Najstarší svetový unikát svojho druhu. Reč je o opálových baniach, ktoré sú klenotom Slovenska a zároveň jedinými opálovými baňami na našom kontinente. Ťažba tohto drahého kameňa sa začala na našom území niekedy okolo 11. storočia a skončila sa v roku 1922. Do objavenia ložísk v Austrálii boli slovenské opálové bane dokonca jediným miestom ťažby opálu na svete. Toto unikátne, historicky a kultúrne významné miesto nájdete medzi obcami Červenica a Zlatá Baňa cca 20 kilometrov od Prešova v Slanských vrchoch.
Veľké opálové hľadanie
Existujú mnohé príbehy, ktoré ťažbu opálu v Slanských vrchoch spájajú s obdobím pred naším letopočtom, na základe odborného posúdenia sa však hlbinná ťažba začala okolo 11. storočia. Prvá písomná zmienka o kameni pochádza zo 14. mája 1597, keď cisár Rudolf II. Habsburský vydal povolenie hľadať opál na území Uhorska. Toto privilégium získal najväčší mysliteľ stredoveku Albert Veľký. Hľadanie bolo úspešné, a tak bola objavená opálová baňa pri Červenici. Stala sa oficiálne najstaršou na svete a začala sa ťažba drahých kameňov.
Slovenský opál
Slovenský opál je prírodný amorfný oxid kremičitý s premenlivým obsahom vody, charakteristický svojou hrou farieb, vysokou estetickou hodnotou a mineralogicky predstavuje najcennejší typ opálu. Vzácny kameň z ložísk v Slanských vrchoch je certifikovane a zemepisne označený ako slovenský opál. Historicky niesol rôzne názvy, ako napríklad červenický opál, červenicko-dubnícky opál, dubnícky drahý opál, Hungarian Opal alebo Vienna Imperial Opal.
Tento kameň často býval a dodnes býva súčasťou rôznych klenotov a drahých šperkov, čo je v podstate jeho jediné možné využitie. Opál pochádzajúci z nášho územia bol stáročia obľúbený vo významných šľachtických rodinách a neobišiel napríklad ani rodinu cisára Napoleona. Obľúbený bol najmä pre svoje vlastnosti. Hovorilo sa, že opál posilňuje najsilnejšie cnosti, city, myšlienky a dokonca že dokáže privolať lásku. Nosiť ho však vraj dokážu len ľudia s dobrým srdcom.
Súčasný pohľad na opálové bane
Po tom, ako bola v roku 1922 ťažba v opálových baniach ukončená, boli bane takmer sto rokov zatvorené, no v roku 2015 sa ich podarilo opäť sprístupniť a vďaka tomu vytvoriť základný turistický okruh. Pri ich návšteve si okrem prírodnej krásy, ktorá je prirodzenou dominantou baní, môžete všimnúť aj banské vozíky, svietidlá či techniku a určite vás zaujmú aj vzorky minerálov a opálov. Veľmi lákavou atrakciou je aj to, že si môžete nielen prezrieť nástroje, ktoré v minulosti baníci pri práci používali, ale ťažbu týmto starým spôsobom si smiete aj vyskúšať. Návštevník má ďalej možnosť vidieť sochu svätej Barbory, patrónky baníkov, a veľké dvere, na ktorých sú uvedené mená všetkých nájomníkov baní od čias Márie Terézie, keď sa bane na ťažbu opálu začali prenajímať.
Zaujímavô
Súčasťou našich nádherných opálových baní je aj chránený areál Dubnícke bane, ktorý bol v roku 1964 vyhlásený na ochranu netopierov a v súčasnosti je domovom približne 4 000 jedincov. Svoje útočisko tu našlo až 11 druhov netopierov, medzi nimi napríklad podkovár veľký, podkovár malý, netopier pobrežný či uchaňa čierna. Do bane sa v minulosti cez vetrací komín šachty nechtiac dostali aj iné zvieratá, líška a dokonca i zatúlaná krava.
Chodby v interiéri opálových baní sú dlhé viac ako 35 km, pričom pre verejnosť je prístupných 1,2 kilometra banských chodieb, v ktorých môžu návštevníci obdivovať krásy unikátneho slovenského opálu. Počas prehliadky sa dozvedia viac o práci v bani, o histórii ťažby opálov a aj o podzemných vzácnostiach. Niektoré chodby sú zatopené, a tak sa stali populárnym miestom pre potápačov z celého sveta; samozrejme, je potrebné vlastniť potápačskú licenciu. Pre potápačov je to unikátny zážitok na celý život – vidieť pod hladinou vody zaplavené chodby, schodiská či koľajnice.
Zaujímavô
Chodby bane sú ako stvorené na „stratenie sa“. Takýto nie úplne šťastný príbeh sa stal aj pred viac ako 40 rokmi. Do bane sa zatúlal 12-ročný chlapec z obce Červenica. Týždeň pátrania po týchto chodbách mal zdarný koniec, chlapca našli, avšak v bezvedomí. Prebral sa v nemocnici po celom mesiaci a svoje nemilé potulky prežil len vďaka tomu, že pil vodu z bane.
Baník, ktorý nemohol mať dlhé vlasy
Tak ako všetky, aj opálové bane so sebou nesú aj pár zvláštnych osudov. Jeden súvisí aj s tým, prečo baníci nemohli mať dlhé vlasy zapletené v copíkoch, ktoré boli v tom období v móde. Jednému z baníkov sa akosi do týchto copov zaplietol opál, za čo bol chytený a následne z bane vyhodený. Od tej chvíle už „vlasatého“ baníka do bane nevpustili. Väčšina baníkov však mala osud dobrý; hovorí sa, že stačili tri roky tejto tvrdej práce a boli schopní postaviť z výplaty dom. Teda ak sa príliš často nepridávali ku kamarátom v krčme.
Baník alebo haviar, ako sa mu tu hovorilo, musel pracovať každý deň okrem nedele. Práca v tmavých priestoroch bola, samozrejme, náročná, každé tri hodiny bolo treba dopĺňať olej do lampy a každý nález bolo potrebné hlásiť. Vždy keď baníci našli opál, museli zavolať vedúceho brusiarne a závodu a určiť miesto – hniezdo opálu. Nájdený opál bol uložený a zamknutý v truhlici a následne raz za týždeň odovzdaný majiteľovi bane.
Čo hovoria o opálových baniach legendy?
V dávnych časoch na Bludnom vrchu, dnes zvanom Tancoška, každú noc tancovali víly. Raz na Sviatok všetkých svätých sa podarilo mladému pastierovi Šimonovi spozorovať tancujúce bytosti, ktoré s údivom sledoval. Víly však nesmie vidieť žiadne ľudské oko, a tak bolo aj mladému junákovi súdené zomrieť, keď ich zbadal. Zapáčil sa však jednej z víl – krásnej Libanke – a tá nechcela dopustiť, aby boli dni jej lásky spočítané. Darovala preto Šimonovi veľký kus opálu v tvare klina, ktorý ho mal ochrániť pred hnevom jej sestier. Libanku za tento láskavý čin odsúdili a uvrhli do temnoty a večného zatratenia v podzemí. Darmo ju Šimon za tmavých nocí hľadal v útrobách hory, darmo sa predieral temnými chodbami. Blúdiacu vílu už nikdy nevidel. Jediné, čo po nej nachádzal, boli krásne kamene – opály, skamenené slzy krásnej víly. Libanka vraj v opálových baniach blúdi a čaká na vyslobodenie až dodnes a ozvenu jej krokov neraz počuť naprieč tmavými chodbami.
Zaujímavô
Klinový opál, ktorý sa v legende spomína, sa naozaj našiel. Je najhodnotnejším opálom na svete, s váhou 607 gramov a nesie názov Harlekýn. Veľký kus opálu bol objavený v roku 1775 na dne potoka v Červenici a bol ohodnotený na cca 300-tisíc eur. V súčasnosti ho môžete vidieť v Prírodovedeckom múzeu vo Viedni, pretože bol svojho času darovaný panovníčke Márii Terézii.
Poklad ukrytý v baniach
Opál nie je jediným pokladom, ktorý sa v nádherných baniach nachádza. Hovorí sa, že predposledný majiteľ baní – bohatý židovský klenotník Salomon Goldschmidt – tu ukryl svoj poklad. Goldschmidt bol veľký obchodník a biznismen, ktorý sa pričinil o najväčší rozkvet opálových baní a aj vďaka nim získal šľachtický titul. Opál vraj vyvážal až do ďalekého Istanbulu. Do Dubníka sa prisťahoval v roku 1845 z Viedne, odkiaľ presunul veľký majetok pozostávajúci zo zlata a z drahých kameňov.
Lepšieho miesta, kam bohatstvo ukryť, ako tmavá, chodbami popretkávaná baňa azda ani niet. Kam presne poklad ukryl, sa doteraz nepodarilo zistiť. Jediné, čo vieme, je, že to bolo niekde v starých, takzvaných šlámskych (blatných) štôlňach. Bohatý obchodník onedlho zomrel na infarkt a správa baní prešla na jeho manželku Emíliu, ktorá sa tak stala novou a jedinou ženskou nájomníčkou a pri ťažbe bola veľmi úspešná.
Poklad pána Goldschmidta bol dlho hľadaný nasledujúcimi majiteľmi a tak ako oni, aj mnohí iní hľadači pokladov sa pri pátraní po bohatstve stratili v dlhých chodbách. Starí baníci dokonca hovoria o indíciách, ktoré sa nachádzajú v okolí Prešova a ukazujú cestu k stratenému pokladu.
Zaujímavô
Žena pána Goldschmidta dala v jednej z banských štôlní postaviť 1 m hrubý betónový múr. Tajomstvo, ktoré za ním chcela udržať, trápilo, samozrejme, nejedného zvedavca. Preraziť túto betónovú opachu sa podarilo nemeckým dôstojníkom hľadajúcim poklad počas vojny. Netušili však, že za betónovým múrom ich nečaká poklad, ale šachta plná vody, ktorá ich vyplavila, no podľa všetkého sa im z baní podarilo ujsť. Vzácny klenotníkov majetok sa im však nájsť nepodarilo, a tak ostal stále neobjavený.
Opálové bane sú slovenským unikátom, ktorý odjakživa priťahoval nejedného panovníka, alchymistu či básnika. Sú medzinárodne, historicky, ale aj kultúrne významnou oblasťou. Tento poklad, vzácny opálový kameň, však môže obdivovať vďaka návšteve opálových baní každý z nás a je možné, že pri troche šťastia niekto nájde cestu aj k spomínanému stratenému pokladu. Navštívili ste už toto unikátne miesto? Vlastníte nejaký opálový šperk? Podeľte sa s nami v komentároch.
