Kováč, ktorý odplašil Turkov a iné povesti z Nitry

Autor: Redakcia

Hrdinov má rád azda každý. Evokujú záchrancov a odvážlivcov, ktorí nás dokážu uchrániť pred všetkým zlým a v tomto boji neváhajú ohroziť vlastný život. Jedným takým hrdinom bol aj mohutný chlapík z Nitry. Vďaka jeho zásluhám sa mu dostalo cti v podobe božskej sochy, ktorá je dodnes súčasťou historického Pribinovho námestia. Nitra je však mesto opradené viacerými príbehmi a legendami a aj vďaka nim má tú správnu historickú atmosféru.

Corgoň vyhnal vyľakaných Turkov

„Ty starý corgoň“ je pomerne známe úslovie, zväčša pomenúvajúce ťažkého, zavalitého chlapa. Takým bol aj povestný kováč Juraj Corgoň, ktorý podľa tradovania obyvateľov Nitry pomohol hornému mestu vyhnať Turkov. Jeho sila bola obrovská, čo bolo zjavné na prvý pohľad. Ľudia ho opisovali ako odrasteného chlapa s veľkými svalmi, obzvlášť ramená mal mohutné a svalnaté. Svojím úderom údajne dokázal otriasť celým mestom.

Vďaka svojej sile pomáhal hradnej posádke zhotovovať a opravovať zbrane, a preto bol v správnej chvíli na správnom mieste, keď sa Turci pokúšali dobyť Nitriansky hrad. Skúšali to niekoľko rokov a snažili sa o to opäť aj v roku 1642 – vtedy hrad obkľúčili a dobýjali sa k nemu niekoľko dní. Snažili sa preliezť mestské hradby, keď zrazu zo sadzí na nich vyskočil Corgoň so začiernenou tvárou od uhlia a s rozžeraveným železom v ruke. Od hnevu zabodol železo do zeme tak, že okolo neho syčala zem a z pôdy sa parilo. Zároveň začal holými rukami vytrhávať kamene zo skalného masívu, následne sa kotúľajúce dole Palánkom. Tie spôsobili medzi Turkami chaos a celí vystrašení, nazdávajúc sa, že mohutná postava je čert, začali utekať. Tak Juraj Corgoň zachránil a oslobodil horné mesto od zajatia.

TIP

Povesť, ktorá rozpráva o statočnom kováčovi, bola dokonca sfilmovaná do podoby rozprávky s názvom Za mestskými múrmi: Kováč Juraj. Účinkujú v nej napríklad Marko Igonda či Vladimír Kobielsky.

Atlant potrestaný bohom blesku

Historické srdce Nitry pozostáva z troch častí: Nitriansky hrad, horné a dolné mesto. Atmosféru horného mesta dotvára ulička, respektíve chodník Horný Palánok, a Pribinovo námestie. Časť námestia zdobí Kluchov palác, ktorého nárožie podopiera socha Corgoňa, stvárneného v podobe atlanta. Na počesť nitrianskeho kováča ju dal v roku 1820 zhotoviť biskup Jozef Kluch. Jej autorom sa stal sochár Vavrinec Dunajský z Ľubietovej.

Nitriansky Corgoň ako súčasť Kluchovho paláca

Rozprávkovô

Atlant je názov odvodený od mytologickej postavy, syna Titana Jaspetosa, ktorého boh blesku Zeus potrestal za vzburu voči olympským bohom. Navždy musí držať stĺpy, na ktorých spočíva obloha. Aj preto sa pomenovanie atlas, atlant alebo telamón používa ako termín pre architektonicky nosné prvky portálov. Ide o plastiku v podobe svalnatých mužských postáv nesúcich bremeno.

Dodnes atlant Corgoň podopiera roh budovy Kluchovho paláca na Pribinovom námestí. Vraj i v súčasnosti nosí šťastie. Ľudia sa pri ňom zastavujú, aby sa ho dotkli a splnil im rôzne želania. Hovorí sa, že ak študenti pobozkajú jeho palec na nohe, na skúškach budú úspešní. Vraví sa tiež, že dievčatá, ktoré sa chcú vydávať, sa môžu palca dotknúť v nádeji, že sa im do roka pošťastí nájsť ženícha. Ak sa chce dievčina do roka vydať, má Corgoňovi pobozkať palec na pravej nohe, a ak chce mať potomka, tak na ľavej nohe. Ak mládenec chce, aby mu dievča bolo povoľné, musí sa dotknúť jeho pása. Umelecké dielo však na povery dopláca a na mnohých miestach je vďaka „šúchaniu“ znehodnotené, ba až zničené, na čo upozorňujú i pamiatkari.

Pribinovo námestie v Nitre

Maurova Legenda o sv. Svoradovi a sv. Benediktovi

Maurus bol vysoký cirkevný hodnostár, opát kláštora na Panónskej hore a biskup v Päťkostolí (Pécs, Maďarsko). Vzdelanie získal v kláštore na Zobore a predlohou legendy mu boli ľudia, ktorých osobne stretol. Ide o jednu z najstarších uhorských legiend (približne z roku 1065), v ktorej zaznamenal svedectvo Benedikta (Svoradovho žiaka) a opáta Filipa o svätom živote Svorada plnom askézy a sebatrýznenia, o mučeníckej smrti či zázrakoch, ktoré sa diali po nej (napríklad oživenie mŕtveho zbojníka, zachránenie odsúdeného od šibenice).

Svorad, benediktínsky mních zoborského kláštora, viedol pustovnícky život. V jaskyni, ktorá bola neskôr po ňom pomenovaná, žil v prísnej askéze. Za celé štyridsaťdňové pôstne obdobie sa uspokojil so 40 orechmi a radostne čakal na deň Vzkriesenia. Aby ho počas odriekania nepremohla únava, do otesaného dubového kláta napichal ostré bodce. Ak pri modlení začal zaspávať, a teda nakláňať sa, tŕstie ho poranilo a prebralo zo začínajúceho sa spánku. Podľa legendy mu do tela dokonca vrástla železná reťaz, ktorú nosil omotanú okolo pása.

Svorad chodil pracovať do lesnej samoty. Keď prácou a prísnym pôstom zoslabnutý zamdlel, zachránil ho mladík s podobou anjela. Tento zázračný okamih vyrozprával svojmu žiakovi Benediktovi, ktorý sa po smrti svojho učiteľa taktiež stal pustovníkom. Asketickým životom žil „iba“ tri roky. Zabili ho zbojníci a jeho telo hodili do Váhu. Ľudia ho vraj našli až po roku hľadania, a to vďaka orlovi, ktorý po celý rok sedával na brehu rieky a sústredene hľadel na jedno miesto. Na ich prekvapenie bolo telo neporušené, akoby práve skonal. Pochovali ho v Katedrále sv. Emeráma po boku Svorada. Obaja boli vyhlásení za svätých.

Interiér Katedrály sv. Emeráma v Nitre

Príbeh o Kostole sv. Michala archanjela

Dražovský kostolík sa nachádza na mieste starého románskeho hradiska, na vŕšku. Keď vraj sám kráľ sv. Štefan zbadal tento vrch, ihneď predpovedal, že toto miesto stvoril sám Boh, aby na ňom, na jeho slávu, kostolík postavili. Podľa legendy, ktorá sa tradovala medzi Dražovčanmi, sa pri výstavbe kostolíka ukázalo, že naozaj ide o Božie miesto. Keď začali dolovať kamene z vrchu, spod skál začala vytekať krv. Zvesť o tomto sa rýchlo šírila a z vybudovaného kostolíka sa stalo pútnické miesto. Keďže prístup k nemu bol po strmej ceste, omša sa tu slávila iba raz do roka, na Michala.

Zjavenia žiariacej postavy Panny Márie s malým Ježiškom na ramene tu vraj boli častými výjavmi. Dražovčania postupne pochopili prečo. Prvýkrát bol svedkom takéhoto zjavenia kostolník. Vtedy mu len málokto z dediny uveril. Avšak raz, keď pastier neďaleko pásol stádo, začul, že sa z kostolíka vinie zvláštna hudba. Zvedavý nazrel dnu a zočil Pannu Máriu. Jej ruka smerovala na ošarpané steny a rozpadajúcu sa klenbu kostolíka. Keď o zázraku všetkým porozprával, obyvatelia pochopili, že kostolík naozaj potrebuje zrenovovať, keďže od jeho stavby uplynuli stovky rokov. A tak sa oň starali, aby ich nebesia nemuseli upozorňovať na zábudlivosť.

Zaujímavô

Kostol sv. Michal archanjela bol postavený v polovici 11. storočia, teda v období, keď naozaj žilo nitrianske knieža a prvý kráľ Uhorska sv. Štefan. Kostolík sa stal známym nielen v okolí Nitry. Okrem iného bol totiž vyobrazený na našich bankovkách – na 100-korunovej bankovke vydanej v roku 1941 a na 50-korunovej bankovke z roku 1993.
Kostol sv. Michala archanjela na vápencovom brale v Dražovciach

Povesť o hradnom vodníkovi a Žofke

Pod južnými výbežkami pohoria Tribeč sa nachádza hradný vrch, ktorý bol svedkom našich najstarších dejín. Na hrade stojacom na tomto vysokom brale je vykopaná studňa, ktorú v minulosti napájala rieka Nitra. V tých časoch pri nej často sedávala hradná dievčina Žofka. Oplývala nevídanou krásou a vedela nádherne spievať. To malo za následok veľké množstvo nápadníkov a pytačov, ktorí sa uchádzali o jej ruku. Dievčina však bola prieberčivá.

O Žofku sa starala krstná mať, pretože jej mama zomrela, ešte keď bola malá. Keďže kmotra pracovala na hrade ako služobnica, Žofka v jeho priestoroch vyrastala od malička. Zrejme preto si namýšľala, že je „niečo viac“ ako ostatné dievčatá. Svoj krásny spev rada predvádzala na prechádzkach okolo hradnej studne, keď ju jedného podvečera pri nej oslovil pekne oblečený tajomný mládenec. Mal vysoké čižmy, zelené nohavice, kamizolu a červený klobúk. Žofka si uvedomila, že takto si predstavuje svojho milého. Keď sa jej spýtal, či je ona tou dievčinou, čo tretím rokom na hrade prekrásne spieva, s rumencom v tvári mu zanôtila pieseň. „Tak som ťa našiel!“ zneli slová neznámeho.

Nádvorie Nitrianskeho hradu

Žofka sa so svojím ctiteľom pravidelne stretávala pri studni, hoci ju Juraj (niektoré pramene uvádzajú mená Martin či Jakub), jej nápadník z hradu, varoval spolu s kmotrou. Tušili, že ide o vodníka. Na hrade sa totiž oddávna šepkal príbeh, že dievčatám, ktoré zmizli a viac sa nenašli, počaroval vodník, aby sa stali jeho ženami. Žofka si však povedať nedala, myslela si, že jej závidia šťastie. A tak jedného podvečera, keď opäť čakala pri hradnej studni, začula hlas: „Dnes už budeš navždy moja.“ Odvtedy ju nik nevidel.

Hradná studňa v areáli Nitrianskeho hradu

Nitra je krásne starobylé mesto, ktoré si zaslúži pozornosť turistov. Skrýva mnohé skvosty a v rámci bohatej histórie ponúka i mnohé povesti či legendy. Corgoň, nitrianska kalvária, horné mesto a historická časť Nitry, vysielač na Pyramíde či Dražovský kostolík – navštívili ste Nitru a historickú časť tohto krásneho mesta? Poznáte nejaké príbehy o Nitre? Podeľte sa s nami v komentároch.

Načítava

Mohlo by vás zaujímať

Pridať komentár

Sledujte náš Instagram