Nápadne nenápadná dominanta Brezna

Autor: Horehronské múzeum

Ktoré mesto či mestečko by sa nechcelo pýšiť niečím jedinečným, závideniahodným, neopakovateľným – gotická katedrála s vežou párajúcou nebeské výšiny, anglický park s rozlohou dvoch futbalových štadiónov alebo zlatom vykladaná majestátna socha ľudového hrdinu? Brezno sa hrdí čímsi, čo by ste v zozname dominánt s veľkým „D“ pravdepodobne nenašli – najnižšou vežou. Tzv. mestská túreň, zvonica, síce nezaujme metrami bežnými ani štvorcovými a jej kupolu nezdobí Michelangelova freska, no jej príbeh rozhodne osloví.

Prierez minulosťou

V prvej tretine 18. storočia breznianske námestie zdobila len zástavba domov, radnica a v tom čase neodmysliteľný prevýchovný prostriedok – klietka hanby. Historické dokumenty nespomínajú samotnú výstavbu veže, ale až jej rekonštrukciu v rokoch 1766 – 1767. Vďaka nej dostala novú strechu s guľou a krížom z medeného plechu a zásluhou banskobystrického architekta Tomáša Hebsteina i obnovené slnečné hodiny.

Prítomnosť mestskej veže dokladá aj veduta mesta zakreslená v pôdorysnom pláne z roku 1772, v ktorej autor okrem iných budov zachytil i výraznú vežovitú stavbu uprostred námestia. Brezňania sa však zo zrekonštruovanej veže netešili dlho. V apríli 1779 padla za obeť ničivému požiaru, ktorý zachvátil 113 domov a 15 verejných budov, radnicu, hostinec a pivovar nevynímajúc. Popolom ľahol aj farský kostol Panny Márie vrátane zvonov, ktoré sa vplyvom obrovského tepla roztavili. Brezno tak zostalo bez kostola i zvonov, v tom čase jediného „masovo-komunikačného“ prostriedku.

Zaujímavô

Materiál z rumoviska veže bol použitý na výstavbu mestskej nemocnice a chudobinca. Ešte bezmála storočie to dokladal nápis na múre nemocnice:
„Turris eram, celeresque dies, noctenusque notaban. Jam sum medicis, hospita facta domus.“
„Bola som vežou, utekajúce dni a noci som označovala. A už som chudobnému pohostinným domom učinená.“
Historická fotografia mesta Brezno | Zdroj: Horehronské múzeum

Na mieste zhorenej mestskej veže vybudovali náhradnú drevenú stavbu slúžiacu ako zvonica. Svoj účel plnila aj po tom, čo šesť rokov po požiari postavili v jej blízkosti na námestí nový rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z dielne banskobystrického staviteľa Petra Grosmana. Nepoznáme príčinu, prečo kostolu chýbala veža, tá pribudla až v rokoch 1792 – 1793.

Nová zvonica

Snaha nahradiť chátrajúcu drevenú zvonicu novou, ktorá by po neradostnej skúsenosti s vyčíňaním ohňa slúžila aj ako strážnica, vyšla z iniciatívy zvonára Alexandra Salamína v roku 1814. Rozpočet na jej výstavbu schválil mestský magistrát o dva roky neskôr, ale na potvrdenie výstavby Uhorskou kráľovskou komorou čakali Brezňania ešte ďalších deväť rokov. Základný kameň novej veže položili v roku 1830 približne na mieste prvého kostola. Ten v roku 1517 vypálili majitelia hradu Ľupča Dóciovci, rytieri pýšiaci sa nie práve rytierskym prívlastkom „lúpežní“.

Dohľad nad výstavbou bol zverený kamenárskemu majstrovi Leopoldovi Gašpercovi z banskobystrickej banskej komory a majstrovi murárovi Vavrincovi Hronovi. Tí o tri roky neskôr odovzdali mestu do užívania kónickú kamennú päťpodlažnú stavbu o pôdoryse 100 m² týčiacu sa do výšky 31 metrov. Jej najstaršou súčasťou a zároveň pamätníkom predošlej drevenej zvonice je zvon z roku 1780 zasvätený sv. Jozefovi Kalazanskému. Plášť zvona zdobí erb mesta Brezno odkazujúci na finančný príspevok mesta a portrét J. Kalazanského, zakladateľa rehole piaristov, ktorá v tom čase v Brezne pôsobila a na odliatie zvona finančne prispela.

Zaujímavô

Tri menšie zvony s menom Svätý Florián o hmotnosti 580 kg s textom „Svätý Florián, chráň nás od škody a ohňa“, Svätý Vendelín vážiaci 383 kg a nesúci na plášti prosbu „Svätý Vendeline, žehnej prácam naším“ a Svätý Michal so 139,5 kg a textom „Svätý Michale, neopusť nás v boji“ pribudli v roku 1924. V roku 1996 presunuli zvon Svätého Michala do novovybudovaného kostola Svätého Jána don Bosca v miestnej časti Mazorníkovo.
Breznianska zvonica | Zdroj: Horehronské múzeum

Nezrealizované plány

Pri obnove veže na prelome 19. a 20. storočia sa podľa návrhov budapeštianskeho architekta Ernesta Foerka zvažovalo aj vybudovanie ochodze po vonkajšej fasáde. K samotnej realizácii však nedošlo, vari aj následkom tragickej udalosti počas renovačných prác v roku 1903. Bližšie o nej hovorí záznam z časovej schránky nájdenej pri rekonštrukcii v rokoch 2021 – 2022. Tá okrem iného obsahovala aj menoslov remeselníkov a murárskych pomocníkov či mince z roku 1880 a 1901. Na základe plánu staviteľa Kolomana Luxa z roku 1906 uvažovalo mesto pristaviť k veži aj sklad a strážnu miestnosť.

Modernizácia

Breznianska mestská veža projektovaná ako strážnica a zvonica mala ako jediná na Slovensku vyhradený byt pre hlásnika a strážnika v jednej osobe. Ten sa nachádzal pod kupolou a svojmu účelu slúžil až do polovice minulého storočia.

Zaujímavô

Poslednou známou obyvateľkou krátko po druhej svetovej vojne bola zvonárka, vdova Giertlová so svojimi synmi. Objekt bol v tom čase bez elektriny a bez kúrenia. Všetko potrebné si rodina vynášala do bytu na piatom nadzemnom podlaží vo vedrách. Kúrili si drevom, ktoré im každoročne vyčlenilo mesto. „Šichtúň“ dreva stál pri východnej fasáde, na prízemí sa pokálalo a príležitostne vynieslo hore.

Podobne ako iné strážne veže na Slovensku stratila s rozvojom telekomunikačnej techniky a zlepšujúcim sa systémom včasných výstrah aj tá breznianska svoje opodstatnenie. Zostala len zvonicou rímskokatolíckej cirkvi. Čiastočnej renovácie vnútorných a vonkajších priestorov sa jej dostalo až s nadchádzajúcim miléniom. V rokoch 2021 – 2022 prešla komplexnou obnovou.

Expozícia, výhľady a…

Pre tých, ktorí sa odvážia vystúpiť po deväťdesiatich troch strmých schodoch, ponúka veža niekoľko bonusov. Prehliadku expozície Horehronského múzea venovanú osobnosti gen. M. R. Štefánika a príbehu jeho sochy, ktorá ako jedna z mála odolala turbulentným udalostiam v 2. polovici 20. storočia. Odmenou po prekonaní piatich podlaží budú aj panoramatické pohľady na mesto a okolie zo spomínaného bytu zvonára. Pokiaľ vám postačí vnímať len atmosféru veže a krátka exkurzia do jej histórie na 2. podlaží, infocentrum vo zvonici vám ju spríjemní možnosťou ochutnávky špeciálne namiešanej breznianskej kávy.

Súčasťou veže je aj expozícia Horehronského múzea | Zdroj: Horehronské múzeum

Zaujímavô

· Hrotnica veže stúpa od päty strechy približne do výšky 5 metrov.
· Veterná koruhva má rozmery cca 0,9 × 0,35 m.
· Zástavka veternej koruhvy má vyrytý dátum začiatku výstavby veže.
· Hrúbka múrov v spodnej časti dosahuje 1,92 m a lokálne až 2,3 m.
· Vrstva maľovky v byte zvonára je hrubá 2 cm.
· Tri zvony vážia spolu 1 943 kg.
· Kým vystúpate na piate podlažie, prekonáte 5 schodísk a 93 schodov.

Breznianska mestská veža „žije“ s Breznom a jeho obyvateľmi už bezmála dve storočia. Stala sa neodmysliteľnou súčasťou jeho panorámy a možno povedať, že aj akýmsi symbolom mesta. Jej silueta zdobí ako umelecké diela, tak aj turistami obľúbené farebné magnetky. Bola nemým svedkom významných dejinných udalostí, ticho pozorovala zmeny režimov, pochodujúce armády a demonštrácie, rovnako ako športové zápolenia či preslávené jarmoky. V jej drsných kamenných múroch je toho zapísané omnoho viac ako v týchto riadkoch. Stačí len prísť a dotknúť sa ich. Svoj príbeh vám už bude rozprávať sama.

V tejto súvislosti by vás mohli zaujímať aj ďalšie články

Načítava

Mohlo by vás zaujímať

Pridať komentár

Sledujte náš Instagram