Výnimočné dedinky Slovenska prekvapia aj potešia

Autor: Redakcia
zuberec-muzeum-oravskej-dediny-priroda-historia-tradicie-dreveny-dom

Slovensko je plné nádherných miest. Svoje nesporné čaro však majú aj dedinky na našom území. Turisti navštevujú najčastejšie mestá, kde majú predsa len väčšiu možnosť uvidieť za kratší čas viac kultúrnych lákadiel. Je to však správna taktika? Na Slovensku totiž máme množstvo malých či väčších dediniek, ktoré sú doslova čarovné. Veru je čo spoznávať.

Nečakanô

Slovenské dedinky tvoria až 94 % všetkých územných celkov, kde žijú Slováci. (Zdroj: sodbtn.sk)

Dedinky ukrývajú svoje divy

Toto tvrdenie platí aj o malebnej obci Malachov (okres Banská Bystrica). Pri jej návšteve by mali vaše prvé kroky smerovať ku Krvavej studničke. Podľa miestnych tu v minulosti zavalilo baníka v ortuťovej bani a jeho krv vytiekla do prameňa. Jej názov je odvodený podľa jej farby – Rumelka.

Obrovský unikát sa nachádza aj v obci Brhlovce (okres Levice). A pri jej návšteve sa turisti doslova chytajú za hlavu! Brhlovčania totiž dodnes bývajú v jaskyniach a vôbec sa za to nehanbia. Pôvod týchto obydlí sa datuje do 16. storočia, keď ich začalo obyvateľstvo využívať ako skrýše pred Turkami. Stavby sú vytesané do tufov a tufitov, ktoré v zime hrejú a v lete chladia.

Priam rozprávkové bývanie ponúka obec Zaježová vo forme experimentálnych stavieb – slamených domov. Takto vybavené rodinné príbytky disponujú stenami izolovanými slamenými balíkmi. Nejde však o žiadnu novinku, skôr o návrat do čias, keď takto bývali miestni obyvatelia v dobách minulých. Tieto domy sú obľúbené aj medzi širokou verejnosťou, čo dokazuje najmä vznik vzdelávacieho centra v jednom z nich.

slameny-dom-les-luka-dedinka-tajomstva-dvere-drevo
Slamené chalúpky pripomínajú domček deduška Večerníčka z nášho detstva | Zdroj: Ján Krošlák, SME (spectator.sme.sk)

Tajomné tabule či tisícročia návratov bocianov do jednej dedinky

Ak sa raz ocitnete v obci Nový Život, bude sa vám pri pohľade na miestne tabule zdať, že vás klame zrak, a určite vám nič nebudú hovoriť. Nejde však o maďarský jazyk (okres Dunajská Streda), ale o zvláštne runové písmo. „Tabule sú napísané týmto historickým písmom z iniciatívy našich obyvateľov. Používali ho totiž Maďari, Germáni či dokonca starí Slovania,“ hovorí starosta obce, ktorej častí Tonkovce a Eliášovce sa to práve týka, čo platí aj o neďalekých Čenkovciach.

Už v starogréckej mytológii sa predstavujú bociany ako posvätné vtáky bohyne Héry, sú symbolom prebúdzania prírody či jej vitálnej sily. Po celé tisícročia si kŕdeľ veľkého množstva týchto vtákov zvykol na návrat do jednej a tej istej dedinky – do Zemplínskeho Hradišťa. Nenadarmo ho ornitológovia nazývajú aj Bocianopolis a počítania bocianov organizovali už od roku 1934. Pre 19 hniezd bocianov bielych dokonca vybudovali betónové stĺpy, ktoré im vytvárajú jedinečný domov. Domáci či turisti sa môžu spoľahnúť na to, že vždy na Jozefa sa k nim vrátia z ďalekých končín a od 20. augusta sa opäť zbalia a letia na trojmesačnú dovolenku k povodiu rieky Níl či až do Kapského Mesta.

strecha-bocian-kostol-hniezdo-bocianopolis

Veľká časť slovenských dediniek je maličká, ukrytá v lesoch alebo ďaleko od hlavných diaľničných ťahov, a tak do nich len málokedy vkročí noha turistu. Stávajú sa tak miestom úchvatných tajomstiev, ktoré neraz poznajú len miestni obyvatelia.

Nečakanô

Dvomi z mnohých takto ukrytých dediniek sú Ambrušovce a Baranie, dnes už zaniknuté osady pohoria Čergov, ktoré sa v minulosti tiahli až pod hrebeň Lysej hory, do nadmorskej výšky takmer 1000 m n. m. Pri pátraní v miestnych lesoch môžete natrafiť na pár zachovaných domčekov, hroby či zarovnané políčka, na ktorých kedysi obyvatelia pestovali plodiny. Dnes patrí územie pod obec Olejníkov a využíva sa ako chatová oblasť. História týchto usadlostí však motivovala Martina Roškanina, aby sa pustil do odhaľovania ich tajomstiev. Rozsiahle spomienky na kvitnúci život v obciach nájdete v jeho knihe Ambrušovce a Baranie – zaniknuté osady v pohorí Čergov. (Zdroj: cergov.sk)

Poznáte aj vy legendy či unikáty iných slovenských dedín? Podeľte sa s nami v komentároch. Vaše podnety budú pre nás skvelou inšpiráciou pri tvorbe pokračovania. Svoje znalosti o tomto slovenskom fenoméne si môžete otestovať v našom kvíze.

Mohlo by vás zaujímať

Pridať komentár

Sledujte náš Instagram