Existujú určité miesta, ktoré vás očaria nielen svojou výnimočnosťou a krásou, ale preniknú vám aj do duše, do útrob vášho vnútra a dovedú človeka k myšlienkam a úvahám o sebe samom. Tieto miesta nemusia byť krajšie, zaujímavejšie či monumentálnejšie ako iné miesta na svete, no z nejakého dôvodu majú väčší význam, a to preto, že sú posvätné. Majú svoju neopakovateľnú atmosféru a príbeh, sú útočiskom ľudí, ktorí k nim často putujú stovky kilometrov iba preto, aby si tieto miesta uctili, pomodlili sa a našli vnútorný pokoj.
Aký bol význam putovania?
Ľudia putovali odjakživa. Dôvodom ich ciest bolo jednak migrovanie za lepším životom, jednak existoval aj iný rozmer putovania, ktorý môžeme pripisovať skôr duchovnej podstate. Čínsky filozof a politik Konfucius vyslovil niekedy okolo roku 551 až 479 pred n. l. známy výrok „Cesta je cieľ“. Už v minulosti spájali filozofi pojem cesta s tajomstvom či cieľom života každého z nás a putovanie pre nich znamenalo odniekiaľ vyjsť a niekam dôjsť, vyčleniť sa zo všedného sveta a zaradiť sa viac do sveta duchovného. Pútnikom na ich niekedy aj niekoľkomesačných cestách pomáhali vytrvať modlitby a viera, putovali individuálne aj kolektívne, až napokon dorazili do cieľa.
Pútnické miesta existujú naprieč celým svetom a výnimkou nie je ani naše krásne a rozmanité Slovensko. Na tieto miesta od nepamäti putovali naši predkovia, ktorí po ceste rozjímali, modlili sa či spievali rôzne náboženské piesne. Samotná púť bola náročná nielen fyzicky, ale i psychicky. Sama osebe predstavovala obetu. V cieli potom ľudia vyprosovali milosť sebe či svojim blízkym a vykonávali obetu a pokánie. Aké sú príbehy a tajomstvá slovenských pútnických miest?
Zázračný prameň v Marianke – na najstaršom pútnickom mieste na Slovensku
K Marianke alebo Mariatálu, ako toto pútnické miesto nazývali naši predkovia, oddávna putovali tisíce pútnikov, ktorí počas cesty zodrali nejedny topánky, pomodlili sa niekoľko ružencov a zaspievali si viacero mariánskych piesní. Ich kroky viedli viacerými trasami, ktorými sa k tomuto miestu možno dostať, pričom najpoužívanejšia je trasa z Rače. Marianka je najstarším pútnickým miestom nielen na Slovensku, ale i na území celého niekdajšieho Uhorska, pričom jej tradícia siaha až do 11. storočia a je spájaná s viacerými mystickými príbehmi.
Jeden, ktorý sa zachoval ústnym tradovaním, hovorí o istom pustovníkovi, ktorý žil asketickým životom ďaleko od ľudí v malokarpatských lesoch, kde hľadal duchovný pokoj. Život v lese si krátil vyrezávaním sošky Madony, lenže nastali nepokoje a on musel svoje dielo pred pohanmi skryť v útrobách stromu. Soška sa našla až o niekoľko desaťročí neskôr. Kto zakopanú sošku našiel, nevedno, existuje však legenda o zbojníkovi, ktorému sa narodili ťažko postihnuté deti a jemu sa prisnil sen, v ktorom sa mu zjavila Panna Mária. Tá mu ukázala miesto, na ktorom má kopať. Tam vraj nájde prameň, v ktorom má svoje deti vykúpať.
Zbojník kopal a kopal a okrem prameňa našiel aj sošku Madony. V prameni vykúpal svoje deti a tie sa ako zázrakom uzdravili. Tak šťastný zbojník napravil svoj život a dal sa na pokánie. Sošku Madony si vystavil na kaplnku a do konca života sa o ňu príkladne staral. No takéto šťastie nebolo dopriate len jemu, uzdravenia sa opakovali, a tak sa do malokarpatskej doliny začali hrnúť davy pútnikov. Chýry o zázračnej soške Panny Márie sa rozniesli až na kráľovský dvor panovníka Ľudovíta I. Veľkého, ktorý Marianku osobne navštívil a položil základný kameň budúceho kláštora. Ten zveril do rúk rehoľných bratov pavlínov. O tri roky sa kráľ na miesto vrátil a mariatálsku Madonu slávnostne uložil na oltár práve posväteného kláštorného kostola. Vďaka podpore kráľovského dvora sa Mariatál zaradil medzi najvýznamnejšie a najnavštevovanejšie pútnické miesta v strednej Európe.
Pyšnô
Kostol narodenia Panny Márie v Mariánskom údolí bol 31. júla 2011 povýšený na baziliku minor na základe dekrétu pápeža Benedikta XVI.
I v súčasnosti je Marianka jedným z najnavštevovanejších pútnických miest na Slovensku. Najznámejšou cirkevnou stavbou v Mariánskom údolí je rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie, postavený v roku 1377 v gotickom štýle. Postupom času prešiel kostol viacerými zmenami a prestavbami, postavených bolo niekoľko kaplniek, areál doplnila Lurdská jaskyňa a krížová cesta. Kroky pútnikov však vedú predovšetkým k zázračnému prameňu okolo šiestich kaplniek. Ide o tzv. Mariánsku cestu v Mariánskom údolí, spájajúcu chrám a prameň zázračnej vody. Pútnici môžu do Mariánskeho údolia putovať individuálne, ale aj kolektívne – hlavná púť sa koná 8. septembra na Sviatok narodenia Panny Márie.
TIP
Marianka nie je jediným pútnickým miestom v Bratislavskom kraji. Navštíviť sa oplatí viaceré, napríklad Dunajskú Lužnú, Sološnicu, Slovenský Grob či hradné nádvorie Červeného Kameňa. Posledné zmieňované miesto môžete spojiť s návštevou hradu Červený Kameň, ktorého súčasťou je hradná kaplnka. Počiatky červenokamenskej púte siahajú do roku 1751 a do dnešného dňa prichádzajú miestni veriaci i tí z okolia či iných miest, aby si uctili nanebovzatú Pannu Máriu, ktorej je hradná kaplnka zasvätená. Ďalším zaujímavým a uctievaným pútnickým miestom je Dúbravka a jej Lurdská jaskyňa, ktorú postavili Dúbravčania po tom, čo sa neďaleko nej zjavila Panna Mária istému pastierovi. Jaskyňa je kópiou zjavenia z francúzskych Lúrd, vybudovaná z lomového kameňa. Spolu s Kaplnkou ružencovej Panny Márie a budovou fary je zasadená do prírodného prostredia, obklopená storočnými lipami a gaštanmi.
Zjavenia v Dechticiach a krvavé slzy Panny Márie
Dechtice sa dostali do povedomia veriacich na základe zjavení, ktoré sa odohrali kúsok od nich – v útrobách Malých Karpát, kde stojí tajomné miesto zaniknutého františkánskeho kláštora Katarínka. Na tomto mieste sa podľa legendy zjavovala sv. Katarína Alexandrijská, a tak na základe týchto udalostí bol kláštor, ktorý vznikol v roku 1618, pomenovaný na jej počesť. V roku 1876 však kláštor v dôsledku jozefínskych reforiem zrušili, a tak on i jeho kostol postupne pustli až do roku 1995, odkedy je Katarínka obnovovaná dobrovoľníkmi.
Pútnické miesto Báč a Kostol sv. Antona Paduánskeho sú známe tým, že sa v nich uctieva obraz Panny Márie, ktorý kostolu venoval vážne zranený sedliak Martin Liszkay po svojom zázračnom uzdravení. Obraz podľa svedectiev v roku 1715 niekoľkokrát ronil krvavé slzy, čo potvrdili rehoľníci i viacerí laici. Udalosť bola preskúmaná komisiou ostrihomského arcibiskupa a obraz vystavili na verejnú úctu. Toto krásne miesto víta svojich návštevníkov počas celého roka, ale k najvýznamnejším dňom patria sviatok sv. Antona Paduánskeho 13. júna a tiež 8. september, tzn. Sviatok narodenia Panny Márie. V pútnickom areáli môžu pútnici okrem kostola a jeho pokladov obdivovať aj priestor v exteriéri vyhradený na modlitbu krížovej cesty, tvorený tehlovými kaplnkami.
Staré Hory a zakopaná socha Panny Márie
Staré Hory sú najnavštevovanejším mariánskym pútnickým miestom stredného Slovenska. Nachádzajú sa na území, ktoré bolo v minulosti bohaté na rudy. Baníckym centrom tohto kraja bola Špania Dolina a už spomínané Staré Hory, a aj keď v súčasnosti banská činnosť nie je aktívna, stopy po nej ostali prítomné na mnohých miestach. S prácou baníkov veľmi úzko súvisel aj ich duchovný život. Práve jeho hodnoty nachádzame aj dnes, a to prostredníctvom toho, že boli zachované v sakrálnych pamiatkach viacerých lokalít. Dominantou Starých Hôr je gotický Kostol navštívenia Panny Márie, v ktorého interiéri sa nachádza vzácna plastika Madony z 15. storočia. Práve ona sa stala cieľom mnohých pútnikov. K areálu kostola patrí aj kalvária, kaplnky, vrcholová neogotická Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie a studnička s kaplnkou s liečivým prameňom. V roku 1990 bol kostol vyhlásený za baziliku minor a spolu so studničkou predstavuje duchovné povzbudenie pre všetkých návštevníkov.
O starohorskej studničke sa nezachovala žiadna písomná zmienka, podľa ústneho podania obyvateľov Starých Hôr sa však jej vznik odvodzuje z čias občianskych nepokojov v 17. storočí. Ľudia sa obávali, že by sa nepriatelia mohli zmocniť sochy Panny Márie, preto ju zložili z oltára, zabalili a následne zakopali na mieste, kde dnes stojí studnička. Keď nebezpečenstvo pominulo, vykopali ju a v slávnostnom sprievode priniesli k oltáru, do ktorého ju opäť vložili. Na mieste, kde sochu vykopali, vyvesili na pamiatku obraz Panny Márie.
TIP
Na púť k Starým Horám sa môžete vybrať trasou cez jednu z najkrajších slovenských obcí – cez Španiu Dolinu, v ktorej sa v minulosti muži zaoberali baníctvom a ženy zase čipkárstvom. Tradičná výroba čipiek tam pretrvala dodnes. Obec je navyše od roku 1979 pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry a dominuje jej ranogotický Kostol premenenia Pána s vysokou vežou, ku ktorému treba zdolať 160 schodov. Z obce sa vyberte modrou turistickou značkou smerom na Staré Hory. Kráčajte lesom, prejdite okolo poľovníckej chaty Graniarka, až sa nakoniec dostanete do starobylej baníckej osady Piesky, kde sa vám cestou ponúknu krásne výhľady na Krížnu alebo Majerovu skalu vo Veľkej Fatre. Pokračujte ďalej po modrej značke až do cieľa – do pútnickej obce Staré Hory.
Kohútovo pri Novej Bani – miesto pokoja, modlitby a oddychu
Kohútovo je mariánske pútnické miesto ležiace v horskej doline, ktorá je vzdialená asi 20 minút chôdze od starobylého banského mesta Nová Baňa. Miesto sa spája s objavením zázračného prameňa, ku ktorému začali postupne prichádzať veriaci. Dejiny tohto miesta sa nezachovali len v ústnom podaní, existujú i písomné záznamy. Tie hovoria, že v roku 1863 trápili celé Uhorsko a najmä Novú Baňu veľké sucho a nedostatok vody pociťovali aj miestni obyvatelia. Neďaleko dnešnej kaplnky býval miestny tesár, ktorého deti pásavali ovce. Jedného dňa začala ovečka vyhrabávať v zemi jamku a v tej sa objavila voda. Miestni tam postavili studničku a vodu začali s radosťou využívať, ba zistili, že má zázračné účinky, a tak ju používali aj pri liečbe chorých.
Chýry o liečivom prameni sa rozšírili za hranicu mesta a Kohútovo začali navštevovať mnohí pútnici. Na základe toho nariadil v rokoch 1865 a 1866 banskobystrický biskup Štefan Moyzes v tejto veci vyšetrovanie. Dvanásti svedkovia pod prísahou vypovedali o rôznych videniach, uzdraveniach z chorôb a zázrakoch vďaka liečivej vode a tomu, že Panna Mária vypočula ich prosby. Na základe toho vyhlásil biskup Moyzes sochu Panny Márie za milostivú a povolil pobožnosti na tomto mieste. Onedlho tam postavili neogotickú kaplnku zasvätenú preblahoslavenej Panne Márii a areál dodnes slúži pútnikom a veriacim ako miesto pokoja, modlitby a oddychu v bežný deň, ale i počas mariánskych pútí vždy v nedeľu po 24. máji a 8. septembri.
TIP
Od kaplnky v Kohútove sa náučným chodníkom Zvonička dostanete k objektu zvonice z 19. storočia, ktorá bola postavená ako súčasť tohto pútnického miesta. Chodník je dlhý približne 6 kilometrov a počas vášho prechodu vás informačné tabule oboznámia s prírodou a históriou okolitej krajiny, až sa nakoniec dostanete k rozhľadni Háj, z ktorej si môžete vychutnať krásne výhľady. Nevynechajte ani návštevu starobylého mesta Nová Baňa, ktorého história siaha až do 14. storočia. Mesto založili baníci z Pukanca ako novú banskú osadu pri objavených zlatonosných žilách. V roku 1345 získala Nová Baňa výsady slobodného kráľovského mesta a zaradila sa medzi sedem najbohatších banských miest v Hornom Uhorsku. Dominantami Novej Bane sú napríklad farský Kostol narodenia Panny Márie, Kostol sv. Alžbety či špitál z roku 1391. Na svojich cestách rozhodne neobíďte ďalšie pútnické miesto, perlu Pohronia, a to kláštor v Hronskom Beňadiku, ktorý bol podľa povesti založený vďaka záhadnému zjaveniu. Uhorskému kráľovi Gejzovi I. sa počas poľovačky zjavil pustovník, ktorý sa kráľovi ponášal na jeho bratranca Šalamúna, s ktorým zvádzal boj o trón. Gejza to vzal ako výzvu na zmierenie a na počesť tohto stretnutia dal na mieste vybudovať benediktínsky kláštor.
Skalka pri Trenčíne
Skalka sa nachádza v zúženej časti doliny prepájajúcej Ilavskú a Trenčiansku kotlinu. Pozostáva z dvoch častí. Jednou je Veľká Skalka – ide o zakonzervované ruiny starého benediktínskeho kláštora, ktorý v roku 1224 založil nitriansky biskup Jakub a v 17. storočí bol prestavaný na jezuitský kláštor. Druhou časťou je Malá Skalka, kde sa nachádza kostol zasvätený pustovníkom sv. Svoradovi a sv. Benediktovi. Je súčasťou pútnického areálu s hlavnou púťou na sviatok sv. Andreja.
Skalka je úzko spätá so životom mnícha Benedikta, ktorý podľa Maurovej legendy z 11. storočia opustil zoborský kláštor, aby mohol žiť v ústraní ako pustovník. Usadil sa, podobne ako kedysi jeho brat, v Skalke pri Trenčíne, kde ho v jeho skalnom obydlí prepadli zbojníci, ktorí ho nakoniec v zlosti, že nemá žiadne peniaze, utopili v rieke. Telo Benedikta sa záhadne stratilo. Po roku hľadania si niekto všimol orla na brehu Váhu, ktorý upieral svoj bystrý zrak na jedno a to isté miesto pod hladinou rieky. A práve tam ležali zázračne neporušené pozostatky Benedikta, ktoré neskôr previezli do Nitry a pochovali v Katedrále sv. Emeráma vedľa jeho brata Andreja, známeho aj ako Svorad. Oboch bratov v roku 1083 svätorečili a na mieste ich pustovníckeho života založili v 13. storočí benediktínske opátstvo, ktoré sa stalo duchovným centrom Považia a významným pútnickým miestom.
TIP
Lednické Rovne ležia na rozhraní dvoch pohorí – Bielych Karpát a Strážovských vrchov – a sú ďalším krásnym miestom v Trenčianskom kraji. Zastavte sa na obhliadku bývalej sklárne Jozefa Schreibera, ktorá v minulosti významne ovplyvňovala život miestnych obyvateľov a dnes je verejnosti prezentovaná prostredníctvom expozície Slovenského sklárskeho múzea. Expozícia sídli v klasicistickom kaštieli, ktorý obklopuje najvýznamnejší historický park na Slovensku. Lednické Rovne sú tiež významným pútnickým miestom, kde nájdete Kaplnku sv. Anny. Púte k nej majú vyše 200-ročnú tradíciu a spájajú sa so zázračným prameňom vyvierajúcim zo skaly, vďaka ktorému slepé dievčatko opäť videlo. Keďže sa to stalo v deň sviatku sv. Anny, kaplnku zasvätili práve jej.
Kysucké Lurdy – zjavenie Panny Márie
Panna Mária sa nezjavila len v Lurdoch, vo Fatime či v Medžugorí, ale i na Kysuciach na vrchu Živčáková, a to miestnemu horárovi Matúšovi Lašutovi, ktorý sa vybral 1. júna 1958 na vrch pomodliť. Keď sa pred ním Panna Mária zjavila, ukázala smerom k miestu, kde predtým na strome visieval jeden obrázok, no namiesto neho videl Matúš mapu sveta, na ktorej boli vyznačené len jednotlivé kontinenty. Pod mapou sa nachádzala čierna tabuľka, na ktorej si horár prečítal text k siedmim výjavom. Následne sa zablyslo, Matúš na oblohe spozoroval žiarivý trojuholník a v jeho strede Pána Ježiša, ktorému zo srdca vychádzali tri lúče. Prostredný ho zasiahol, Matúš padol na zem a stratil vedomie. Neskôr o tom porozprával svojim blízkym a postupne na vrch Živčáková začali putovať zástupy veriacich. Onedlho však horára zadržala Verejná bezpečnosť, obvinila ho z poburovania ľudu a umiestnila do psychiatrickej liečebne. Po čase ho však vyhlásili za zdravého, len príliš zaťaženého vidinou Matky Božej.
Či už je tento príbeh pravdivý, alebo nie, faktom ostáva, že pramene, ktoré vyvierajú na vrchu Živčáková, tam kedysi neboli a odkedy sa tam nachádzajú, ich voda pomohla už mnohým ľuďom. Pútnici cestujú na miesto z rôznych kútov, a to nielen kvôli zázračným prameňom, ale aj kvôli kaplnke, upraveným studničkám a krásnemu okoliu. Dve hlavné púte sa konajú na sviatok Najsvätejšej Trojice a na výročie posvätenia kaplnky, čo je najbližšia nedeľa k 17. októbru. Zhromaždenia sa tam konajú aj na Sviatok nanebovzatia Panny Márie 15. augusta a tiež 8. decembra, ktorý je spojený so Sviatkom nepoškvrneného počatia Panny Márie.
TIP
Do kysuckých Lúrd sa môžete vydať z jedného z najvýznamnejších centier letnej i zimnej turistiky – z Oščadnice. Začať môžete pri miestnej kalvárii, ktorá je prvou kalváriou a pútnickým miestom na Kysuciach, a od nej to máte len kúsok k farskému kostolu, ktorý stojí priamo v centre obce. Na dolnom konci obce sa vydajte červenou cyklistickou trasou, ktorá vás povedie obcou a tiež mimo hlavnej cesty. Následne sa napojte na modrú turistickú značku a prejdite štátnou cestou do Čadce. Pokračujte modrou značkou do lesa, dostanete sa k sedielku, kde odbočte doľava. Na mnohých miestach síce značky chýbajú, ale pri väčšej obozretnosti by ste nemali zablúdiť. V sedle Kýčera sa napojte na zelenú značku a prejdite časť osady. Táto značka vás prevedie ďalšími osadami popod Vojtov vrch. Onedlho sa dostanete k turistickému smerovníku Črchľa, odkiaľ cesta bude viesť červenou značkou, ktorá vás dovedie do cieľa.
Mariánska hora – miesto najväčšieho stretnutia pútnikov
Mariánska hora patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie pútnické miesta ako na Slovensku, tak aj v Európe. Napriek tomu, že sa na nej nikdy nič zázračné nestalo, ročne víta veľké množstvo ľudí a niektorí veriaci dokonca považujú výstup na ňu za svoju kresťanskú povinnosť. Nachádza sa tam Bazilika navštívenia Panny Márie, umiestnená na strategickom kopci nad Levočou, pričom opevnené sídlo tam stálo už v 13. storočí. Ako prvá vznikla pútnická kaplnka, a to z vďaky za ochranu pred tatárskymi vpádmi, ktorú v 15. storočí prebudovali na gotický kostol. V roku 1922 bol kostol prestavaný v novogotickom štýle a v roku 1984 bol povýšený na baziliku minor. Vnútri nového interiérového chrámu je umiestnená krásna socha Panny Márie – ústredný symbol mariánskych pútí do Levoče. Ľudia toto posvätné miesto navštevujú celoročne, najväčšia púť sa však koná začiatkom júla, keď sa Mariánska hora stáva miestom najväčšieho stretnutia pútnikov na Slovensku – desaťtisíce veriacich v zástupoch vystupujú na vrchol hory, aby spoločne vzdali vďaku Panne Márii. Mariánsku horu navštívil aj pápež Ján Pavol II., ktorý tam v roku 1995 celebroval hlavnú svätú omšu.
TIP
Prehliadku mesta Levoča určite nevynechajte, bola by to veľká škoda. Okrem toho, že ide o nádherné slovenské mesto, v júni 2009 rozhodol výbor pre svetové dedičstvo na zasadnutí v španielskej Seville, že táto lokalita bude zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO spolu s dielom Majstra Pavla, ktoré sa nachádza v Kostole sv. Jakuba. Vo veľkolepom interiéri kostola môžete vidieť desať oltárov z 15. a 16. storočia vrátane 18,6 metra vysokého oltára, ktorý Majster Pavol dokončil v roku 1510. Na tento chrám a jeho poklady dohliada z výšky 781 metrov Mariánska hora.
Zázračné uzdravenia v obci Čirč
Obec Čirč je významným pútnickým miestom horného Šariša v okrese Stará Ľubovňa. V roku 1898, za čias pôsobenia kňaza Jána Janoviča, došlo v obci k udalostiam, ktoré sú zapísané vo farskej kronike. Hovorí sa v nich o dvoch čirčských dievčatách, ktoré pásli kravy a zrazu sa im zjavil akýsi starec. Ten im položil otázku, či by chceli, aby tam prichádzalo veľa ľudí na púte. Dievčatá súhlasili a starec zapichol palicu do zeme – na tom mieste vytryskol prameň vody s liečivými účinkami a starec mal jedno želanie. Chcel, aby na mieste bola postavená kaplnka. Lenže veriaci v dedine dievčatám túto príhodu neverili. Obec potom postihli viaceré pohromy vrátane záplav, a tak sa dedinčania predsa len rozhodli kaplnku postaviť. Zasvätili ju Uspeniu presvätej Bohorodičky a čochvíľa začali k tomuto miestu prichádzať pútnici, pričom u viacerých došlo k zázračným uzdraveniam. Na Čirčskú horu dodnes putujú mnohí veriaci, najintenzívnejšie na rozhraní mesiacov august a september, keď sa tam koná odpustková slávnosť.
TIP
V okolí Starej Ľubovne sa nachádza hora zázrakov a uzdravení Zvir pri obci Litmanová, ktorej srdcom je Kaplnka nepoškvrneného počatia presvätej Bohorodičky. Za ňou sa nachádza eucharistická kaplnka, nižšie od nej je hlavný liturgický priestor s kamenným oltárom a drevenou vežičkou s krížom. Nad kaplnkou návštevníci nájdu upravený prameň, oproti ktorému stojí múr s ďakovnými tabuľkami pútnikov.
Na tieto, ale aj iné pútnické miesta, ktorých je na Slovensku neúrekom, kráčali ľudia od nepamäti a je to tak dodnes. Kráčajú s pokorou i s nádejou, chcú sa pomodliť, uctiť si sväté miesta, poprosiť o zázrak alebo byť chvíľu v tichu sami so sebou a premýšľať nad životom. Nech už sa k týmto miestam vydávate s akýmkoľvek cieľom, je viac ako pravdepodobné, že budete odchádzať vyrovnanejší, pokojnejší, obohatení duchovným bohatstvom či zdravší na duši alebo tele. Ktoré pútnické miesto na Slovensku ste naposledy navštívili? Podeľte sa s nami v komentároch.
V tejto súvislosti by vás mohli zaujímať aj ďalšie články
- Seriál Tajomnô: Templári v ludrovskom kostolíku?
- Záhady slovenských zrúcanín – aké tajomstvá v sebe ukrývajú?
- Tiché legendy slovenských miest
- Seriál Tajomnô: Val obrov – jedna z najväčších záhad dejín Slovenska
- Tajomné legendy o slovenských jazerách, plesách a studniach, ktoré sa tradujú dodnes
