Slovensko ponúka nejedno zaujímavé miesto, na ktorom sa môžete preniesť do dávnej minulosti a vidieť, ako kedysi žili naši predkovia. Popri viacerých skanzenoch a múzeách v prírode môžete navštíviť aj slovenské archeoparky, ktoré ukrývajú nejeden unikát.
Skanzen na Slovensku
Skanzen je múzeum ľudovej architektúry v prírode tvorené stavbami, ktoré nebolo možné ochrániť na ich pôvodnom mieste. Prináša nám pohľad na život našich predkov, na to, čomu sa venovali a aký bol ich každodenný život. Po vstupe do skanzena akoby ste prešli strojom času – navôkol nájdete len drevenice, stromy, prašné chodníčky, potoky s drevenými mostíkmi a potulujúce sa zvieratá, hľadajúce kúsok zelenej trávy.
Zaujímavô
V používaní termínov skanzeny, archeoskanzeny, archeologické múzeá v prírode a archeologické parky (archeoparky) sú ešte aj dnes nejasnosti. Významovo splývajú najmä výrazy skanzen a múzeum v prírode. Termín skanzen je odvodený od prvého múzea v prírode, ktoré založil Artur Hazelius v roku 1891 v Štokholme v priestoroch bývalej kráľovskej záhrady na návrší s názvom Skansen. (Zdroj: prohuman.sk)
Na Slovensku sústreďuje tieto hmotné spomienky na bývalú kultúru niekoľko skanzenov, medzi nimi napríklad Múzeum slovenskej dediny v Martine, Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke, Múzeum oravskej dediny v Zuberci, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline, Múzeum ľudovej architektúry v Bardejovských Kúpeľoch, expozícia ľudovej architektúry a bývania v Humennom, expozícia ľudovej architektúry Rusínov vo Svidníku či Slovenské poľnohospodárske múzeum v Nitre.
Múzeum slovenskej dediny v Martine
Martinský skanzen je akýmsi kráľom slovenských múzeí v prírode. Túto pozíciu si drží vďaka jednému rekordu. Je totiž najväčšou národopisnou expozíciou v prírode. Na viac ako 15 ha sa rozprestiera areál pozostávajúci zo 153 objektov, ktoré predstavujú architektúru štyroch slovenských regiónov, a to Oravy, Kysúc s časťou Podjavorníky, Liptova a Turca. Má skutočne všetko, čo by mala mať – obytné, spoločenské, hospodárske aj sakrálne budovy. Múzeum vám poskytuje aj možnosť nazrieť priamo do sveta bývalých obyvateľov. Dvadsaťdva objektov je vybavených zariadením v interiéroch a otvorených pre zvedavcov.
Nečakanô
Milujete slovenskú ľudovú architektúru a plánujete originálnu oslavu? Múzeum poskytuje priestory bývalej krčmy z Oravskej Polhory aj na oslavy.
Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke
Vybudovanie skanzena bolo vo všetkých prípadoch úžasným nápadom, ako zachrániť naše bohatstvo a zároveň vytvoriť atmosféru minulých čias. Aj myšlienka zrodenia skanzena vo Vychylovke pramenila z úmyslu ponechať dobové budovy z obcí Harvelka a Riečnica, ktoré mala zaplaviť voda vodnej nádrže Nová Bystrica. Pestrosť druhov stavieb v múzeu určite nechýba. Okrem zrubových domov tu nájdete aj technické stavby, ako napríklad vodný mlyn či pílu, svoje miesto má aj cintorín s typickými kovovými krížmi. S úmyslom dokonalej rekonštrukcie života dedinčanov sú popri domoch vytvorené políčka reprezentujúce trojpoľný systém hospodárenia využívaný na Kysuciach. Zachovali sa a vďaka múzeu dodnes stoja aj cholvarky – sezónne obydlia pre pastierov.
Súčasťou skanzena aj aj unikátna lesná železnica. Vznikla spojením dvoch trás z rokov 1915 – 1918. Jedna, kysucká, viedla z Oščadnice do Chmúry, druhá, oravská, spájala Lokcu a Erdútku, dnešnú Oravskú Lesnú. Vznikla tak 110 km dlhá trať spájajúca dva regióny.
Neprehliadnuteľnô
Železnica v tejto podobe nefungovala ani 50 rokov, bola zrušená a okrem 8 km dlhej trate, ktorá stojí dodnes, bola demontovaná. Práve na týchto miestach je na úseku približne 1,5 km zachovaný cenný úvraťový systém, ktorý umožňoval prekonávať vyššie prevýšenia, v tomto prípade viac ako 217 m. Tento systém je jedným z dvoch zachovaných v Európe. (Zdroj: kysuckemuzeum.sk)
Múzeum oravskej dediny v Zuberci
V Zuberci, tesne pred vstupom do Roháčskej doliny obklopenej dvojtisícovými štítmi Západných Tatier, sa rozprestiera oravská dedinka plná pôvodných stavieb, v letných mesiacoch obohatená o rastúce typické plodiny a behajúce poľnohospodárske zvieratá.
Viac ako 50 ľudových stavieb je rozčlenených do niekoľkých celkov predstavujúcich rôzne typy usadlostí. Dolnooravský rínok zobrazuje sídelnú formu dediny aj s trhoviskom. Hornooravská ulica predstavuje radovú zástavbu na uliciach v minulosti, goralské lazy reprezentujú roztratené usadlosti na horách. Posledné dve časti múzea tvorí mlynisko, ktorého mlyn poháňajú vody roháčskeho Studeného potoka, a kostol s cintorínom. Táto sakrálna stavba je jedným z najväčších skvostov múzea, ide totiž o zachovaný drevený kostolík s prekrásnymi interiérovými maľbami.
Nečakanô
Hneď na úvodných miestach múzea stojí zemianska kúria (obytný dom) Meškovcov. Zadná, staršia časť domu bola podľa slov miestnych obyvateľov využívaná ako súkromná latinská škola. Práve v nej sa vzdelával oravský rodák a slovenský básnik P. O. Hviezdoslav. (Zdroj: muzeum.zuberec.sk)
Múzeum liptovskej dediny v Pribyline
Liptovská dedinka predstavuje stredovekú slovenskú dedinku s mestskými výsadami. Tentokrát tvoria dôležitú časť aj kamenné stavby, nielen tie drevené. Dominantou je najstaršie zachované obydlie Liptova – je ním goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec zo 14. – 16. storočia. Jednou z najvýraznejších budov je jednoznačne Kostol Panny Márie z obce Liptovská Mara.
Pod správou Liptovského múzea je ešte jeden významný historický objekt; tentokrát je chránený dokonca dvojnásobne, pretože je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Roľnícky dom spoločne s hospodárskymi stavbami na dvore stojí v obývanej historickej obci Vlkolínec.
Archeoparky na Slovensku
Múzeá našej tradičnej architektúry sú krásnym miestom na poznanie našej minulosti zážitkovou formou. Povedzme si však pravdu – naša história a kultúra siahajú ešte podstatne hlbšie ako len do stredoveku. Archeoparky tvoria špecifickú skupinu – sú najmodernejšou formou prezentácie archeologického a historického kultúrneho dedičstva v prírode. Podobným pojmom ako archeopark je archeoskanzen. Archeoskanzeny sa budujú výhradne na archeologických náleziskách, naopak, archeoparky sú vytvorené umelo, aj keď pri výstavbe sa využívajú pôvodné technologické postupy.
Medzi tie najvýznamnejšie patrí jednoznačne Havránok pri Liptovskej Mare, archeopark Živá archeológia, archeopark Liptovia, rímsky tábor v Iži pri Komárne či Gerulata v Rusovciach.
Archeopark Liptovia
Ako už napovedá názov, ide o jeden z liptovských archeoparkov. Tentokrát nesie prívlastok živá praveká osada. Nie je totiž len miestom, kde sa môžete v 21. storočí prejsť po historickej osade, ale kde môžete vidieť a hlavne vyskúšať si život v minulosti. V archeoparku predstavujú remeslo, kultúrne aj náboženské tradície našich predkov. Areál s plochou 5,5 ha je rozdelený do niekoľkých častí. Prvá časť chronologicky dokumentuje architektúru a život od paleolitu až po slovanské obdobie. Obsahuje najrôznejšie stavby, ako sú tkáčska dielňa, chlievy pre zvieratá, mincovňa či studňa. Zadná časť poskytne dostatok priestoru na organizovanie podujatí, ako sú festivaly či letné tábory.
Archeoskanzen Havránok
Vrch Úložisko na Liptove je dôležitým archeologickým náleziskom z mladšej doby železnej a zo staršej doby rímskej. V lokalite, v ktorej sa v minulosti rozprestieralo niekoľko menších osád, vyrástol areál s drevenými rekonštrukciami obytných jednotiek, s opevneniami aj so svätyňou, duchovným centrom, s pozostatkami po keltských náboženských rituáloch.
Neprehliadnuteľnô
Stále stojacim historickým objektom je veža stredovekého Kostola Panny Márie z 12. storočia. Je to presne tá vežička, ktorú ste už iste toľkokrát videli na fotografiách Liptovskej Mary. Týči sa totiž hneď na jej pobreží, s očarujúcim výhľadom priamo na tatranské končiare.
Neváhajte a niektorý zo slovenských skanzenov či archeoparkov navštívte aj vy. Prenesiete sa o stovky rokov do minulosti a aspoň na pár minút budete môcť zažiť, ako žili naši predkovia. Viete ešte o podobnom zaujímavom mieste na Slovensku? Podeľte sa so svojimi tipmi v komentároch.
