Špania Dolina – banícka obec s bohatou tradíciou a krásami

Autor: Redakcia

Špania Dolina je nádherná banícka obec ležiaca v objatí hôr neďaleko Banskej Bystrice. Je to miesto, kde nájdete pokoj, pocítite atmosféru minulosti, a tiež miesto, kam môžete zájsť kvôli kultúrnemu vyžitiu. Špania Dolina je prekrásna a doslova dýcha banskou históriou. Tušili ste vôbec, aký historický význam má a koľko krás a vzácností v nej vzniklo či z nej pochádza?

Už pri vstupe do doliny, pár kilometrov od Banskej Bystrice, zostanete ohúrení. Vstupnú bránu totiž tvorí prejazd tunelom pod železnicou, oddeľujúci mestský svet od jeho náprotivku – od prírodného, harmonického sveta plného pokoja. Takýto nebol vždy. Napokon, v Španej Doline sa sformovala prvá partizánska skupina a partizánsky odboj počas SNP. Na úbočí v lesnom poraste aj dnes zočíte zrekonštruovaný bunker 5. partizánskeho oddielu.

Ikona Španej Doliny – Kostol premenenia Pána

Pri príjazde do obce rozhodne neprehliadnete rímskokatolícky Kostol premenenia Pána, ktorý je nielen dominantou, ale aj charakteristickou črtou Španej Doliny. Pôvodne románska kaplnka bola po stáročia rozširovaná, až nadobudla podobu krásnej gotickej stavby. V takomto architektonickom stvárnení ju poznáme i dnes. Čo sa týka interiéru, od roku 1934 ho zdobia maľby slovenského maliara Jozefa Hanulu.

Legendárnô

V časoch protihabsburských povstaní žili v obci katolíci aj protestanti. Tí sa nevedeli dohodnúť, či má byť kostol katolícky alebo evanjelický. Nakoniec usúdili, že namiesto tvrdých bojov, ktoré počas reformácie zúrili všade okolo, bude najrozumnejšie nechať toto rozhodnutie na jedinú neomylnú vôľu – tú Božiu. Keďže richtárova žena bola v tom čase v požehnanom stave, dohodli sa, že po narodení syna bude kostolík katolícky, a ak sa narodí dcéra, bude evanjelický. Nevieme, ako to s pohlavím dieťatka dopadlo. Vieme však, že realita bola napokon smutnejšia.
Kostol premenenia Pána | Zdroj: Radka Klemanová

Aj keby bol príbeh pravdivý a obyvatelia Španej Doliny by sa bratsky zhodli, vrchnosť by tento krok neschválila. V roku 1673 veliteľ cisárskych vojsk vtrhol do obce, kde vyvolal ozbrojený konflikt. Haviari zo Španej Doliny mu totiž odmietli vydať kľúče od kostola a nechceli ani vyhnať luteránskeho kazateľa (kostol bol v tom čase teda evanjelický). Baníci pred vojskami utiekli do hôr, zatiaľ čo vojaci im vyrabovali domy, spálili knihy a definitívne urobili kostol katolíckym (kľúče odovzdali jezuitom).

Spolu s knihami boli spálené aj obecné matriky, a tak môžeme iba odhadovať, aké bolo zloženie obyvateľstva obce v tých časoch. Hovorí sa však, že každá katolícka rodina v obci venovala kostolu jeden dubový schod. Krásne kryté schodisko, ktoré pri návšteve obce určite nesmiete vynechať, má 162 schodov. Po ich zdolaní sa vám naskytne výhľad, ktorý sa vám celkom isto navždy vryje do pamäti.

Turecká bašta v areáli kostola, postavená v rámci obranného systému Kostola premenenia Pána

Zaujímavô

Nádherný organ nachádzajúci sa v kostole je taktiež lákadlom pre návštevníkov. Unikátny a veľmi vzácny hudobný nástroj pochádza z dielne banskobystrického majstra Podkonického a v súčasnosti má takmer 300 rokov. Právom patrí medzi historické hudobné klenoty. Pre všetkých, ktorí si s radosťou vypočujú melódie vychádzajúce z tohto monumentálneho nástroja, je každoročne pripravený medzinárodný festival Vivat vox organi. Koná sa na dvoch miestach – ušiam pravidelne lahodí v Banskej Bystrici (evanjelický kostol v centre) a v Španej Doline.

Banícke pamiatky v Španej Doline

Okrem kostola, ktorý je symbolom obce, tu nájdete veľký počet atrakcií pripomínajúcich banskú históriu mesta. Hneď v centre Španej Doliny sa nachádza hrajúci banícky orloj. Veľká skala sa každú hodinu rozostúpi a vy môžete sledovať malých baníkov priamo pri ich ťažkej práci.

Práve v centre obce sa totiž v minulosti ťažila meď. A možno to bolo presne na tom mieste, kde dnes malé podobizne baníkov na orloji pripomínajú ťažké remeslo. V týchto miestach sa začína aj Banský náučný chodník, ktorý vás prevedie rôznymi pamiatkami a pozostatkami baníckej činnosti v okolí.

Banícky orloj v Španej doline | Zdroj: Mário Čerňan

Dôkazom ťažby sú technické pamiatky či budova klopačky.V jej vežičke sa nachádzalo takzvané klopadlo, ktoré malo za úlohu zvolávať baníkov do šachty. Dokonca aj banícka pesnička o nej zľudovela: „Vstávaj, Jano, hore, na baňu klopajú, ak neskoro vstaneš, fárať ti nedajú…“ Dnes je z nej penzión s rovnomenným názvom a s mini múzeom na poschodí.

Pre baníkov boli typické i tradičné ľudové domčeky bez hospodárskej časti, ktoré sú dodnes unikátnou pamiatkou regiónu. Rovnako jedinečné sú aj zachované šachty a štôlne. Jednou z najzaujímavejších je tzv. Cisárska šachta, ktorá tvorila vstup do banského revíru. Baníci sa pri nej zvykli ráno stretávať a pred ťažkou šichtou vraj modliť. Pomenovanie Cisárska šachta vzniklo po návšteve synov cisárovnej Márie Terézie v júli 1764 – korunného princa Jozefa s jeho bratom arcivojvodom Leopoldom a Albertom, vojvodom tešínskym.

Budova Klopačky | Zdroj: Milan Zachar

Pozostatky baníckej činnosti všade navôkol

V osade Piesky, ktorá sa nachádza kúsok nad Špaňou Dolinou, sa našlo hneď niekoľko významných pamiatok a predmetov pochádzajúcich z ťažby. Príkladom je i liatinový kríž, ktorý sa zachoval na cintoríne na strmom kopci. Ešte významnejším je železný zvon z roku 1726. Nápis na ňom po prvýkrát uvádzal sv. Klimenta ako patróna baníkov na Slovensku.

Pozostatky banskej činnosti na tomto území na vás číhajú doslova odvšadiaľ. Zraku nepochybne neunikne halda nad obcou, ktorá nesie meno Maximilián. Vznikla postupným ukladaním hlušiny vzniknutej pri ťažbe zo šachty Maximilián. Zaujímavosťou je, že tento „haldový vrch“ je jedným z najvyšších človekom vytvorených vrchov v Európe. Na vrchole sa nachádza vyhliadka vybavená informačnou tabuľou a s nádherným panoramatickým výhľadom na celú obec.

Legendárnô

Ťažba v Španej Doline sa začala už veľmi dávno. O jej začiatkoch, ešte z dôb Slovienov, sa traduje povesť. V dávnych časoch minulých sa kováč Dolič ešte predtým, ako sa baníctvo v doline rozšírilo, vydal do hôr na lov. Putoval pomedzi lesný porast, až kým neprišiel k jazeru. Na pokojnej hladine jazera sa takmer vznášali strieborné kačice a na brehu sa ligotali mokré zelené kamene. Kováča zaujali práve tie, pretože vedel, že mu poslúžia na ukovanie medenej spony. Ako ich zbieral, začul mohutný hlas ozývajúci sa z hladiny jazera. Patril jednej z kačiek, ktorá sa predstavila ako duch podzemia a varovala ho, že ak si chce toto bohatstvo vziať, musí aj s potomkami 1 000 rokov tento vrch vŕtať a využiť kov z nájdenej vzácnej rudy na úžitok všetkých ľudí. Ak sa tak nestane, o 1 000 rokov sa duch podzemia vráti a kováčovi potomkovia zle pochodia. A čuduj sa svete, ťažba rudy v Pieskoch (osada nad Špaňou Dolinou) trvala presne 1 000 rokov.
Kamenné pozostatky šácht z baníckej činnosti

Dôkaz vynaliezavosti našich predkov

Špaňodolinský banský vodovod predstavuje skutočný slovenský poklad. Podobné vodovody síce nájdeme aj na iných miestach, no ten v Španej Doline je najstarším a zároveň najdlhším historickým vodovodom na našom území (niektoré zdroje uvádzajú dĺžku 36 kilometrov, iné hovoria o celkovej dĺžke 42 kilometrov). Postavený bol už v 16. storočí a fungoval až do zániku špaňodolinských baní v roku 1906.

Vodu do Španej Doliny privádzali prostredníctvom drevených a kamenných žľabov až spod Prašivej, vrchu v Nízkych Tatrách. Tá poháňala kolesá ťažných strojov, píly, mlyny, premývacie zariadenia či drviace stupy na celom území tohto nádherného banského revíru. V Španej Doline totiž nebol dostatok vody, ktorú stroje na pohon potrebovali, a voda pre bane nebola ani v potrebnej výške. Nad obcou sa dodnes nachádza jazierko tajch –, ktoré slúžilo ako zberná nádrž vody nad baňou.

Malý tajch ako súčasť banského chodníka

Zaujímavô

O údržbu vodovodu sa staral tzv. rinnmajster spolu so svojimi pomocníkmi, ktorých nazývali žkliabkari. Jednou z ich úloh bolo chrániť vodu vo vodovode pred zamrznutím – buď vodovod zakrývali drevenými krytmi, alebo zasypávali opadaným lístím. V osade Polianka môžete nájsť drevenú sochu žliabkara Baltazára, ktorá stráži repliku žľabu špaňodolinského vodovodu.

Ako vznikol názov obce Špania Dolina?

Napadlo vám niekedy, ako zaujímavo znie názov „Špania“? Podľa legendy do doliny, v ktorej sa dnes obec nachádza, zavítal španielsky šľachtic. Jeho kôň počas cesty zakopol o zem a odkryl hrudu medi. Šľachtic bol vraj veliteľom v službách uhorského kráľa svätého Štefana vyslaný na základe zvestí o farebných kameňoch nachádzajúcich sa v tejto lokalite. Keď na výprave zabočil od Hrona popri potoku do hlbokej doliny, objavil spomínaný kus rudy. Miesto si označil a povolal baníkov z celej ríše, aby prišli do doliny hľadať ďalšiu rudu. Po ňom vraj dostala obec pomenovanie.

Poznáme však aj vernejšie verzie vzniku názvu. Tú oficiálnu by sme mohli hľadať v latinčine, konkrétne v slove spanatus – špánova, čo v preklade znamená županova. Historicky sa však názov obce menil. Čo je zaujímavé, tých zmien bolo viac ako dosť: Montania (1263), neskôr Grueb (1458), Valis, Dominorum, Herrengrund (1535), Úrvölgy, Baňa, Španá Dolina. Áno, aj tieto názvy môžete nájsť na stránke obce.

Typická architektúra v Španej doline

Zaujímavô

Ťažobná medená horúčka v Španej Doline sa začala v roku 1250 príchodom nemeckých hostí, keď sem vladár Béla IV. pozval špecialistov na hlbinnú ťažbu. Vyťažená meď sa spracúvala v Banskej Bystrici a asi 50 % celkovej produkcie sa vyvážalo do Benátok (cca 250 ton medi).

Sandro Botticelli – Zrodenie Venuše z morskej peny a farby zo Španej Doliny

Nielen meď bola významným vývozným artiklom Španej Doliny. Skutočne vzácnou bola aj jedna z najkvalitnejších a najtrvácnejších zelených farieb až do začiatku 20. storočia. Tá sa v Španej Doline vytvárala zo zelenej vody, ktorá tu prirodzene vznikala rozpúšťaním zeleného malachitu. V tejto vode máčali železo, aby sa „zmenilo“ na meď, alebo sušením zeleného kalu vznikala práve spomínaná vzácna farba.

Tú využil aj svetoznámy renesančný maliar Sandro Botticelli pri jednom zo svojich najvýznamnejších diel, na ktorom zachytil krásnu Simonettu Vespucciovú ako Venušu zrodenú z morskej peny. A práve pozadie tohto krásneho plátna – morské vlny – je maľované farbou zo Španej Doliny. Obraz sa nachádza v galérii Uffizi vo Florencii. Ak sa vám niekedy podarí vidieť Zrodenie Venuše na vlastné oči, spomeňte si, odkiaľ pochádza farba morských vĺn v pozadí.

Sandro Botticelli – Zrodenie Venuše

Kam až sa dostala špaňodolinská meď?

Možno budete prekvapení, ale meď, ktorá sa ťažila v Španej Doline, sa dostala na naozaj nevšedné miesta. Fakt, že sa vyvážala do Benátok, nie je jediným zaujímavým. Tam totiž nekončila. Putovala ďalej do Janova a využila sa aj v lodnom priemysle. Hovorí sa, že meďou zo Španej Doliny boli obité napríklad spodné časti lodí Santa Maria, Nina a Pinta, slávnych plavidiel, ktoré poznáte z ciest Krištofa Kolumbusa pri objavovaní Nového sveta.

Vzhľadom na dávnu históriu ťažby medi v lokalite Banskej Bystrice a Španej Doliny je možné aj to, že meď sa nachádzala i na zbraniach bojovníkov počas legendárnej trójskej vojny. Túto informáciu nám však už nik nedokáže potvrdiť, ale ani vyvrátiť.

Informačná tabuľa v Španej doline | Zdroj: Radka Klemanová

Ak chcete stráviť krásne chvíle v srdci Slovenska, Špania Dolina bude pre vás tým pravým miestom. Môžete sa prejsť po vytvorenom náučnom chodníku okolo obce, zavítať do múzeí, prechádzkami sa nadýchať významnej baníckej histórie. Spokojní budú i cyklisti či ďalší športovci. V centre obce sa totiž nachádza športový areál s tenisovými kurtmi, volejbalovým a detským ihriskom. Pre chvíle s priateľmi tu na vás čaká aj posedenie s krbom, kryté prístreškom.

Špania Dolina je miesto dokonalého oddychu v doslova romantickom objatí stredoslovenských hôr. Navštívili ste ju aj vy alebo tento výlet ešte len plánujete? Čo vás na Španej Doline najviac okúzlilo? Podeľte sa s nami v komentároch.

Načítava

Mohlo by vás zaujímať

Pridať komentár

Sledujte náš Instagram