Aké bytosti sa prechádzajú slovenskými hradnými komnatami?

Autor: Redakcia

Slovenské hrady a zámky nie sú typické len svojou históriou či krásou, ale aj dlho sa tradujúcimi povesťami, legendami a strašidelnými príbehmi. Miestni obyvatelia, zamestnanci či lovci duchov často hovoria o paranormálnych javoch a tajuplných postavách, ktoré počuli kričať, plakať, spievať, ba dokonca ich na okamih zazreli. V jednom sa takmer všetci zhodujú – spomínajú ženské postavy odeté v bielych či čiernych šatách.

Hádam ani neexistuje hrad, ktorý by nemal príbeh o bielej alebo čiernej panej. Známa vám môže byť napríklad Turnianska biela pani, ktorá za svojho života vraždila zo žiarlivosti, či Kežmarská čierna pani, zradná kľučiarka, ktorú preklial hradný pán. Bojnický zámok má dokonca obe tieto postavy – biela pani sa prechádza chodbami počas silného vetra, čierna zase po hradnej veži. A to nie je zďaleka všetko. Bytostí, ktoré nikdy neopustili svoje hradné komnaty, máme na Slovensku viacero. V článku sme pre vás pripravili štyri krásne, smutné aj poučné legendy z čias, keď slovenské hrady prekypovali životom.

Legenda o čiernej panej na Oravskom hrade

Hovorí sa, že aj Oravský hrad je domovom viacerých bytostí. Za jeho hradbami sa vraj po nociach túlajú duchovia bývalých majiteľov hradu a kastelánov. A niet sa čomu čudovať, komu by sa z takej nádhery chcelo odchádzať. Jedným z neviditeľných obyvateľov hradu je vraj čierna pani, ktorá počas svojho života tvrdila, že hradné bralo nikdy neopustí. Celý príbeh sa však začal ešte dávno predtým, ako čierna pani Alžbeta Czoborová vôbec snívala o Oravskom hrade.

Nádherný Oravský hrad

Rod Turzovcov obýval hrad už celé desaťročia, keď ho postihla veľká tragédia. Milovaná manželka uhorského palatína Juraja Turza Žofia náhle zomrela. Akoby nestačilo, že láskavému panovníkovi trhala srdce strata manželky, trápili ho aj hlboké výčitky, či azda on nebol dôvodom, prečo Žofia tak náhle zomrela. Nemal jej venovať viac času? Čo ak umrela od žiaľu? Hradný kastelán však vedel, že Juraj bol dobrým manželom a smrť treba dávať za vinu niekomu či skôr niečomu celkom inému – chladným múrom obranného hradu týčiaceho sa na skale. Juraj si zaumienil, že už viac nedovolí, aby komukoľvek tento chlad privodil chorobu, a prikázal ho prestavať a vyvolať v ňom teplo domova.

Netrvalo dlho a Juraj sa opäť zamiloval a oženil, no na hrade sa veľmi neohrial. Kráľ ho povolal do vojny a Alžbeta Czoborová, Jurajova druhá manželka, zostala na chladnom hrade celkom sama. Alžbeta však bola odvážna, rázna a cieľavedomá. Rozhodla sa, že kým sa jej manžel vráti, práce na hrade budú pod jej vedením dokončené. Na rekonštrukciu dohliadala dňom aj nocou, robotníkov naháňala a neustále kontrolovala. Počas jednej z obhliadok však začula čosi, čo počuť nemala. „Nič nerobí, len sa tu furt prechádza, ani vydýchnuť a trochu si odpočinúť nám nedovolí,“ hneval sa jeden z robotníkov. Alžbeta zúrila. Zaprisahala sa, že nad nimi bude stáť a dohliadať, kým jej bude srdce tĺcť, a ak bude môcť, tak aj potom, čím samu seba prekliala. Rok sa s rokom stretol, Juraj sa vrátil, zostarol, až napokon zomrel. Alžbeta vládla ešte pár rokov po manželovej smrti, a keďže bola váženou panovníčkou, poddaní na jej prudké slová rýchlo zabudli. Nevybavili sa im hádam až do Alžbetinej smrti. V tom období totiž ktosi uprostred noci zazrel čiernu postavu bez nôh a v bielych rukavičkách, ako sa s lampášom túla hradom a nazerá do každej miestnosti a kúta, či je všetko na svojom mieste a či si každý robí svoju prácu.

Interiér Oravského hradu

TIP na výlet

Návšteva Oravského hradu je dobrý nápad v každom počasí a v akomkoľvek ročnom období. Ak však máte voľný deň či víkend počas leta, vezmite rodinu na plavbu po rieke Orave, kde sa vám naskytne celkom iný pohľad na celý Oravský hrad – taký, aký poznáte azda len z filmu Kráľ Drozdia brada. Reč je o plavbe na sedem metrov dlhej celodrevenej plti aj s odborným výkladom pltníka v ľudovom kroji. Plavba trvá hodinu a začína sa v Hornej Lehote každý deň počas júla a augusta. V Oravskom Podzámku, kde sa hrad nachádza, určite navštívte stredovekú dedinu – archeoskanzen – či Múzeum šľachtických kočiarov a saní. V neďalekej obci Sedliacka Dubová sa zase vydajte k ruinám tajomného oravského Kostola sv. Kozmu a Damiána.

Povesť o krásnej Hedvige na Spišskom hrade

Aj Spišský hrad, jeden z najväčších hradných komplexov na Slovensku, je opradený povesťami a legendami. Jedna z nich v sebe ukrýva veľkú lásku, smútok, ponaučenie aj prešibanosť.

Dávno-pradávno obýval hrad panovník Filip. Vďaka svojej moci aj láskavému srdcu si vyslúžil prenádhernú manželku a spolu s ňou najväčší dar lásky – ešte krajšiu dcéru Barboru. Ako to však už v tých časoch chodievalo, Filipova manželka sa nedožila staroby. Zomrela mladá, a tak sa o malú Barboru starala Filipova sestra Hedviga, taká krásna, že sa zvesti o nej niesli blízkymi aj ďalekými krajmi.

Jeden z najväčších hradných komplexov na Slovensku Spišský hrad

Filip si spolu so svojím hradným panstvom rád krátil chvíle na poľovačkách, až kým sa jedna neskončila tragédiou. Z nedbanlivosti zastrelil uprostred lesa malého chlapca, syna poľského bohatého a významného šľachtica, ktorý sa zaprisahal, že Filipa pomsta neminie.

Netrvalo dlho a Filip začal opäť poľovať. Vždy, keď sa s panstvom vydal na pár dní do lesov, prikázal strážiť hrad a nikoho za jeho brány nevpustiť. Keď sa táto správa dostala do uší poľskému šľachticovi, neváhal a vojsko lúpežníkov vyslal až pod Spišský hrad. Jeho plánom bolo tento hrad dobyť počas Filipovej neprítomnosti a pomstiť sa mu za krv krvou – zabiť jeho milovanú dcérku Barborku. No Spišský hrad bol odolný a nedobytný, a preto musel vymyslieť iný plán – zmocniť sa hradu hlavou, nie silou. Spomedzi rytierov si vybral toho najkrajšieho, takého, ktorý vedel neodolateľne spievať a hrať. Prezliekol ho za potulného hudobníka igrica a vyslal pred brány očariť miestnych. Poľský šľachtic sa dobre nazdával. Ľuďom ani nenapadlo očakávať zhnité srdce nepriateľa pod krásnym povrchom. Vpustili ho dnu a krásna Hedviga už pri prvom pohľade aj do svojho srdca. Svet patril len im, nikomu inému, ani malej Barborke, ktorú mala Hedviga opatrovať.

Igric neváhal. Počas najbližšej noci sa vykradol a otvoril tajné dvere, ktorými vpustil lúpežníkov do hradu. V tichosti prehľadali paláce a ušli bez jediného kúska zlata. No odniesli si niečo cennejšie – malú Barborku. Keď sa Hedviga spamätala, nebolo ani igrica, ani Barborky. Filipovu zlosť spoznala celá hradná posádka, ktorú poslal do mučiarní. Hedviga si však vytrpela omnoho viac. Dňom i nocou trestaná výčitkami skočila z hradnej veže. Filip svoju Barborku už nikdy viac nevidel a Hedviga vraj nenašla pokoj ani po smrti. Povráva sa, že sa dodnes vznáša nad hradom a zúfalo vyvoláva Barborkino meno s vierou, že ju raz nájde.

Legendy ožívajú aj na Spišskom hrade, napríklad na podujatí Tajomná noc so živými sochami | Zdroj: Archív SNM-Spišského múzea v Levoči

TIP na výlet

Návšteva Slovenského raja, ktorý sa nachádza len pár kilometrov od Spišského hradu, poteší každého milovníka prírody. Spravte si túru na jednu z najčarovnejších vyhliadok – na Tomášovský výhľad. Dostanete sa k nemu po žltej značke pohodlne aj s tými najmenšími. Začať môžete na parkovisku Čingov, odkiaľ to máte 45 minút do cieľa, alebo z Ďurkovca, od ktorého cesta trvá len polhodinu. Ak chcete nasať trošku histórie, kaštieľ a letohrádok Dardanely v Markušovciach budú to pravé orechové. Navyše obe tieto budovy sú situované v krásnom francúzskom parku. Kaštieľ ponúka stálu expozíciu historického nábytku, letohrádok, významná pamiatka rokokovej architektúry, zase expozíciu klávesových nástrojov – jedinú svojho druhu na Slovensku. Ďalšou zaujímavosťou tejto obce sú tzv. Markušovské steny, mohutné a strmé skalné steny, národná prírodná pamiatka. Lokalitou prechádza aj náučný chodník venovaný historickým pamätihodnostiam a prírodným pozoruhodnostiam.

Ľupčiansky kastelán a Veronka

Na rozdiel od Oravského či Spišského hradu zaváňa Ľupčiansky hrad vďaka svojmu prostrediu a rekonštrukciám romantikou. Táto atmosféra tam pravdepodobne zostala ešte z čias, keď sa na hrade písala legenda o tragickej láske, ktorej hlavným hrdinom bol spravodlivý kastelán Selecký. Mali ho radi poddaní aj hradná pani, ktorá sa rozhodla ponúknuť ho svojej najmilšej komornej – mladej, láskavej a nadovšetko krásnej Marienke. Bola to láska na prvý pohľad. Len čo sa zvečerilo a robota bola hotová, zaľúbenci sedávali v hradných záhradách a vo hviezdach hľadali svoju spoločnú budúcnosť. A obloha im neklamala. Vzťah kvitol a s ním aj malý púčik v Marienkinom lone – ich spoločný synček. Obaja boli od radosti bez seba, až kým neprišla noc pôrodu, keď sa všetko ako mávnutím prútika zmenilo. Marienka priviedla na svet zdravé a bucľaté dieťa, no akoby mu všetko, čo mala, darovala. Zostala bledá, oslabená a chorľavá, bola len tieňom toho, kým bola pred pôrodom.

Ľupčiansky hrad

Marienka nemala síl na starostlivosť o syna, preto si zavolala na pomoc svoju sesternicu Veronku. Tá bola slnkom ich rodiny, nosila radosť všade, kam prišla, a aj dom Seleckých jej príchodom ožil. I samotná Veronka bola celá bez seba – hrad jej imponoval, cítila sa tam kráľovsky. Keby mohla, najradšej by z Ľupčianskeho hradu nikdy neodišla. A nielen z jeho komnát, ale ani z prítomnosti Seleckého. Videla sa po jeho boku ako hrdá kastelánka. Svojou náklonnosťou k nemu sa netajila, a tak ubolenej Marienke začalo okrem tela tŕpnuť aj srdce.

Týždne sa míňali a z ciest sa do svojho panstva vrátila hradná pani, tešiac sa na spoločnosť svojich milých priateľov. Čakalo ju však nemilé prekvapenie – priateľka bez duše a mladá krásavica s ukradnutým srdcom muža, ktorý jej nepatril. Marienka sa bránila, tvrdila, že jediným trápením je jej choroba, a o manželových pletkách neutrúsila ani slovo. No pani si svoju priateľku poznala. Raz podvečer sa prechádzala svojimi záhradami a za kríkom orgovánu začula známy hlas. Veronka v objatí kastelána Seleckého vábila jeho uši sladkými rečami. Prehovárala ho, aby svoju ženu zabil a navždy sa pripútal k nej.

Hradná pani to nemohla nechať len tak. Predvolala si Veronku, vyrozprávala jej, čo počula spoza orgovánového kríčka, a dala ju uväzniť v hradnej veži. Dievčina razom všetko pochopila, trápili ju výčitky aj zlé sny. Pomiatla sa a v halucináciách skočila cez okno rovno do priepasti pod hradom. Myslíte si, že jej duša našla po smrti zmilovanie? Nie. V snehobielych šatách dodnes kráča romantickým Ľupčianskym hradom mokrá od sĺz a s menom kastelána Seleckého na perách.

Hovorí sa, že nešťastná Veronka dodnes kráča komnatami Ľupčianskeho hradu

TIP na výlet

Keď sa už dáte zlákať romantickou atmosférou hradu v Slovenskej Ľupči, nezabudnite si spraviť zachádzku do krásnej slovenskej prírody. Neďaleko Banskej Bystrice na vás čaká lavička lásky Poniky s vyrezávaným červeným srdcom a výhľadom na zelené lúky a lesy severného Podpoľania. V Banskej Bystrici sa môžete vydať po stopách histórie napríklad do Literárneho a hudobného múzea, Poštového múzea alebo Múzea SNP. Milovníci turistiky môžu zdolať Barborskú cestu – 186 km dlhú pútnickú trasu, ktorá je rozdelená na deväť etáp. Tie si môžete naplánovať podľa seba a nemusíte ich zdolať všetky naraz. Pre rodiny s deťmi bude ideálna prechádzka náučným chodníkom Jakub, ktorý je chránenou oblasťou a prevedie vás flórou a faunou miestnej prírody.

Smutný príbeh o Levickej bielej panej

Mnohí netušia, že Levice majú hrad, a to nielen taký obyčajný. Povesti okolo neho však sú smutné, rovnako ako osud tejto zrúcaniny, ukrytej uprostred mestských hradieb. Vraj to nie je dlho, čo miestni vídavali v okolí hradných múrov hustú bielu hmlu pripomínajúcu postavu ženy. Vznášala sa pri Krvavej studni aj na miestach bývalého popraviska. Práve tam bol totiž ukončený život pani Šeby, údajne prvej ženy popravenej na Levickom hrade.

Levický hrad

Za všetkými zverstvami stál jej nespokojný otec a novohradský šľachtic Felicián Zach. Podľa jednej z legiend sa Felicián pridlho prizeral tomu, ako jeho dcéru Kláru sledoval a nechutnými spôsobmi dobýjal chlípny rytier Kazimír, kráľov obľúbenec. S mečom v ruke a hnevom v srdci vtrhol Felicián na jednu z vyšehradských honosných osláv, aby sa pomstil za smilné skutky mladého rytiera, a s prítomnými nemal zmilovanie. Pánovi Kňažickému, ktorý chránil rytiera vlastným telom, sťal hlavu, kráľa Karola Róberta bodol do chrbta, dokonca samotnej kráľovnej odťal štyri prsty. Prelieval nevinnú krv, kým ho jeden z grófov nebodol a neodovzdal do rúk kráľovskej gardy. Feliciána dali popraviť a jeho ostatky vystavovali po mestách Uhorska ako výstrahu a atrakciu. Kráľov hnev bol obrovský. Jeho spravodlivé srdce zatvrdlo, a tak rozkázal vyvraždiť celú Zachovu rodinu až do tretieho kolena, aby viac z ich rodu nevzišlo zlo.

Feliciánovho syna priviazali k žrebcovi a dali uvláčiť na smrť, nádhernú Kláru zohavili a potom popravili a krutej ruke kráľa neunikla ani druhá Feliciánova dcéra pani Šeba, ktorú pripravili o život aj o majetky. Šeba kráčala na popravisko hrdá, vzpriamená a odetá v bielych šatách, aby do konca svojho života preukazovala svoju nevinnosť a nesúhlas s minulými skutkami svojho otca. Nič jej však nepomohlo – o život prišla na Levickom hrade. Jej manžel skončil vo väznici a čoskoro sa pobral za svojou milovanou, no ich deťom sa našťastie podarilo utiecť s rádovými rytiermi do pevnosti na ďaleký Rodos. Dlhých šesť storočí Šeba blúdila najskôr hradom, potom len jeho zrúcaninou, naveky v bielom, a hľadala svojich stratených synov. Dnes vraj už po pozostatkoch hradieb nekráča. Ktovie kedy a kto jej povedal, že jej synovia skončili v bezpečí, a tým jej dušu vyslobodil z dlhého smútku.

Povráva sa, že šesť storočí kráčala Šeba hradom a hľadala svojich stratených synov

TIP na výlet

Len pár minút chôdze od Levického hradu sa nachádza tretie najstaršie planetárium na Slovensku Tekovská hvezdáreň. Pravidelne organizuje večerné pozorovania hviezdnej oblohy, súhvezdí, Saturnu a jeho prstencov, Jupitera a jeho mesiacov, Venuše a jej pohorí či Mesiaca a Mliečnej cesty. V blízkosti hradu sa nachádza i Levická synagóga, kultúrna pamiatka, v ktorej interiéri môžu návštevníci obdivovať krásnu sakrálnu výzdobu, symboly či prvky židovského náboženstva.

Duchovia a tajomné postavy prechádzajúce sa hradnými komnatami predstavujú neoddeliteľnú súčasť týchto majestátnych objektov. Mnoho ľudí na ne dodnes verí, iní sú skeptickejší. Nech je to už akokoľvek, legendy, povesti či príbehy o nich sa tradujú z generácie na generáciu a boli zaznamenané v mnohých knihách či filmoch. Radi sa o ne podelia aj sprievodcovia hradov, vďaka čomu vzniká zvláštna tajuplná atmosféra, čo má rád nejeden návštevník. Poznáte aj vy nejaký duchársky príbeh z iného slovenského hradu, zámku či kaštieľa?

V tejto súvislosti by vás mohli zaujímať aj ďalšie články

Načítava

Mohlo by vás zaujímať

Pridať komentár

Sledujte náš Instagram