Prales je unikátne miesto – kde ho nájsť na Slovensku?

Autor: Redakcia

Prales je les, kde je príroda prirodzená, v celej svojej kráse, bujnosti a prostote nenarušená, kde všetko raší, zelenie a existuje iba vplyvom prostredia. Les, kde nie je poznať ľudský zásah, ktorý by ovplyvnil štruktúru a život v tejto jedinečnej prírode. Dá sa na Slovensku nájsť také unikátne miesto?

Ochrana pralesov nebola vždy samozrejmosťou

Pralesy na povedomie človeka oddávna vplývali mysticky a tajuplne, opradené mýtmi a záhadami, ktoré sa tradovali v bájkach a poverách, vzbudzovali rešpekt. V slovenskej mytológii boli sídlom rozličných fantastických bytostí – víl, rusaliek, bludičiek, vlkolakov, trpaslíkov – a nadobúdali aj náboženský motív v podobe posvätných hájov venovaných pohanským božstvám. Aj toto malo značný vplyv na to, že pralesy boli nedotknuté a nad niektorými ich časťami sa držala ochranná ruka.

Každý centimeter pralesa predstavuje unikátny biotop

O niečo neskôr bolo motiváciou na ochranu lesov chránenie rozsiahlych loveckých revírov, ktoré patrili panovníkom a zemepánom. „Šľachta“ neželané zásahy neváhala potrestať. Avšak v 16. storočí bol v okolí baní a hút stav lesov žalostný, a preto viedol k zavedeniu opatrení, ktoré mali predísť ich drancovaniu. Zavedené pravidlá mali zabezpečiť cieľavedomé obhospodarovanie lesov a zároveň mali byť prevenciou pustošenia. Hoci nepriamo, ale prispeli k zachovaniu niektorých zvyškov pralesov.

Zaujímavô

Vplyvom Jeana-Jacqua Rousseaua, ktorý nabádal k návratu k prírode, sa motív ochrany pralesov a ich zachovania pre budúce pokolenia rozšíril aj na naše územie a inšpiroval prírodovedecky vzdelaných a osvietenských šľachticov. Postupne začali vznikať chránené územia s cieľom zachovať pre ďalšie generácie najmenej porušené pralesové časti.
Prales je nepretržitý vývojový cyklus schopný prirodzenej obnovy vegetácie

Skutočne prales?

Či ide naozaj o prales, neurčuje iba vplyv človeka, je potrebné jeho historické potvrdenie. Ak sú jeho súčasťou viaceré druhy drevín, vyžaduje sa model dynamiky pralesa, ktorý odôvodňuje vznik a výskyt drevinového zloženia. Územie je vyhlásené za chránené aj na základe jeho zmapovania a následného uznania FSC (Forest Stewardship Council). Päť ochranných stupňov prírody vás usmerní, či ide o chránenú krajinnú oblasť, národný park, prírodný park alebo prírodnú pamiatku, prípadne chránený krajinný prvok. Ak má územie pralesa viacero ochranných stupňov, vždy platí najvyšší. Na Slovensku zaznamenávame 123 lokalít pralesov a 138 pralesových zvyškov. Mnohé z nich vám otvoria náruč na návštevu.

Zaujímavô

Hoci sú niektoré z lokalít nepoznačených ľudskou činnosťou neprístupné alebo v rámci nich nefunguje sprievodcovská služba, ekoturizmus, zážitkový a vedecký turizmus sa u nás pomaly predierajú na svet a tešia sa záujmu verejnosti. Tieto formy majú potenciál v rozvoji regiónov, podnecujú záujem o prírodu a naše prostredie, ale zároveň predstavujú spôsob turizmu, vďaka ktorému príroda zostane aj naďalej zachovaná.
Návšteva pralesa vyžaduje zodpovedný, ale predovšetkým mierumilovný prístup k prírode

Keď má hlavné slovo príroda

Slovensko môže byť hrdé na svoju zachovanosť lesov, prirodzenosť a vysokú biodiverzitu. V rámci biodiverzity patrí dokonca na prvé miesta v Európe. Nedotknuté zostali najmä lesy, ktoré boli na nepriaznivých stanovištiach a mali ťažko dostupnú lokalitu. V pralesoch nájdeme veľa mŕtvych stromov, ktoré sa v bežných hospodárskych lesoch neponechávajú. Na odumierajúce dreviny je viazaných veľa druhov hmyzu a mnohé z toho sú vzácne – súvisí to s ich špecifickými nárokmi na prostredie. Pralesy preto vytvárajú mozaiku lesnej vegetácie s veľkým entomologickým významom.

Fauna a flóra slovenských pralesov sa pýšia rozmanitosťou

Vzácne druhy zvierat a živočíchov

V odumretých kmeňoch stromov žijú vzácne druhy chrobákov, napríklad z čeľade kováčikovitých, ako aj unikátny druh odumierajúcich dubov. Stretnúť tu možno i nášho najväčšieho chrobáka roháča obyčajného aj veľkého krasoňa. Charakteristické sú aj motýle ako zdobka Schäfferova a zdobka skvostná, z denných motýľov ostrôžkar cezmínový, ktorého húsenica žije na krovinatých duboch, najmä ceroch. Svoje miesto tu nájdu i teplomilnejšie druhy, napríklad kobylky. Príkladom teplomilného druhu motýľa, ktorý vystupuje do vysokých nadmorských výšok, je piadivka zlatožltá. Chrobáky sú zastúpené viacerými druhmi vyvíjajúcimi sa na smrekoch, napríklad fuzáčmi.

Z typických druhov hniezdičov tu prebývajú jariabok hôrny, kuvik vrabčí, ďateľ trojprstý, tetrov hlucháň, muchárik malý, drozd kolohrivý, kuvik kapcavý, sýkorka čiernohlavá a výr skalný. V zime sem zavítajú aj hostia zo severu – stehlíky čečetavé, a to v 250- až 500-členných kŕdľoch. Na územia pralesov zalietava aj orol skalný alebo sova dlhochvostá. Z významných ohrozených druhov cicavcov tu možno stretnúť zubry, medveďa, vlka i rysa a tiež stromové dutinové druhy netopierov. V stojatých periodických mlákach pralesov žije mlok karpatský, endemit Karpát. (zdroj: Pralesy.sk)

Vzácne druhy chrobákov majú v našich pralesoch veľké zastúpenie

Badínsky prales – najznámejší a najchránenejší

Najznámejším a u nás zároveň najchránenejším je Badínsky prales. Nachádza sa v Kremnických vrchoch v Banskobystrickom kraji pri obci Badín. Má charakter zmiešaného lesa, pričom obvod kmeňov stromov tu dosahuje až 550 cm. Hoci bol prales v minulosti ovplyvnený výstavbou ciest a ťažbou dreva, lokalita je chránená od roku 1913 a tvorí územie európskeho významu. Jeho okrajom prechádza značkovaná turistická trasa, no dostanete sa doň iba so sprievodcom – prales je prístupný odborným exkurziám a slúži na vedeckovýskumné účely.

Prales Stužica – najväčší v Národnom parku Poloniny

V Národnom parku Poloniny nájdete najväčší prales Stužica. Leží v Bukovských vrchoch, na mieste, kde sa stretáva Slovensko, Poľsko a Ukrajina. Má najvyšší stupeň ochrany a je zapísaný v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Na väčšine jeho plochy nevidno zásah po ľudskej činnosti, no zahŕňa aj časti, ktoré boli počas druhej svetovej vojny vyrúbané – dynamika obnovy je však veľmi dobrá a prales dýcha „divokosťou“. Domov tu majú všetky naše veľké šelmy. Krásy z útrob pralesa možno zočiť vo filme Vlčie hory, no aj na vlastné oči – lokalita je prístupná po značkovanom turistickom chodníku. Po červenej prejdete z Novej Sedlice na Kremenec, modro-červená vás prevedie hrebeňom Polonín a zelená západnou hranicou pralesa.

Prales Stužica je národná prírodná rezervácia, jedno z najvýznamnejších chránených území na Slovensku

Prales Drastvica – mapujúci územie Štiavnických vrchov

Štiavnické vrchy medzi Voznickou a Rudnianskou dolinou mapujú prales Drastvica. Územie sa nachádza v oblasti, kde sa lesy využívali pre potreby baníctva, avšak práve vzhľadom na geomorfológiu sa prales zachoval takmer neporušený (hrebeň je hŕbou kamenia, ktorá zarástla lesom). Nájdete tu pestré zloženie drevín, pričom takmer všetky dosahujú svoj fyzický vek – bežne 300 a 400 rokov. Lokalita je prístupná, avšak terén veľmi členitý a turisticky skôr náročný. Vzhľadom na výnimočné hodnoty pralesa spracovalo FSC Slovensko projekt na jeho ochranu – zatiaľ v ňom najvyšší stupeň ochrany neplatí.

Zaujímavô

Pralesovitá štruktúra má na svedomí aj množstvo mŕtveho dreva, no zaujímavé je, že sa takmer vôbec nerozkladá, len zoschýna, respektíve oxiduje. Vďaka tomu tu možno nájsť výnimočné množstvo bezstavovcov a mnoho ohrozených druhov chrobákov.
Duby, ale aj ďalšie druhy stromov svoj vek rátajú na stovky

Prales Boky – ozdoba Kremnických vrchov

Prales Boky sa nachádza v okrese Zvolen v katastrálnom území Budče. Rozprestiera sa v Kremnických vrchoch nad údolím rieky Hron. V dôsledku geologického podložia a jeho nerovnomerného zvetrávania tu vznikli rôzne zaujímavé skalné útvary, medzi nimi „sopečná bomba“ – Čertova pec. Územie je typické mimoriadnou biodiverzitou, veľkou rôznorodosťou vzácnych rastlín a živočíchov (aj napriek tomu, že je zo spodnej časti ohraničené rýchlostnou cestou R1, na týchto miestach pôsobiacou rušivo). Dubové porasty dokonca vytvárajú charakter najzachovanejšieho pralesa na Slovensku. Možno sa vám podarí nahliadnuť do pestrosti živočíšnych spoločenstiev (len vtákov tu žije viac ako 100 druhov), keďže územím rezervácie prechádzajú turisticky značené trasy aj náučný chodník.

Prales Sokol – najmohutnejšia roklina Slovenského raja

Prales Sokol sa nachádza v Slovenskom raji a tvorí súčasť katastrálneho územia Hrabušice, Stratená a Vernár. Ide o najmohutnejšiu roklinu národného parku, ktorá má dve časti – Veľký a Malý Sokol. Prítomnosť drevín je veľmi rozmanitá, no pestrosť tohto územia sa vám ukáže aj v podobe doliniek, hrebeňov či častých vodopádov. Aj keď vo všeobecnosti je prales ovplyvnený, respektíve bežne navštevovaný, mnoho jeho častí dodnes nenesie znaky ľudskej činnosti. Na prístupné miesta vedie značený, pomerne frekventovaný turistický chodník.

Veľký Sokol svoje územie spestruje i množstvom potokov a menších vodopádov

Prales Veterlín – srdce Malých Karpát

V centrálnej časti Malých Karpát, v časti Biele hory neďaleko obce Smolenice, sa rozprestiera prales Veterlín. Rôznorodosť jeho terénu a výškové členenie sa zaslúžili o bohaté zastúpenie rastlinných a živočíšnych druhov. Na vzhľad pôsobivé však sú aj samotné dreviny – ich zaujímavý tvar je výsledkom drsných poveternostných podmienok v blízkosti hrebeňa. Les sa strieda s výraznými skalnými útvarmi, ale aj s malými plochami bezlesia, na ktorých nájdete špecifickú vegetáciu. Zachovanosť územia (najmä v juhovýchodnej časti) je odrazom výskytu celého radu vzácnych a ohrozených druhov fauny a flóry. Úpätím vrchu Veterlín vedie časť Cesty hrdinov SNP.

Prales Morské oko – jeden z najľahšie prístupných

Z hľadiska ľudskej činnosti verzus nečinnosti je zaujímavý prales Morské oko vo Vihorlatských vrchoch v okrese Sobrance. Táto lokalita sa skladá z dvoch častí – západne a južne od jazera; od východného brehu jazera na kótu Veža – predelených asfaltovou cestou. Vďaka nej prales patrí k najľahšie prístupným. Dominuje v ňom buk a vyskytuje sa tu veľké množstvo mŕtveho dreva v rôznych stupňoch rozkladu, čím prebieha prirodzená obnova. Ešte v nedávnej minulosti sa tu dokonca vyskytovali rozsiahlejšie pralesové plochy. Zmenšilo ich však budovanie ciest a ťažba, ktorá sa deje aj napriek tomu, že pralesy Vihorlatu patria k bukovým pralesom Slovenska zapísaným do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Morské oko je zároveň jazero, okolo ktorého sa vypína nádherný prales

Zaujímavô

V lokalite možno nájsť zvyšky po bývalej lesnej železničke s drevenými koľajnicami. „Drevenka“ z Remetských Hámrov až k Morskému oku bola postavená v roku 1906 a slúžila prevažne na dopravu panstva na poľovačky a na účely rekreácie pri vode. Neskôr bola prebudovaná a využívaná až do roku 1960. Stromy v blízkosti železničky majú aj viac ako 200 rokov.

Chráňme si prírodu

Na Slovensku nájdete pomerne veľké množstvo pralesov a pralesových zvyškov, ktoré aj v súčasnosti nesú svoje pôvodné vlastnosti a stav, atmosféru minulosti. Hoci sú ich krásy a život, ktorý v nich pulzuje, nenahraditeľné, z ich rozlohy ubúda. Ako ukázala posledná národná inventarizácia a mapovanie lesov, z celkovej výmery lesov Slovenskej republiky tvoria pralesy a ich pozostatky len 0,46 % (10 180 ha : 2,211 mil. ha).

Ochrana pralesov by mala byť našou prirodzenou povinnosťou. Naša spätosť s prírodou je neodškriepiteľná, hoci sa s ňou priamymi zásahmi do ekosystémov často škriepime. Zachovanie pralesov má nenahraditeľný význam z hľadiska kultúrno-spoločenského a vedeckého výskumu, ale najmä z dôvodu ochrany biodiverzity. Veď jedným z najkrajších pocitov je prechádzať sa lesom, dýchať čerstvý vzduch, kochať sa nádhernými výhľadmi a užívať si prítomnosť tohto nenapodobiteľného a pritom takého pokojného okamihu.

Vedeli ste, že Slovensko sa aj dnes môže pýšiť pralesmi? Navštívili ste niektoré z nich? Čo vás pri prechádzaní pralesom zaujalo najviac? Podeľte sa s nami v komentároch.

Načítava

Mohlo by vás zaujímať

1

Zuzana Číková 22. apríla 2022 - 18:40

Veľa úspechov

Odpovedať

Pridať komentár

Sledujte náš Instagram