Slovenské vynálezy – padák, helikoptéra či lietajúce auto

Autor: Redakcia

Slováci môžu byť hrdí na zem, po ktorej kráčajú, na ženy, ktorých krásu nemožno prehliadnuť, a aj na mnohých vynálezcov, porovnateľných so svetovou špičkou. Zaslúžili si to vďaka veciam či nástrojom, ktorých názvy dnes dobre poznáme a ktoré v  niektorých prípadoch zachraňujú životy. Pozrime sa na niekoľko ľudí, ktorým skrsli v hlavách geniálne nápady a ich revolučné objavy zmenili svet.

Štefan Klein, vynálezca s hlavou v oblakoch

Keď siahnete rodičom do zásuvky a nájdete niekoľko svojich detských kresbičiek, ľahko sa medzi nimi nájde aj lietajúce auto. Štefan Klein si svoj detský sen splnil, keď na cesty vyštartoval jeho športiak. No nie hocijaký! Dokáže roztiahnuť krídla ukrývajúce sa v trupe a vzniesť sa na oblohu. Štefan Klein stál pri zrode prvého lietajúceho auta – Aeromobilu. Od projektu však odstúpil a pár rokov nato sa s prototypom AirCar vybral na prvý dlhý let z Nitry do Bratislavy. Test trval pol hodiny a vynálezca v aute preletel okolo 75 kilometrov.

Nečakanô

Štefan Klein a jeho sponzori tvoria s úmyslom priniesť týchto „obojživelníkov“ aj bežným ľuďom. AirCar by sa mohol dostať do rúk zákazníkov za vyše pol milióna eur.
AirCar | Zdroj: kleinvision_official

AirCar nie je ani ako auto žiadne béčko! Pod kapotou má 160 koní vďaka motoru z motocykla a dosahuje rýchlosť okolo 170 km/h. A okrem zrýchlenia z 0 na 100 môžeme tentoraz hodnotiť aj rýchlosť transformácie. Vysunutie krídel a zadnej vrtule trvá približne 2 a pol minúty. A ak si myslíte, že kvôli pilotovaniu tohto auta pribudne do vodičského preukazu nové písmeno, mýlite sa. Budete potrebovať aj samostatný pilotný preukaz.

Štefan Banič, tvorca mnohých skvelých vynálezov

Štefan Banič bol vynálezcom dlhé roky žijúcim v Amerike, ktorého patent sa tiež dotýkal neba. K  jeho vynálezu ho však nehnala túžba pozerať sa na svet z vtáčej perspektívy. Inšpirovalo ho letecké nešťastie, ktorého sa stal svedkom. Chcel totiž predísť tomu, aby pri podobných tragédiách posádka lietadla zahynula, preto využil svoje technické zručnosti a už o rok prišiel s konceptom padáka.

Koncept padáka Štefana Baniča | Zdroj: United States Patent Office

Správny vynálezca si musí za svojimi nápadmi stáť. Inak to nebolo ani v Baničovom prípade. Svoj padák otestoval priamo pred očami zástupcov Patentového úradu a letectva USA zoskokom z 15-poschodovej budovy. Očaril a jeho vynález bol odkúpený. Slávy sa však nedočkal ani padák, ani samotný Banič. Američania totiž nápad nikdy nepoužili. Napriek tomu sa nevzdal a prišiel s ďalšími skvelými nápadmi, napríklad s mechanizovanými saňami poháňanými pedálmi či s drevenými hlavolamami.

Zaujímavô

Skromný Banič sa napokon vrátil na Slovensko a rovno aj k tvrdej práci murára. Mal však aj mnoho záľub, medzi ktoré patrilo napríklad i spoznávanie Malých Karpát. Bol jedným z objaviteľov jaskyne Driny.

Vynález Jána Bahýľa obletel svet

Napriek tomu, že Slovensko má iba dve väčšie letiská, naša história sa len tak hmýrila vynálezcami v oblasti letectva. Vynaliezavosť Jána Bahýľa umožnila, aby sa do vzduchu vzniesol prvý vrtuľník.

Prvotné náčrty niečoho podobného nakreslil už svetoznámy Leonardo da Vinci. Vrtuľník s dvomi štvorlistovými ružicami a benzínovým pohonom dokončil Bahýľ v Bratislave. Patent naň získal od vtedajšieho cisára Františka Jozefa I. v roku 1895. V nasledujúcich rokoch sa jeho vylepšené vrtuľníky zopárkrát vzniesli do výšky niekoľkých metrov. Až v roku 1905 na ňom preletel vzdialenosť 1 500 metrov vo výške 4 metrov nad zemou.

Prvotné náčrty Leonarda da Vinci

Nečakanô

Vo väčšine literatúry nájdeme pri vynáleze vrtuľníka dve francúzske mená, a to Louis Bréguet a Paul Cornu. Ján Bahýľ ich však s horizontálnou vrtuľou predbehol minimálne o štyri roky.

Vrtuľník nebol jediný z Bahýľových patentov. Vlastnil ich až 17. Medzi najvýznamnejšie patril tank na parný pohon, ktorý odkúpila ruská armáda, balón so vzdušnou turbínou, zariadenie na spájanie dvoch vagónov, projekt motorového kolesa či prvý automobil na benzín na Slovensku, ktorý skonštruoval s Antonom Marschallom.

Nákres projektu motorového kolesa | Zdroj: časopis Duševné vlastníctvo 1 – 2, 2016

Aurel Stodola, dobrý priateľ Alberta Einsteina

Aurel Stodola sa narodil do doby, ktorá na Slovensku vede veľmi nepriala. Odchod do zahraničia, kde bolo dostupné vyspelé školstvo a bohaté vybavenie, mu vydláždilo cestu, aby využil svoj talent na veľké veci. Dlhé roky pôsobil v  Zürichu na katedre stavby strojov, kde sa venoval parným a plynovým turbínam. Preslávil sa dielom Parné turbíny a ich výhľady ako tepelných strojov, ktoré opisovalo všetky poznatky z tohto odboru. Nie nadarmo teda dostal prívlastok „otec parných turbín“.

Nákres parnej turbíny | Zdroj: archív Múzea Janka Kráľa

Zaujímavô

Aurel Stodola bol dobrým priateľom Alberta Einsteina. Svedčia o tom aj slová, ktoré o ňom Einstein povedal: „Keby sa narodil za čias renesancie, bol by sa stal veľkým maliarom alebo sochárom, pretože najväčším impulzom jeho osobnosti bola potreba tvoriť a fantázia. Toto mocné zanietenie prenášal na svojich študentov dlhé a dlhé roky svojej plodnej pedagogickej činnosti. Aj keď hlavnou hnacou silou jeho práce bola kvitnúca tvorivá činnosť, predsa jeho sila bola v neustálej túžbe po poznaní a mimoriadnej jasnosti jeho myšlienok.“ (Zdroj: seas.sk)

Aj Stodolu v živote postretol okamih, z ktorého vzišiel nápad pomôcť raneným. V roku 1915, rok po stretnutí s  doktorom Sauerbruchom v električke, prišiel s prvým prototypom mechanickej ruky. Úmyslom bolo pomôcť vojnovým invalidom zlepšiť kvalitu ich života. O Stodolovej ruke sa zmienil dokonca samotný Einstein, keď svojmu známemu písal list o úžasnom vynáleze, ktorý mu pár dní predtým ukazoval jeho priateľ.

Mechanická ruka | Zdroj: archív Múzea Janka Kráľa

Stodola a Sauerbruch spolu v nasledujúcom roku vytvorili niekoľko druhov protéz a operácií, ktoré boli vyvinuté špeciálne na rôzne typy amputácií. Dvadsiatim siedmim nešťastníkom pomohla mechanická ruka ešte v tom istom roku, v ktorom bola vytvorená.

Náš národ môže byť skutočne hrdý na všetkých významných slovenských vynálezcov a šikovných ľudí s geniálnymi nápadmi. A nielen na týchto štyroch, ktorých sme v článku bližšie predstavili, ale aj na Pavla Alexyho a jeho bioplast, Štefana Aniána Jedlíka, vynálezcu dynama, Jozefa Maximiána Petzvala, ktorý spôsobil revolúciu v modernej optike a oblasti fotografie, Jozefa Murgaša, ktorý sa zaslúžil o prvý bezdrôtový prenos hovoreného slova, či Jozefa Karola Hella a jeho čerpadlo so stlačeným vzduchom. Ani jeden z nich určite nebol posledným, kto preslávi našu krajinu.

Ak sme na niekoho dôležitého pozabudli, dajte nám vedieť, radi to doplníme. A ktorý slovenský vynález vás ohúril najviac? Podeľte sa s nami v komentároch.

Načítava

Mohlo by vás zaujímať

Pridať komentár