Výlet po slovenských jaskyniach. Koľko kilometrov v nich prejdete?

Autor: Redakcia
gombasecka-jaskyna-podzemie-skaly-jazero

Naše oči tak rady blúdia po záhyboch našich slovenských pohorí. Obdivujú ich vysoké skaly čnejúce až kamsi do oblakov a my túžime stráviť medzi týmito bralami dni svojej dovolenky a pohody. Čo tak stráviť tieto dni medzi skalami, ktoré sa nešplhajú k oblohe, ale kľukatia sa do hlbín zeme? Vyberte sa s nami spoznať naše podzemie – slovenské jaskyne, ktorých mená stoja v mnohých prípadoch po boku tých svetoznámych.

Jaskyne, stalagmity, speleo… čo?

Jaskyne patria medzi miesta s najnehostinnejšími podmienkami na zemi. Celoročne je v nich usadená tma, chlad, vlhkosť. Napriek tomu existovali kultúry, ktoré v nich našli svoje útočište. Išlo však o statické jaskyne, v ktorých sa teplota drží na prežiteľných 7 až 9 stupňoch.

Dôležitô

Jaskyne vznikajú rozpúšťaním, vymieľaním či zvetrávaním hornín na krasových územiach, pôsobením vĺn v prímorských častiach či ako dutiny po plynoch vo vulkanických horninách. (Zdroj: sk.wikipedia.org)

V nie veľmi príjemných podmienkach podzemných priestorov však stále žijú niektoré adaptované živočíchy či rastliny a trávia tam svoj čas jaskyniari a speleológovia.

Nech sú podzemné priestory akokoľvek rozsiahle, náš obdiv si vždy najviac vyslúži sintrová výzdoba. Sinter alebo kalcit je biela hornina, ktorá sa tvorí na stenách, stropoch či podlahách jaskýň, keď dochádza k vyparovaniu vody. Sinter tak vytvára krasové objekty najrôznejších tvarov a veľkostí. Medzi jeho základné formy patria stalagmity (rastúce zdola), stalaktity (rastúce zhora), stalagnáty (vznikajú spojením stalagmitu a stalaktitu), brčká či záclony.

druhy-podzemnej-krasovej-vyzdoby-stalagmity-stalaktity-stalagnat-brcka

Zaujímavô

Rýchlosť rastu sitrovej výzdoby závisí od množstva pritekajúceho sitrového roztoku. Najrýchlejšie rastie výzdoba v krajinách s tropickým podnebím. Priemernému stalaktitu v Slovenskom krase pribudne za niekoľko desiatok či stoviek rokov len jediný gram hmotnosti. Istotne si teda viete predstaviť, koľko desaťtisícov rokov sa formovali krásy, ktoré môžeme v podzemí obdivovať. (Zdroj: krasnohorska-jaskyna.sk)

Hojnosť sa nám nevyhýba

Slovensko disponuje obrovským podzemným bohatstvom. Našu krajinu zdobí 7 014 jaskýň s celkovou dĺžkou presahujúcou 480 km. Osemnásť jaskýň je sprístupnených a spravovaných Správou slovenských jaskýň. Existuje však ďalších päť, ktoré sú tiež otvorené pre širokú verejnosť, no podmienky návštevy sú obmedzené. Patria medzi ne Krásnohorská jaskyňa, Jaskyňa mŕtvych netopierov, jaskyňa Zlá diera, Malá Stanišovská jaskyňa a Bojnická hradná jaskyňa, ktoré sú pod správou speleologickej vodcovskej služby.

Najdlhší jaskynný systém

Liptov sa môže pýšiť nielen najdlhšou sprístupnenou jaskyňou, ale celým jaskynným systémom, ktorý pozostáva z desiatich navzájom prepojených jaskýň. Demänovský podzemný labyrint v Nízkych Tatrách dosiahol zatiaľ dĺžku 35,2 km a vďaka novým a novým objavom sa toto číslo neustále zvyšuje. Najznámejšie a pre návštevníkov dostupné sú Demänovská jaskyňa slobody a Demänovská ľadová jaskyňa. Ich tretia sestra Demänovská jaskyňa mieru je z celého systému najdlhšia vďaka svojej dĺžke presahujúcej 16 km. K demänovskému komplexu sa pripája aj jaskyňa Vyvieranie, Pustá jaskyňa, Údolná jaskyňa, Jaskyňa pod útesom, Pavúčia jaskyňa, Jaskyňa trosiek a jaskyňa číslo 15.

jaskyniar-jaskyna-celovka-prilba-stalagmity-praca

Najhlbšia jaskyňa

Národný park Nízke Tatry je miestom ďalšieho rekordmana. Sú ním Hipmanove jaskyne, rozsiahly komplex podzemných priestorov, ktorý sa podaril v roku 2003 vďaka prepojeniu jaskýň Večná robota a Starý hrad. Práve v tomto systéme sa nachádza najhlbší (495 m) jaskynný priestor na Slovensku.

Najväčší podzemný priestor

Jednou z najdlhších jaskýň Slovenska je Stratenská jaskyňa. Meria vyše 22 km a nachádza sa v Slovenskom raji. Unikátna však nie je ani tak svojou dĺžkou ako skôr mohutnosťou svojich dómov. Rozprávkový dóm dosahuje objem 79 017 m3, čo ho robí najväčším jaskynným priestorom na Slovensku vôbec. Je dlhý 192 m, široký 46 m a priemerná výška sa pohybuje okolo 11 m. Druhú priečku obsadil Bystrický dóm z Jaskyne mŕtvych netopierov, ktorý je síce objemom menší (52 000 m3), ale jeho výška (40 m) výrazne presahuje ten zo Stratenskej jaskyne.

Najväčší stalagmit

Tušili ste, že jeden z našich stalagmitov bol kedysi zapísaný v Guinessovej knihe rekordov? Bol ním Kvapeľ rožňavských jaskyniarov, ktorý vyrástol v Krásnohorskej jaskyni a je jedným z najväčších sintrových útvarov planéty. Stalagmit meria 34 m, váži približne 2 000 ton a ročne mu na váhe pribúda okolo 200 kg. Najfascinujúcejším faktom je, že do týchto obludných rozmerov narástol za menej ako 10 000 rokov. Vek bol datovaný vďaka vzorke jeho zrúteného predchodcu. (Zdroj: krasnohorska-jaskyna.sk)

Sprístupnené jaskyne

Harmanecká jaskyňa

V Kremnických vrchoch neďaleko Banskej Bystrice podzemné riečky vytvorili úchvatné priestory Harmaneckej jaskyne. Keď voda rokmi u stúpila, odhalila hlboké chodby a dómy, v ktorých dodnes vidieť známky zaplavenia.

harmanecka-jaskyna-informacie

Vchod do jaskyne bol vraj známy už od nepamäti a ľudia ho nazývali Izbica. Priestory ďalej prebádal vtedy len 18-ročný Michal Bacúrik, ktorý sa 14 dní prekopával úzkou chodbou až do dnes známej Siene objaviteľa. Za prekopávanie sa priestormi dostal dokonca pokutu – neoprávnene totiž vstúpil na pozemok mestských lesov. Matej však vďaka tomuto kroku vytvoril cestu ďalším speleológom. Vďaka nim (a, samozrejme, vďaka matke prírode) môžeme dnes obdivovať nástenné vodopády, sintrové jazierka či kamennú vázu nachádzajúcu sa v Dóme pagod, ktorá zdobí erb jaskyne. Dno vyhĺbené podzemnými vodami je kde-tu posiate vzácnymi jaskynnými perlami. Jaskyňa bola sprístupnená v roku 1950.

harmanecka-jaskyna-krasova-vyzdoba-stalagmity-chodnik-osvetlenie
Harmanecká jaskyňa

Demänovská jaskyňa slobody

Demänovská jaskyňa slobody je so svojou dĺžkou 11 117 m druhou najdlhšou jaskyňou demänovského jaskynného systému. Jej priestory boli vytvorené riečkou Demänovkou, ktorá sa do komplexu dostáva jaskyňou Vyvieranie a jej prameň sa nachádza v Nízkych Tatrách. Vďaka nej je na dne jaskyne niekoľko jazierok, medzi nimi aj Veľké jazero s dĺžkou 52 m a hĺbkou 7 m. Prví objavitelia sa dostali do priestorov už v roku 1921 a prvý nájdený dóm pomenovali Chrám slobody.

demanovska-jaskyna-slobody-informacie

Jaskyňa je najnavštevovanejšou na Slovensku a vďačíme za to predovšetkým Komisii pre zverejnenie demänovských jaskýň, ktorá začala pomalými krokmi prírodnú pamiatku sprístupňovať už rok od objavenia. V súčasnosti sú prístupné dva okruhy – tradičný a dlhý, v ktorom sa môžete prejsť Veľkým dómom, najmohutnejším jaskynným priestorom otvoreným pre verejnosť, a Kráľovou galériou, sieňou s najpestrejšou výzdobou celého demänovského komplexu.

demanovska-jaskyna-slobody-jazierko-stalagmity
Demänovská jaskyňa slobody

Jaskyňa Driny

Steny jaskyne Driny pozostávajú z druhohorných vápencov. Na rozdiel od iných jaskýň sú jej chodby úzke a s puklinami. Tie však vypĺňa obdivuhodná sintrová výzdoba. Charakteristická je hlavne záclonami so zúbkovanými okrajmi.

jaskyna-driny-informacie

Miestni obyvatelia poznali vchod do jaskyne na Drinkovom vrchu už v 19. storočí. Považovali ho však len za akúsi záhadnú dieru. Lesný hájnik Ján Hirner žijúci v týchto miestach hovoril už vtedy o tejto „diere“, do ktorej si chodia stavať svoje brlohy líšky či kuny. Spomínal, že za nimi neraz vliezol pes, ktorý sa však viac nevrátil. Povery hovorili, že diera vedie až kamsi do podzemia, no nenašiel sa nik s dostatočnou odvahou priestory prehľadať. Bádatelia sa dostali hlbšie v roku 1929. Vyčistili komín odstrelením nahromadených hornín, čím odhalili chodby s oslňujúcou výzdobou. Práve tento komín bol miestom, kadiaľ sa v minulosti dostávali návštevníci dolu. Zliezali po rebríkoch na vlastnú zodpovednosť. V roku 1935 bola otvorená a dodnes je jedinou sprístupnenou jaskyňou na západnom Slovensku.

jaskyna-driny-krasova-vyzdoba-horniny-podzemie
Jaskyňa Driny | Zdroj: Mário Černaň

Demänovská ľadová jaskyňa

Podobne ako v ostatných jaskyniach aj v tejto boli nájdené kosti jaskynného medveďa. Ľudia si však mysleli, že ide o pozostatky draka, preto v minulosti niesla názov Dračia jaskyňa.

demanovska-ladova-jaskyna-informacie

Ľad vypĺňa predovšetkým spodné časti jaskyne, medzi ktoré patrí napríklad aj Kmeťov dóm. Zamrznutá voda tu tvorí najrôznejšie stalagmity, stalaktity aj stĺpy. Podmienky na vznik ľadu boli vytvorené po zasypaní otvorov hlinou zo svahov kopca. Výmena vzduchu v podzemí bola obmedzená a presakujúca zrážková voda začala zamŕzať. Jaskyniari, ktorí sa brodili demänovským systémom, sa prekopali z Jazernej chodby až do Demänovskej jaskyne mieru, čím, bohužiaľ, narušili tepelný režim. Po týchto zisteniach boli otvory zatarasené múrmi. Napriek tomu posledné zimy so slabšími podmienkami spôsobili úbytky ľadu. Ten, čo v priebehu leta rozmrzol, sa už v takej miere znovu nevytvára. Jaskyňa tak prichádza o svoju ľadovú výplň, ktorá je zároveň najmenej rozsiahla za posledných 70 rokov.

Brestovská jaskyňa

Je to len pár rokov, čo bola na Orave sprístupnená prvá jaskyňa Západných Tatier. Je tak najmladším podzemným priestorom otvoreným pre verejnosť. Pozostáva z dvoch poschodí. Dolným preteká rieka, preto sa počas návštevy môžete prejsť ponad ňu po mostíkoch. Zadné časti jaskyne sú dokonca pod vodou neustále, a tak sú prebádané len potápačmi.

brestovska-jaskyna-informacie

Brestovská jaskyňa nedominuje práve najbohatšou výzdobou. Priestory majú skôr kamenný charakter, napriek tomu je prehliadka zážitkom. Má adrenalínovejší charakter. Keďže nedisponuje elektrickým osvetlením, vaše kroky bude sprevádzať len svetlo čelovky upevnenej na prilbe, ktorá je pri návšteve povinnosťou. Namiesto schodov budete stúpať po rebríkoch.

brestovska-jaskyna-skaly-potok-most-podzemie
Brestovská jaskyňa | Zdroj: fotograf Branislav Bruder

Dobšinská ľadová jaskyňa

Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi svetovo významné ľadové jaskyne. Je to tak práve vďaka jej polohe, ktorá nie je súčasťou alpskej vysokohorskej oblasti. Ľad sa tu nachádza v mimoriadne nízkej nadmorskej výške, teda len okolo 920 m n. m. Navyše bola jednou z prvých jaskýň sveta s elektrickým osvetlením.

dobsinska-ladova-jaskyna-informacie

Jaskyňa je súčasťou ďalšieho významného jaskynného systému, ktorým je Stratenská jaskyňa. Práve zrútením stropov medzi nimi vznikli podmienky na tvorbu ľadu. Studený vzduch prenikal dnešným vchodom do jaskyne a spôsobil zamŕzanie presakujúcej vody. Za 300- až 140-tisíc rokov, keď sa odhaduje začiatok tvorby ľadu, v jaskyni vznikli najrôznejšie ľadopády, stalagmity či stalaktity. Objem ľadu v týchto podzemných priestoroch tvorí viac ako 110-tisíc m3 a najhrubší je vo Veľkej sieni (26,5 m).

dobsinska-ladova-jaskyna-chodnik-turisti-lad
Dobšinská ľadová jaskyňa

Jaskyňa Domica

Domica je jaskyňa na juhu Slovenska. Je prepojená s Čertovou dierou a jaskyňou Baradla, ktorá už siaha za hranice Slovenska. Spoločne tvoria komplex dlhý 25 km, pričom len jedna štvrtina prechádza Slovenskom.

jaskyna-domica-informacie

Jaskyňa je známa svojimi kaskádovými jazierkami pripomínajúcimi rímske kúpele. Druhým unikátom je podzemná rieka Styx, po ktorej sa môžete dokonca plaviť loďou po dĺžke 140 m. Po preniknutí do týchto priestorov bolo objavených množstvo archeologických nálezov, medzi nimi ohniská, obytné objekty, nádoby, nástroje či dokonca zachované kresby uhľom v zadných častiach jaskyne, ktoré naznačujú, že práve tieto priestory boli považované za posvätné miesto.

jaskyna-domica-stalaktity-krasova-vyzdoba
Jaskyňa Domica | Zdroj: flickr.com
jaskyna-domica-jazierka-sintrova-vyzdoba-rimske-kupele
Jaskyňa Domica | Zdroj: flickr.com

Važecká jaskyňa

Važecká jaskyňa dominuje krásnou a farebnou kvapľovou výzdobou a mnohopočetnými sintrovými jazierkami aj napriek svojej skromnej dĺžke.

vazecka-jaskyna-informacie

Je významným európskym paleontologickým náleziskom. Dodnes je tu možné nájsť kosti jaskynného medveďa staré 40 000 až 51 000 rokov, ktorý na našom území vyhynul pred 15 000 rokmi. Kosti tejto šelmy boli naplavené do priestorov jaskyne, hlavne však do siene s názvom Kostnica. Medvede kedysi tieto priestory obývali celoročne, odchovávali tu i mláďatá.

vazecka-jaskyna-brcka-stalagmity-sintrova-vyzdoba
Važecká jaskyňa | Zdroj: Peter Košťany

Belianska jaskyňa

Podzemné priestory Belianskej jaskyne boli vyformované ešte pred zaľadnením Tatier v štvrtohorách. Voda prúdiaca do jaskyne po ústupe doby ľadovej formovala siene a dómy len minimálne. Erb jaskyne zdobí dominanta – naklonený, 2 m vysoký stalagmit v Zrútenom dome, podobajúci sa na šikmú vežu v Pise.

belianska-jaskyna-informacie

V roku 1934 sa experimentovalo so zaľadnením spodných častí – dôvodom bol pokus o zvýšenie atraktivity. I keď boli pokusy úspešné, poškodená krasová výzdoba nestála za umelé prispôsobovanie jaskynných podmienok, a tak sa viac nepokračovalo. Zdá sa však, že nešlo o jediné pokusy o vydolovanie peňazí z prírodnej pamiatky. Vchod do jaskyne bol zlatokopom známy už v 18. storočí.

belianska-jaskyna-sintrova-vyzdoba-jazierko-odraz-stalagmity
Belianska jaskyňa | Zdroj: Instagram/asimiel

Bystrianska jaskyňa

Bystrianska jaskyňa vznikla vyhĺbením priestorov riečkou Bystriankou. Je známa svojou bohatou výzdobou, hlavne bielymi a žltými záclonami. V niektorých z dómov sa dokonca v malom množstve nachádza vzácny aragonit.

bystrianska-jaskyna-informacie

Jaskyňa bola obývaná ešte pred niekoľkými desiatkami rokov. Nie však natrvalo; obyvatelia tu boli len 21 dní a udalosť sa odohrala ešte počas druhej svetovej vojny. V roku 1945, keď Nemci obsadili Bystrú, miestni spoločne so speleológom Majkom našli úkryt v hĺbke 40 m. Medzi zlomami spali na slame a do fliaš zbierali vodu kvapkajúcu zo stropov. Cestu späť absolvovali až po oslobodení svojej dedinky, pretože vchod bol po ich úteku Nemcami zamínovaný. Pamiatkou na túto udalosť je pamätná tabuľa v najväčšej zo siení venovaná Gabrielovi Krupovi, ktorý nestihol vojsť do jaskyne a zasiahla ho guľka.

Ochtinská aragonitová jaskyňa

V roku 1945, keď razili prieskumnú štôlňu Kapusta, náhodne natrafili na pôvabnú jaskyňu, ktorej steny zdobia unikátne krasové prvky pripomínajúce biele kamenné kvety. Aragonit je hornina, ktorá vzniká len v malom počte jaskynných priestorov. Je unikátnym objavom v celosvetovom meradle, nehovoriac o tom, ako málo je týchto jaskýň prístupných verejnosti. Vďaka svojej výzdobe je súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

ochtinska-aragonitova-jaskyna-unesco-informacie

Podzemie v Ochtinej tvoria tri generácie aragonitu. Vek najstaršieho sa datuje na 121- až 138-tisíc rokov, druhá generácia neustále rastie a vďaka stálemu prítoku roztokov si udržiava svoj biely vzhľad. Najmladšia generácia zatiaľ tvorí len malinké vejáriky.

ochtinska-aragonitova-jaskyna-aragonit-kalcit-vyzdoba
Ochtinská aragonitová jaskyňa | Zdroj: Instagram/jurajkordik

Jasovská jaskyňa

Jasovská jaskyňa bola domovom pre ľudí už v neolite, neskôr aj v dobe bronzovej či počas tureckej expanzie, o čom svedčí nález dýky s ornamentmi. Povery hovoria, že objaviteľmi jaskyne boli mnísi z Jasova z 12. storočia, ktorí využívali jaskyňu ako útulok. O celom osídlení sú dôkazom mnohé kresby a nápisy na stenách.

jasovska-jaskyna-informacie

Určite ste už niekde zaznamenali pojem speleoterapia. Ide o liečebnú metódu, ktorá využíva aerosól rozprášený v ovzduší jaskynných chodieb. Má priaznivý účinok na liečbu chorôb dýchacích orgánov. Priestory Jasovskej jaskyne tak dnes využívajú kúpele Štós na liečbu astmatických ochorení.

jasovska-jaskyna-krasova-vyzdoba-zaclony-slalagmity
Jasovská jaskyňa

Gombasecká jaskyňa

Erb Gombaseckej jaskyne zdobí najvýznamnejší druh krasovej výzdoby, mnohopočetne zastúpený v jej priestoroch – ide o brčká. Niektoré z nich, dosahujúce dĺžku až 3 m, by sme však touto zdrobneninou azda ani nemali nazývať.

gombasecka-jaskyna-informacie

Do jej podzemného systému patrí aj jaskyňa Silická ľadnica, ktorá je voľne prístupná verejnosti. Gombasecká jaskyňa bola otvorená pre návštevníkov až v roku 1955 a pár rokov nato sa stala prvou jaskyňou využívanou na speleoterapiu.

Dovolenka v podzemí

Už v úvode sme vás lákali na strávenie dní dovolenky v útrobách našej zeme. Postačí vám auto, teplá bunda a pár dní voľna. Trasa naprieč Slovenskom spájajúca naše sprístupnené jaskyne meria 742 km a na samotné prepravovanie sa po cestách budete potrebovať necelých 11 hodín.

trasa-slovenskymi-jaskynami-mapa-slovenska

Na cestu po jaskyniach sa určite vyberte niekedy od druhej polovice mája do konca septembra. Práve v tomto časovom rozmedzí sú otvorené všetky jaskyne, v iných mesiacoch ich počet klesá. Denne stihnete prejsť 2 – 3 jaskyne v závislosti od časov prehliadok, ktoré sa líšia v hlavnej turistickej sezóne (jún až august) a vo vedľajšej.

Čo to bude stáť moju peňaženku, nohy a čas?

Celková cena vstupného (dospelý): 96 €
Celková cena vstupného (študent): 78 €
Celková cena fotografovania: 96 €
Čas strávený v podzemí: 570 minút (9 hodín 30 minút)*
Prejdená vzdialenosť v podzemí: 8 736 m (8,74 km)*
Počet prejdených schodov: viac ako 2 582 schodov

*Ak sa rozhodnete pre dlhý okruh v Demänovskej jaskyni slobody, vaša cesta sa predĺži o 1 km, 40 minút a 205 schodov.

Ak skutočne hľadáte pokoj a relax, vyberte sa do podzemia. Dokonalé ticho a dokonalá tma spoločne s unikátnym výtvorom prírody a so sviežim vzduchom potešia vaše telo, dušu aj srdce. Tak čo, naplánujete si túto netradičnú dovolenku na najbližší rok? Podeľte sa s nami v komentároch.

Mohlo by vás zaujímať

Pridať komentár

Sledujte náš Instagram