Starobylý rímskokatolícky gotický Kostol Všetkých svätých v Ludrovej pri Ružomberku patrí k najvzácnejším sakrálnym pamiatkam na Slovensku. Je považovaný za najstarší kostol na Liptove, patrí medzi unikáty, kultúrne dedičstvo a skrýva mnohé tajomstvá.
História sakrálnej stavby Liptova
Kostol bol postavený v 13. storočí v zjednodušenom ranogotickom slohu, ktorý bol typický pre región Liptova, ako jednoloďová stavba s kvadratickým presbytériom. V 15. storočí rozšírili stavbu o južnú vstupnú časť a vežu na západnej strane, ktorú neskôr ešte zvýšili. V tomto období bol interiér i exteriér kostolíka vyzdobený nástennými maľbami, ktoré predstavujú skutočné umelecké bohatstvo.
Starobylý kostol bol najskôr obsadený bratríkmi, neskôr bol v rukách katolíkov, následne ho prevzali protestanti, až sa napokon v roku 1709 definitívne vrátil katolíkom. Po tom, ako v roku 1826 v obci Ludrová postavili nový chrám, Kostol Všetkých svätých začal pustnúť. Vďaka úsiliu jeho patróna Mórica Rakovského zo Štiavnice, ktorý vnímal jeho historickú hodnotu, bol kostolík v roku 1843 opätovne posvätený a sväté omše sa v ňom slúžili až do roku 1953.
Od roku 1954 je objekt majetkom štátu, pričom ho spravuje Liptovské múzeum v Ružomberku. Kostolík prešiel komplexnou rekonštrukciou a je prístupný verejnosti.
Stredoveká architektúra zasadená medzi poľami
Stavba je zasadená do otvoreného priestranstva krajiny, nachádza sa mimo obce a lemujú ju polia a stráne. Pohľad na túto scenériu je naozaj pastvou pre oči. Vzhliadnuť ju môžete vedľa cesty medzi Ružomberkom a Liptovskou Štiavnicou, pričom z centra Ružomberka je vzdialená asi 3 km. Kostol je opevnený kamenným múrom a mrežovou bránou a postavený na miernom kopci, z ktorého majú vaše bystré oči možnosť vidieť ďalší skvost, a to gotický kostol v Martinčeku.
Zaujímavô
Traduje sa, že v okolí pustého Kostola Všetkých svätých údajne kedysi stála dedina. Jej obyvatelia vraj ušli pred tatárskymi vpádmi do hôr, z ktorých sa už nikdy nevrátili. Táto legenda však ostáva legendou a je veľmi ťažko overiteľná. Starobylá dedina Ludrová, presnejšie jej časť Kúty, kde je kostolík postavený, bola prvýkrát písomne spomenutá v roku 1332. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1828 mala obec iba dva domy a dvanásť obyvateľov a dnes tu už nebýva nikto. (Zdroj: Miloš Jesenský – Tajomný kostol v Ludrovej)
V časoch dávno minulých sa miesto cirkevnej architektúry vyberalo veľmi starostlivo. Záhadou ostáva, prečo bola duchovná stavba postavená práve na tomto pustom mieste, ak je legenda o dedine v okolí kostola skutočne len legendou. Nezachovali sa však žiadne plány výstavby – pôdorys kostola sa kreslil priamo na zem, a to pomocou meradla a šnúry, ktorá bola pravítkom, uhlomerom a súčasne i kružidlom. Napriek týmto faktom si ludrovský Kostol Všetkých svätých zachoval svoju pôvodnú podobu z 13. storočia.
Pyšnô
Scenéria, ktorú sakrálna stavba spolu s okolím vytvára, učarovala aj filmárom a kostolík je známy aj tým, že v jeho exteriéri, ale i interiéri sa nakrúcali viaceré slovenské filmy, napríklad Legenda o lietajúcom Cypriánovi alebo Tisícročná včela.
Interiér a tajuplná posledná večera
Do vnútornej časti kostolíka sa vchádza cez gotickú kaplnku s dvomi oknami, na jej južnej strane boli v minulosti umiestnené slnečné hodiny. Samotná svätyňa kostola je štvorhranná, s nízkou krížovou klenbou, je osvetlená dvomi románskymi oblúkovitými oknami a jedným oknom lievikovitého tvaru, ktoré je otvorené celoročne, no vraj cezeň nikdy neprší ani nesneží.
Steny svätyne i celého kostola zdobia fresky, ktoré okrem toho, že sú vzácnym dedičstvom, skrývajú i mnohé záhady. Povrch stien je jemne zvlnený, nerovný, avšak nie je to dôsledok neschopnosti vtedajších majstrov, ako by sme sa mohli nazdávať. Dôvod, prečo majú steny nerovný povrch, je prostý – ide o dosiahnutie lepšej akustiky. Majstri však boli šikovní vo viacerých ohľadoch. Už v časoch dávno minulých prišli na to, ako umocniť dojem z krásnych stien ozdobených freskami a obrazmi. Využívali na to slnko a jeho ostré lúče prenikajúce do svätyne cez štrbinu okna.
Jedným z najvzácnejších výjavov kostola je freska, ktorá zobrazuje celý Kristov život v 34 obrazoch. Tento cyklus je najrozsiahlejším kristologickým cyklom fresiek na Slovensku. Zaujímavosťou je, že obsahuje okrem iného aj veľmi zriedka zobrazovaný výjav, ktorým je obesenie Judáša. Na ďalšej významnej freske je posledná večera, ktorá zobrazuje až dve postavy Ježiša. Práve tento fakt vyvoláva mnoho otázok.
Zaujímavô
Pri pohľade na obraz poslednej večere sa môže stať, že človek ostane mierne zmätený. Azda si i pomyslí, že zabudol rátať, pretože postáv je na prekvapenie štrnásť, čo však celkom nevychádza. Ako je to možné, keď postáv na obraze by malo byť trinásť – Ježiš a dvanásť apoštolov? Odpoveď je jednoduchšia, ako by sa mohlo zdať. Autor spojil dva výjavy do jedného. Jedným je posledná večera a druhým umývanie Ježišových nôh. Postava Ježiša je teda na obraze dvakrát.
Templárske symboly ukryté na freskách
Nie každý je s tvrdením o spojení dvoch výjavov stotožnený. Ako tvrdí publicista v oblasti záhad a histórie venujúci sa aj templárom a ich stope na Slovensku Miloš Jesenský, nikto doteraz uspokojivo nevysvetlil, prečo na freske zobrazujúcej poslednú večeru stojí okolo stola štrnásť postáv. Ďalej sa podľa jeho názoru na stenách kostola nachádzajú maľby, ktoré akademici vnímajú ako bežné kríže namaľované pri posvätení kostola, avšak hĺbavý návštevník v nich môže rozpoznať charakteristické templárske symboly .
Na severnej strane kostolnej lode sa nachádza zlomok odkrytej fresky, ktorá je zrejme najstaršia a vyobrazuje svätého Juraja, ako zabíja draka. Bohužiaľ, jediné, čo sa z maľby zachovalo, je detail konskej hlavy, kopije a draka . Miloš Jesenský tvrdí, že je to úplne postačujúce na to, aby sme na maľbe identifikovali veľmi významný vzor stredovekých rytierov – a práve tieto vzory obľubovali aj templári.
Oltár, krypta a templársky rytier
Podľa legiend kostolík ukrýva viac tajomstiev, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Z jednej z nich vyplýva, že práve táto historická duchovná stavba sa stala miestom posledného odpočinku templárskeho rytiera a hodnostára templárov Johannesa Gottfrieda von Herbersteina. Avšak netvrdia to len legendy, zhodujú sa na tom aj niektorí starší slovenskí historici. Ak by bol v Kostole Všetkých svätých skutočne pochovaný templár, znamenalo by to, že kostol je o niečo starší, ako sa datuje.
Zaujímavô
V roku 1230 za záhadných okolností náhle skonal v templárskom kláštore na vrchu Mních hodnostár templárov Johannes Gottfried von Herberstein. Práve sa zúčastňoval na vizitácii v Uhorsku. Podľa legendy k tomu prišlo tak, že Herberstein počas svojej cesty zbadal, ako lúpežníci napadli kupcov, a spolu so skupinou rytierov sa im vydal na pomoc. V boji však padol a jeho posledným prianím pred smrťou bolo, aby bol pochovaný v najbližšom kamennom chráme. (Zdroj: Miloš Jesenský – Tajomný kostol v Ludrovej)
Miloš Jesenský tvrdí, že podľa historika Štefana Nikolaja Hýroša bol Herberstein pochovaný v striebornej rakve pod oltárom svätyne spolu s pokladom a jeho náhrobný kameň sa nachádzal v kostolíku. Niektorí súčasní historici však s tvrdením Štefana Nikolaja Hýroša nesúhlasia a ani výskum nepotvrdil prítomnosť templárov v tejto oblasti či nejaké sídlo tohto rádu na našom území. Iní až takí skeptickí nie sú a vychádzajú z listiny z archívu rodiny Herbersteinovcov, ktorá vraj potvrdzovala pravdivosť tejto legendy. Listina však v súčasnosti už neexistuje, údajne zhorela pri požiari.
Náhrobný kameň údajne pochovaného templára sa v kostolíku, bohužiaľ, nezachoval, krypta sa však pod kostolom dokázateľne nachádza. Čo však ukrýva – či pozostatky templára, alebo vzácny poklad –, ostáva tajomstvom.
„Mnohé indície dávajú za pravdu aj miestnym legendám o podzemnej chodbe vedúcej do kostola z blízkeho vrchu Mních. Hovorí sa o poľovníkovi, ktorému vbehol do nory v zemi pes a dlho sa nevracal. Psa našli až o dva dni o niekoľko kilometrov ďalej, ale ešte predtým bolo jeho brechanie údajne počuť spod sakristie Kostola Všetkých svätých. Pritom to nie je až tak dávno, čo bolo možné pri topení snehu na konci zimy pozorovať dobre viditeľný pás tiahnuci sa cez polia, ktorý by mohol na povrchu kopírovať priebeh podzemnej chodby.“ (Miloš Jesenský, z knihy Po stopách templárov na Slovensku)
Historik, ktorý templárom zasvätil život
Nech už je pravda akákoľvek, faktom ostáva, že o pôsobení templárov na Liptove sa popísalo veľa nejasností, ale i príbehov a legiend, ktoré môžu, no nemusia mať pravdivý základ. Pátraniu po ich stopách na území Liptova zasvätil prakticky celý život historik Štefan Nikolaj Hýroš, po ktorom sa zachovala písomná pozostalosť, ktorú uchovávajú v Liptovskom múzeu.
Narodil sa v Ružomberku v roku 1813, študoval filozofiu a teológiu a v roku 1836 bol vysvätený za kňaza. Popri svojich duchovných povinnostiach sa veľmi intenzívne zaoberal templármi a templárskymi pamiatkami. Z písomností tohto historika vyplýva, že na rozdiel od súčasných historikov o prítomnosti templárskych rytierov vo svojom rodnom regióne vôbec nepochyboval.
Návšteva tejto tajomnej sakrálnej stavby je jednoznačne veľkým zážitkom. A nie je to len jej mysterióznou atmosférou – dojem umocňuje i zaujímavý fakt, že architektúra kostola vykazuje astronomické súvislosti. Napríklad na špaletách okien vo svätyni sa vyskytuje symbol Triplice cinta, ktorý označuje posvätné miesto, v tomto prípade niečo posvätné na nebi. Na južnej strane zase nájdeme okno, na ktorom možno vidieť symbol Slnka. Slovenskí astronómovia si myslia, že spomínaný symbol Triplice cinta patrí pravdepodobne templárom.
Zaujímavô
V štúdii s názvom Astronomická orientácia kostolov na Slovensku sa píše o fascinujúcom jave či projekcii, ku ktorej v kostolíku dochádza, a to, že svetlo, ktoré vychádza z okien vo svätyni, ukazuje isté náboženské a možno i historické udalosti. V období zimného slnovratu plus-mínus 15 dní svieti slnko na dolnú časť obrazu v lodi, na tzv. triptych, a osvetľuje ho po celý čas adventu až do konca kalendárneho juliánskeho roka. (Zdroj: Miloš Jesenský – Tajomný kostol v Ludrovej)
Je naozaj pozoruhodné, koľko príbehov a legiend sa môže týkať jedného malého kostolíka. Či sú to však legendy, alebo nie, môžeme len hádať alebo sa môžeme prikloniť k názoru odborníkov, prípadne k tomu, čo je pre nás uveriteľnejšie. Kostol Všetkých svätých v Ludrovej je skutočným bohatstvom, na ktoré môžeme byť hrdí. Nielenže v sebe ukrýva viacero tajomstiev, vďaka ktorým môže naša fantázia neustále pracovať, ale je to i miesto duchovné, kde môže človek rozjímať, čerpať energiu či nájsť pokoj.
Navštívili ste aj vy kostolík v Ludrovej alebo inú sakrálnu pamiatku na Slovensku, ktorá je opradená podobnými záhadnými tajomstvami? Podeľte sa s nami v komentároch.
