Kreatívne názvy slovenských obcí – kde ich nájdeme?

Autor: Redakcia

Keď prechádzate Slovenskom, zbadáte niekoľko netradičných a kreatívnych názvov miest, obcí, častí miest a dedín, ktoré nesú priam bizarné názvy. Niektoré pobavia, iné rovno rozosmejú, niektoré prekvapia, dokonca pobúria a vyvolajú množstvo otázok. Ich pôvod nie je vždy jednoznačný, no história a tradovanie ľudu nám pomáhajú vznik týchto špecifických pomenovaní odhaliť.

Rovnaký názov, iná lokalita

Na Slovensku nájdete niekoľko obcí, ktoré pútajú pozornosť jedinečným pomenovaním, ktoré je navyše zaujímavé aj tým, že je príznačné pre viaceré miesta súčasne. Príkladom je obec Závada, ktorú môžete navštíviť v Nitrianskom, Banskobystrickom i Prešovskom kraji. Aj v podobe zdrobneniny názvu máme u nás obec umiestnenú v troch lokalitách – Závadka sa nachádza v Prešovskom kraji a tiež v Košickom, v okrese Gelnica a Michalovce.

Obec Soľ získala pomenovanie podľa soľných prameňov, ktoré sa kedysi nachádzali v jej tesnej blízkosti. Zmienka o nej sa vyskytuje v písomnostiach z 13. storočia pod maďarským názvom Sowkwth, vo význame soľný prameň. Táto dedina v Prešovskom kraji má aj zdrobnenú verziu obec Soľnička. Privíta vás v Košickom kraji. Alternatívy názvov obcí vo forme zdrobnenín nie sú zriedkavé. K tým zaujímavejším patrí napríklad obec Jabloň (Prešovský kraj) a Jablonka (Trenčiansky kraj).

Zaujímavô

Legenda o obci Soľ hovorí, že na jej území kedysi dávno žila chudobná vdova s mnohými deťmi, ktorým často nemala dať čo do úst. Keď jedného dňa unavená sedela pred chalupou a plakala, na miestach, kde jej stekali slzy, sa objavil priezračný pramienok vody a ozval sa hlas: „Statočná vdova, načri z prameňa a čo ti ostane po odparení vody, urobí teba a tvoje deti šťastnými.“ Vdove vraj zostala v nádobe soľ, ktorú zamenila za obživu pre deti.
Zrúcanina hradu Čičva sa nachádza iba 10 km od obce Soľ

Aké tajomstvo skrýva obec Tajná?

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1075 a pod názvom Taina sa nachádza v zakladajúcej listine beňadického opátstva. Postupne dochádzalo k zmenám názvu obce, napríklad Tayna, Teyna, Toyna, Thayna či Tajna (maďarsky Tajnasári). Nevedno, s čím presne súvisí jej pomenovanie, avšak dodnes sa spája so zaujímavou povesťou.

Podľa nej svätobeňadický opát dal za úlohu mníchom, aby urobili súpis všetkých osád, riek a lesov v oblasti medzi Hronom a Žitavou a tieto mohli byť zakreslené do mapy. Dvaja mnísi blúdili dva dni a dve noci po cestách-necestách a brodoch. Na tretí deň však zočili rozprávkovú krajinu – potok s priezračnou vodou, dolina ako obrázok, nad vodnou šírinou mierna vyvýšenina s hustou horou. V hore sa oháňali chlapi širokými sekerami, ale ženy, deti ani samotnú osadu vidno nebolo. Keď sa mnísi chlapov opýtali, ako je to možné, dočkali sa odpovede: „Naše osady sú také zastrčené a stratené v tejto húštine, že sú tajné. Kto s dobrým prichádza, toho vďačne privítame, kto sa so zlým približuje, ten nás nenájde.“ Mních si vraj krasopisne zapísal do mapy „Tayna“.

Návštevu obce Tajná môžete spojiť s prehliadkou Arboréta Mlyňany SAV, ktoré sa nachádza neďaleko

Ostrov alebo obec?

Na Havaj to máte pomerne blízko. Naozaj. V okrese Stropkov totiž existuje obec nesúca názov ako zahraničná dovolenková destinácia. Hoci sa o vzniku názvu obce nezachovali žiadne správy, kolujú o ňom dve legendy. Prvá hovorí o pánovi, ktorý mal problém kúpiť si v danej lokalite niečo dobré. Keď mu vraj dali maslo, jeho zvolanie znelo: „Jó ha vaj is.“ To znamená: dobré je aj maslo.

Druhá legenda taktiež súvisí s poľnohospodárskymi výrobkami a hovorí o pastieroch, ktorí pásavali voly a ktorých životné podmienky nútili vymieňať či kupovať si výrobky. Najčastejšie šlo o chlieb a maslo. Keďže vedeli iba maďarsky, niekedy sa iba sťažka dorozumievali. Maslo v maďarčine nazývali „vaj“ a kupovali ho na tzv. havy, čo bola merná jednotka. V spojení týchto slov vraj možno hľadať pôvod názvu obce.

Zaujímavô

Prvá zmienka o obci je z roku 1403, keď sa spomína ako Vagayech alebo Howay Wagaz, neskôr Howay, Havvay, Havaj od roku 1773. Založená bola na zákupnom (emfyteutickom) práve. Základ tohto práva spočíval v ustanovovaní tzv. lokátorov, teda tých, ktorí privádzali na riedko osídlené územia skupiny ľudí. Za to ich príslušní šľachtici menovali šoltýsmi s dedičným právom.
Približne 8 kilometrov od Havaja nájdete krásny drevený kostolík v obci Miroľa

Netreba mať strach

Názov Nebojsa neprislúcha iba filmovej rozprávke s Jankom Kronerom, rovnomenný názov totiž nesie i dedinka blízko Galanty, respektíve miestna časť Galanty. Prvé zmienky o kedysi samostatnej obci pochádzajú z roku 1405, keď niesla pomenovanie Neboyza. V ďalších rokoch sa môžeme stretnúť aj s názvami Nebozya, Also Neboyza, Felsewneboyza a Nebozya. Jej súčasné znenie sa datuje rokom 1808 (vtedy po maďarsky Nemesnebojesza).

Kedysi patrila obec viacerým zemianskym rodinám, známymi sú najmä Balogovci. Práve rodina zemepánov Balog de Nebojsa dala v tejto obci postaviť nádherný kaštieľ v renesančnom slohu. Bohužiaľ, postupne sa rozobral na stavebný materiál a zostalo po ňom iba torzo jednej veže.

Zaujímavô

Názov Nebojsa môžeme na Slovensku vidieť vo viacerých variáciách. Rovnako označujeme napríklad miestnu časť kopaničiarskej obce Krajné – samota Nebojsa, les v Častkove či dolinu v Bukovine.
V Galante môžete navštíviť neogotický kaštieľ Esterháziovcov | Zdroj: František Tóth

Nielen finančná inštitúcia

Banka je obec v tesnej blízkosti kúpeľného mesta Piešťany. Jej názov nijako nesúvisí so zamestnaním pôvodných obyvateľov, hoci by sa to na prvý dojem mohlo zdať. Naopak, pôvod možno hľadať v inom význame slova. Banka sa spomína v roku 1241 ako osada Bana. Takéto pomenovanie dostala zrejme podľa ranostredovekého hradu, ktorý pravdepodobne ležal v jej blízkosti. Predpokladá sa, že išlo o podhradnú obec. Aj keď hrad zanikol, obec zotrvala dodnes.

Zaujímavô

Podľa odborníkov existujú dva názory na to, ako obec získala svoje meno. Prvý vychádza zo všeobecného podstatného mena baňa, čiže miesta, kde sa niečo doluje – v blízkosti obce sa v minulosti ťažil vápenec. Druhý súvisí so starým slovanským slovom baňa, ktorý má responziu aj v slove vaňa. Miesto slúžiace na relax v teplej vode má s touto lokalitou jasný súvis – v tesnej blízkosti obce pramenili termálne pramene, ktoré dodnes napájajú kúpele Piešťany.
Kúpeľné mesto Piešťany sa nachádza v tesnej blízkosti Banky, oddeľuje ich iba most

Prečo Plešivec?

Názov obce má naozaj spojitosť s významom slova plešatý, avšak skôr nepriamo. Súvisí totiž s Veľkým vrchom, ktorý je posiaty množstvom skál, a preto ho ľudia začali nazývať plešatým. Hoci v 12. storočí slovo Plešivec nebolo názvom usadlosti či mestečka, pomenúvalo obrovský súbor majetkov tiahnucich sa do širokého okolia. Práve spomínaný vrch však bol podnetom na pomenovanie neskôr vzniknutej usadlosti, ktoré prechádzalo rôznymi obmenami – Pelsócc, Plesuck, Plesuch, Plesúcz, Peleseuch, Plusuch, Plysouch, Pilisych či Plusuti.

Zaujímavô

Veľký vrch, ktorý je dodnes charakteristický plešatosťou, nebol iba inšpiráciou pre vznik názvu obce. Vďaka holým skalám slúžil ako informačno-orientačný bod pre obchodníkov, kupcov a cestujúcich, ktorí cez tieto končiny prechádzali.
Jaskyňa Domica nie je jediná z jaskýň, ktoré sa nachádzajú iba kúsok od obce. V okolí môžete navštíviť i Gombaseckú jaskyňu či jaskyňu Peško.

Bežať ako o závod

Obec Závod v okrese Malacky neusporadúvala žiadne významné preteky, hoci by to jej názov mohol napovedať. Podľa odborníkov existujú viaceré výklady jeho pôvodu. Jedným z pravdepodobných je vznik z maďarského „zab“, čo znamená ovos. Keďže cez túto lokalitu viedli dve obchodné cesty, z toho jedna vraj známa Jantárová, toto tvrdenie podporuje teóriu, že išlo o akúsi prepriahaciu a občerstvovaciu stanicu.

Aj jedna povesť hovorí o tom, ako vznikol názov obce Závod. V dávnych časoch cez chotár dnešnej obce viedla dôležitá obchodná cesta nadregionálneho významu. Vtedy ho nepokrývali polia, ale jazerá a bariny, „samá voda“. Uprostred vôd povedľa cesty stála krčma. Kto chcel do nej ísť, hovorieval, že pôjde do krčmy „za vody/za vodu“. A tak postupom času a spojením slov získala osada meno Závody. Až neskôr sa premenovala na Závod.

Zaujímavô

Prvá známa písomná zmienka o Závode pochádza z roku 1557, a to pod menom Zabod. Nachádza sa v daňovom súpise poddanských dedín feudálneho panstva hradu Ostrý Kameň. Pravdou však je, že na starom miestnom kostole možno nájsť nápis zmieňujúci obec oveľa skôr – je datovaný rokom 1339.
Pálfiovský kaštieľ s krásnym parkom v Malackách

Ktorý kraj vedie v počte nezvyčajných názvov?

Hoci obec Pukanec nemá jasný etymologický pôvod a vie sa iba, že vznikla ako banícka osada, zvláštny názov jej nemožno odoprieť. Podobne je to aj s obcou Šarkan, pri ktorej aspoň existuje domnienka, že jej pomenovanie súvisí s rodom Šárkániovcov, ktorý v danej oblasti žil. Presnejší pôvod vzniku už vidíme pri obci Naháč. Hoci na prvý pohľad nevyznieva poeticky, opak je pravdou. Zásluhu na ňom má modrofialový kvet jesienky obyčajnej, ktorý je známy tým, že vyrastá zo zeme bez zelených listov, akoby bol nahý. Pre túto lokalitu je typický.

Tabule obcí nesú mnohé kreatívne pomenovania. To, čo sa jednému zdá ako zaujímavé, inému môže pripadať bežné. Pravdou však je, že niektoré obce predsa len pozornosť pútajú. V Trenčianskom kraji obzvlášť. Na svojom zozname má napríklad Otrhánky, Nedašovce, Slopnú, Haluzice, Brezolupy, Miezgovce, Potvorice, Veľké Chlievany, Bobot, Čakany, Krivoklát, Očkov, Veľké Držkovce (Držkovce sa nachádzajú v Banskobystrickom kraji), Diviaky nad Nitricou, Pružinu, Zubák či Žabokreky nad Nitrou (existujú aj Žabokreky v Žilinskom kraji).

Na východe krajiny taktiež nie je o špecifické názvy obcí núdza. Za zmienku stoja napríklad Pichne, Švábovce, Smilno, Kobyly, Lesíček, Nechválova Polianka, Šašová, Janov, Žalobín, Lekárovce, Hnojné, Dvorianky či Šindliar. Stredné Slovensko vás prekvapí názvami obcí Zubrohlava, Babinec, Senohrad, Slizké, Buzitka, Chyžné, Čierne, Konská, Krivá, Látky, Sušany, Predajná či Teplý Vrch.

Kúsok od obce Zubrohlava sa nachádza monumentálna socha Ježiša Krista v Kline

Chcete začať Nový Život? Hľadáte Nový Svet, ktorý sa stane vaším domovom? Budiš, či si rozhodovanie necháte na Štvrtok alebo hocijaký iný deň, určite sa nájde Mestečko alebo obec, ktoré sa vo vašich plánoch ukáže ako Víťaz. Výborná správa je, že na Slovensku existuje nespočet miest, ktorým nemožno odoprieť Krásno. Napokon, aj keď sú všetky vyznačené slová netradičnými názvami obcí, okrem jedinečnosti v pomenovaní v nich nie je Stratená ani špecifická krása – či už na bývanie, alebo len vašu návštevu.

Niektoré slovenské geografické názvy majú veľmi starý pôvod, iné sú kombináciou pôvodného názvoslovia so zapracovanými zmenami, ktoré vznikali pod vplyvom vyvíjajúcej sa spoločnosti. Hoci nie je zriedkavé, že dochované písomné záznamy chýbajú, k pôvodu sa, našťastie, odborníci vedia dopracovať napríklad prostredníctvom dejín spoločnosti či dejín priebehu medzijazykových vzťahov (spoločná história Uhorska).

Poznáte aj vy slovenské obce, pri ktorých sa človeku vynára množstvo otázok a ktoré v tejto súvislosti stoja za zmienku? Podeľte sa s nami v komentároch.

Načítava

Mohlo by vás zaujímať

Pridať komentár

Sledujte náš Instagram