že prechod popod rebrík prinesie nešťastie. Novorodencom na rúčky priväzujeme červené náramky proti urieknutiu, dodržujeme vianočné či veľkonočné tradície, hodujeme a navštevujeme jarmoky, oslavujeme príchod leta a svätojánsku noc. Hoci na rastliny a bylinky sa nespoliehame až v takej miere ako naši predkovia, stále vieme oceniť ich silné účinky – levanduľa na upokojenie či harmančekový čaj proti chrípke.
Mágia hrala v živote človeka zásadnú rolu. Čary, veštby a magické prostriedky boli významnou zložkou duchovného sveta našich predkov, a preto sú dodnes súčasťou dedičstva slovenskej ľudovej kultúry a istým spôsobom presahujú i do súčasnosti. Rozprávali vám starí či prastarí rodičia, akým magickým poverám verili či aké rituály dodržiavali? Podeľte sa s nami v komentároch.
V tejto súvislosti by vás mohli zaujímať aj ďalšie články
- Tajomstvá svätojánskej noci, mágia a čarodejníctvo
- Šintavská bosorka Anna Listhiusová. Horšia ako Báthoryčka?
- Tehotenstvo v minulosti: netradičné tradície, povery, zlí duchovia
- Morena – matka smrti ako súčasť tradičnej ľudovej kultúry
- Hody a dožinky: s akými zvykmi a tradíciami sa spájajú?
