O histórii piva, číreho zlata v pohári aj u nás doma

Autor: Redakcia
698 zhliadnutí
bratislava-hlavne-mesto-most-ufo-dunaj-pivo-pohare

Aj keď Slovensko na rozdiel od Česka či Nemecka nenesie nálepku takej silnej pivnej krajiny, tradícia výroby piva sa s naším územím spája od nepamäti. Na juhu krajiny sa výroba tohto zlatého moku mieša s produkciou vinohradníckych oblastí, inde zas s legálnym či nelegálnym pálením pálenky. Pivo je kvasený nápoj s nižším obsahom alkoholu, vďaka čomu si ho s radosťou doprajú muži aj ženy a mnohí z nich takmer denne. A niet sa čomu čudovať. Okrem lahodnej horkastej chuti je plné vitamínov, predovšetkým zo skupiny B, ale aj minerálov, ako je draslík, sodík, horčík či kremík. Konzumácia piva – samozrejme, s mierou – má teda na náš organizmus skutočne blahodarné účinky.

Jačmeň + voda + chmeľ + kvasinky

Základný výrobný proces požaduje len štyri suroviny, a to sladovnícky jačmeň nevyhnutný na výrobu sladu, ďalej pitnú vodu, chmeľ, vďaka ktorému má pivo svoju charakteristickú horkú chuť, a napokon pivovarnícke kvasinky, malé organizmy, ktoré zabezpečia kvasenie.

rastliny-listy-chmel-sistice-obloha-trava-farma
Chmeľové šištice

Základom docielenia správnej chuti a arómy je aktivovanie enzýmov obsiahnutých v jačmeni. Tento proces – výroba sladu – pozostáva z triedenia a čistenia jačmeňa, jeho namáčania na obsah vody potrebnej na spustenie klíčenia a aktiváciu enzýmov. Klíčenie je však potrebné v určitom bode zastaviť, čo sa docieli v poslednej fáze výroby sladu. Tento krok sa zabezpečuje hvozdením, teda riadeným sušením. Slad sa potom očistí od klíčkov, nečistôt, prachu a môže putovať do samotného pivovaru.

Pred šrotovaním, teda mechanickým rozdrvením, sa slad nechá niekoľko týždňov odležať. Vo vystieracej kadi je sladový šrot následne zmiešaný s vodou. Táto hustá kaša je v ďalšom bode vystavená rmutovaniu, procesu, pri ktorom sa vplyvom vysokých teplôt a enzýmov rozkladá škrob obsiahnutý v slade na jednoduchšie cukry. Scedením rmutu vzniká sladina, ktorá sa ďalej varí spoločne s chmeľom. Schladená tekutina (mladina) pridaním pivovarníckych kvasiniek podlieha procesu kvasenia. Dĺžka kvasenia sa pohybuje od 7 do 14 dní. Takmer hotové pivo však musí ešte dozrieť, a to 20 až 60 dní, podľa druhu piva. Pred stáčaním sa pivo môže, no nemusí odfiltrovať od kvasiniek.

proces-vyroby-piva-slad-srotovanie-rmutovanie-varenie-chladenie-kvasenie-dozrievanie-flaskovanie

Každý si nájde to svoje

V snahe ozvláštniť klasické pivné recepty začali vznikať najrôznejšie druhy pív odlišujúce sa od seba napríklad spôsobom kvasenia či farbou. Čoraz častejšie vznikajú menšie remeselné pivovary, ktoré sa starajú o pivné špeciály v obmedzenom množstve. Vďaka týmto odlišnostiam si môže každý pivkár vybrať z množstva chutí a vôní.

Zaujímavô

Dnes sa na svete nachádza okolo 5 000 pivovarov, ktoré produkujú 180 druhov piva pod necelými 20 000 značkami.

Napríklad spomínané kvasenie mladiny môže prebiehať spontánnym vrchným alebo spodným kvasením. Vrchné kvasenie je známe tým, že pivné kvasinky stúpajú na povrch, kde vytvárajú vrstvu. Tento druh si vyžaduje pri výrobe vyššiu teplotu, a to okolo 20 stupňov. Kvasinky sú v tomto prípade rozptýlené, neklesajú na dno, ťažšie sa filtrujú. Práve preto sa tieto pivá často označujú ako kvasinkové. Rozpoznateľné sú vyššou opalizáciou (zakalením) a proces sa odrazí aj na mierne kyslejšej chuti. Medzi tieto pivá patria pšeničné pivá, tie s ovocnou arómou alebo tzv. ALE či Porter. Pri spodnom kvasení kvasinky padajú na dno. Vyrábajú sa pri nižších teplotách a tentoraz môžu byť filtrované aj nefiltrované. Práve takto vznikajú na Slovensku veľmi populárne ležiaky.

Azda najznámejším členením je odlišovanie svetlého, polotmavého a tmavého piva. Za ich farbu primárne zodpovedá použitý slad. Zatiaľ čo svetlé pivo je vyrábané zo svetlého sladu, do tmavého sa primiešava tmavý slad, ktorý sa v skutočnosti praží a karamelizuje.

slad-jacmen-tmavy-svetly-prazeny-pohare
Rôzne druhy sladu

Prvé súdky Slovensko nepoznali

O tom, že pivo je skutočným zlatom, nepochybuje nik a dosvedčuje to aj história ľudstva. Pivo pri človeku stálo od dávnych vekov; prinášalo mu nielen pôžitky, ale aj zdravie. Čosi, čo by sme mohli nazvať pivom, sa zrodilo pravdepodobne už v Mezopotámii, čoho dôkazom je sumerská tabuľka stará 6 000 rokov. Je akýmsi obrazom; zobrazuje niekoľko ľudí, ktorí slamkami pijú pivo z jednej nádoby (aký hriech, no nie?). Aj ďalšie z dôkazov o jeho existencii v dávnych dobách presahujú do umenia. Až 3 900 rokov stará sumerská báseň totiž oslavuje bohyňu Ninkasi, patrónku pivovarníctva. Predpokladá sa však, že čaro kvasenia sa podarilo objaviť viacerým kultúram.

Nečakanô

Za čias starých Sumerov sa hovorilo, že na to, aby bol muž civilizovaný a šťastný, potrebuje tri veci: sex, jedlo a pivo. Práve to využil Gilgameš v starej sumerskej básni a najstaršej známej básni vôbec – v Epose o Gilgamešovi. Aby poľudštil svojho nepriateľa Enkidua, poslal za ním prostitútku, ktorá s ním strávila 6 dní a 7 nocí, napájala ho pivom a kŕmila chlebom.
Chlieb jedol Enkidu až do sýtosti
a piva vypil sedmoro džbánkov.
Rozjarila sa myseľ jeho a začal spievať.
Zaplesalo srdce jeho a tvár sa rozžiarila.

V januári tohto roka bola objavená doposiaľ najstaršia výrobňa piva, a to v staroegyptskom meste Abydos. Jej vek je odhadovaný na približne 5 000 rokov. Na rozdiel od dnešných moderných pivovarov táto dávna dielňa využívala 40 hlinených nádob, z ktorých však dokázala vyrobiť jednorazovo aj 22 400 litrov piva.

Keď Slovensku svitlo na zlaté časy

Tajomstvo varenia piva poznali už starí Slovania. Na niektorých častiach územia bola dokázaná jeho produkcia už v 5. storočí. I keď bolo varenie len v počiatkoch, už vtedy disponovali dvoma druhmi, a to slabším, ktoré sa vyrábalo zo pšeničného sladu, a silnejším, ktorého prísadou bol jačmenný slad.

pivo-sudy-pohar-pena-pivnica-zrenie

Za čias Rakúsko-Uhorska malo naše územie v oblasti pivovarníctva veľkú úlohu. Podľa listiny kráľa Ladislava IV. z roku 1274 dva z troch kráľovských pivovarov sa nachádzali u nás, a to v Tvrdomesticiach a vo Veľkých Uherciach. Napriek tomu, že dnes sa nám zdá, že sa pivo varí len kde-tu, medzi rokmi 1620 a 1650 disponovalo pivovarom takmer každé mesto či väčšia obec na Slovensku. Výroba piva sa stala jedným zo základných práv mešťanov. V mestách sa začali diferencovať práce pri tejto výrobe a s ním súvisiace nové remeslá (pivovarníci či sládkovia). Právo na varenie piva mnoho miest využívalo kolektívne, čo znamená, že miestne pivovary boli súčasťou mestského hospodárstva. Medzi nimi sa ocitli mestá ako Bratislava, Košice, Modra, Trenčín, Brezno či Zvolen. V prípade varenia mešťanmi bývalo stanovené poradie, ako mohli jednotlivci pivo variť či čapovať. V 16. storočí bola produkcia piva pre mešťanov jedným z najvýznamnejších zdrojov financií. Bol to totiž spôsob, ako spracovať a speňažiť prebytky jačmeňa a pšenice. Šľachta svoje pivovary vrátane výčapu zvykla prenajímať. V 16. až 18. storočí vznikali aj samostatné sladovnícke cechy, a to v Bardejove, Kežmarku, Komárne, Žiline, Trenčíne, Hniezdnom, Spišskom Podhradí atď. V prvej polovici 19. storočia bolo v Uhorsku funkčných okolo 300 pivovarov, pričom väčšina bola vybudovaná na našom území. Napriek tomu, že čísla sa zdajú vysoké, produkcia aj spotreba piva bola celkovo nízka. Na prelome 18. a 19. storočia bolo za jedno z najznámejších a najkvalitnejších pív považované trenčianske pivo, ktoré dokonca plťami prevážali do Maďarska.

O najväčší úpadok sa postaralo zvýšenie daní na varenie v roku 1850, ktoré zasiahlo veľkú časť pivovarov. Malé domáce pivovary postupne zanikali a aj tie, čo prežili, sa museli pasovať so stále vzrastajúcimi technológiami, s postupným zavádzaním strojovej výroby a s rozmachom chémie, ktorý dodal originálnym receptúram pevné základy.

pivovar-hurbanovo-heineken-varna-piva-kade-priestor-okna
Priestory varne v Hurbanove | Zdroj: archív Heinekenu Slovensko, a. s.

Nečakanô

V roku 1919 sa pohybovala spotreba na jedného obyvateľa Slovenska ročne na úrovni 14,4 litra. Po vojne začala konzumácia výrazne rásť. V roku 1978 dokonca dosiahla úroveň 107,1 litra na jedného obyvateľa krajiny. V súčasnosti sa toto číslo pohybuje na približne 78 litroch (2019).

Rekordér Steiger

Najstarším z dodnes produkujúcich pivovarov je vyhniansky pivovar Steiger. Tak ako v roku 1473 začali jezuitskí mnísi s varením, tak do dnešného dňa výroba neprestala. Mnísi poznali výnimočnosť vody vyvierajúcej v Štiavnických vrchoch, a preto ju začali využívať na výrobu nielen pre seba, ale aj pre miestnych či obchodníkov prechádzajúcich cez túto oblasť. Najstaršia dochovaná zmienka o pivovare sa nachádza v písomnom súhlase kráľovnej Márie na varenie piva, ktorý udelila Banskej Štiavnici. V dokumente z roku 1524 sa hovorí o „starom vyhnianskom pivovare“, skonfiškovanom majetku grófa Siegfrieda Pieschena, čo svedčí o tom, že pivovar stál vo Vyhniach skutočne už nejaké to desaťročie. Po rokoch fungovania sa dopyt po pive začal zvyšovať, čo pivovar primalo k rozšíreniu a zvýšeniu výrobnej kapacity. Nový pivovar padol v roku 1767 do rúk prvému a starostlivo vybranému šafárovi Jánovi Tesákovi. Každá várka mala vyprodukovať 5 400 litrov piva, z ktorých sa mala väčšina vyúčtovať, časť patrila miestnemu farárovi a časť sa odpisovala ako strata pri stáčaní.

Aj tento pivovar postihla smola, a to v podobe vyhorenia, po ktorom bol areál v kritickom stave. Mesto sa rozhodlo pivovar predať, pretože doň odmietalo vkladať ďalšie investície. Na ponuku pohotovo zareagoval spolumajiteľ vyhnianskej zlievarne Karol Kachelmann, ktorý pivovar odkúpil za 12 000 zlatých a vytrhol ho z biedy.

Pyšnô

O veľkolepom napredovaní svedčia riadky z Encyklopédie maďarských žúp z roku 1903: „Pivovar sa rozprestiera na pozemku o rozlohe 2 200 m2 a pozostáva z dvoch hlavných a dvoch vedľajších budov. Pohon obstarávajú dva parné stroje s výkonom 30 konských síl. V pivovare pracuje 15 zamestnancov a jeho výrobná kapacita je 15-tisíc hektolitrov piva, ktoré sa dodáva do Banskej Štiavnice a do blízkeho Pohronia. Jedinečnou zvláštnosťou pivovaru sú jeho pivnice, v ktorých sa i počas najväčších letných horúčav tvorí prirodzený ľad.“ (Zdroj: steiger.sk)

Po roku 1948, keď socialistický režim znárodnil 12 pivovarov, si vyhniansky prešiel niekoľkými zmenami názvov. Jedným z posledných bol Stredoslovenské pivovary a sódovkárne, národný podnik, závod Vyhne. Súčasný názov získal až v roku 1996, keď bol pod správou nových súkromných majiteľov.

Zaujímavô

Názov Steiger mal vyjadrovať práve pôvod tohto piva, teda okolie Štiavnických vrchov. Región sa spája s bohatou baníckou tradíciou, nuž a slovo steiger označovalo banského majstra, jednu z najvýznamnejších funkcií procesu. (Zdroj: steiger.sk)

Sladovnícky velikán Heineken

Hurbanovo nie je rekordérom len v oblasti pivovarníctva. V bývalom Československu bolo najteplejším mestom, vďaka čomu na hektároch pôdy rástol kvalitný jačmeň ako z vody. A tak na mieste výnosného pestovania vyrástla okrem jačmeňa najskôr sladovňa a následne aj pivovar. Pivo z miestneho pivovaru bolo pôvodne známe ako Hurbanovské svetlé či tmavé. Časom sa však ustálil názov, ktorý nielenže poznáme dodnes, ale je aj nositeľom kusiska miestnej prírody. (Zdroj: heinekenslovensko.sk)

slad-heineken-sladovna-historicka-fotografia-zena-vrecia
Historická fotografia vrecovania hurbanovského sladu | Zdroj: archív Heinekenu Slovensko, a. s.

Nečakanô

Názov Zlatý Bažant vznikol práve vzhľadom na vysoký výskyt bažantov na hurbanovských poliach a lúkach. A nájdenie potulujúceho sa bažanta v zlatistom obilí bolo jasným znakom dobrej úrody. (Zdroj: heinekenslovensko.sk)

Hurbanovský pivovar, ktorý vznikol len v minulom storočí, každým rokom rástol. Netrvalo dlho a stával sa epicentrom pivovarníctva na Slovensku. Len dva roky po otvorení jeho brán sa stal prvým pivovarom vo východnej Európe, ktorý začal s balením piva do plechoviek. Dnes by sme pivovar s názvom Zlatý Bažant hľadali v Hurbanove márne. Od roku 1995 patrí pod akciovú spoločnosť Heineken Slovensko. Vďaka rozsiahlym miliónovým investíciám v oblasti modernizácie sa stal z viacerých hľadísk lídrom na pivnom trhu našej malej krajiny. Hurbanovská sladovňa je dokonca najväčšou svojho druhu v strednej Európe. (Zdroj: heinekenslovensko.sk)

kliciaci-box-sladovna-heineken-hurbanovo-jacmen
Plnenie klíčiaceho boxu sladovne | Zdroj: archív Heinekenu Slovensko, a. s.
kliciaci-box-klicenie-jacmena-sladovna-hurbanovo-heineken
Prebiehajúce klíčenie v klíčiacom boxe | Zdroj: archív Heinekenu Slovensko, a. s.

Medom voňajúci Medobeer

Včelárstvo je vznešené remeslo. Ochrane včiel a produkcii sladkého a zdravie podporujúceho medu sa dnes venuje – prevažne formou koníčka – mnoho Slovákov. Na západnom Slovensku nadšenci z Včeloviny miešajú neupravenú vodu Malých Karpát a med zo smolenických včelích fariem a vyrábajú lahodné farmárske pivo. V produktovom rade plnom voňavej medoviny a alkoholu sa objavil Medobeer, séria jantárovo sfarbených pív kvetovej vône a medovo-karamelových tónov v inak plnej a horkej chuti. Včelovina ponúka hneď niekoľko jemne odlišných druhov, od tých s náznakom kávy a horkej čokolády až po rôzne sajdery, napríklad aj s chuťou višňovej šťavy.

Pyšnô

Včelovina vznikla na oslavu včiel, tak ako sami hovoria: „Včelovina je pocta včelám. Nedávajú nám len med či vosk, ale niečo oveľa dôležitejšie – opeľujú rastliny, ktoré jeme.“ Včely si svoj prívlastok „robotnice“ skutočne zaslúžia. Uvádzajú, že 30 % jedla na svete máme práve vďaka opeľovaniu. Na vyprodukovanie pol kila medu nalietajú vzdialenosť neuveriteľných 90 000 km a opelia približne 2 milióny kvetov. (Zdroj: vcelovina.sk)
med-vcely-plasty-dreveny-ram-ruky-vcelar-kosela

Spojenie piva a whisky v Nestville

Nestville z Hniezdneho je známe predovšetkým svojou slovenskou whisky. Na miestnej histórii pivovarníctva a liehovarníctva tu však bola vybudovaná aj Taberna – remeselný pivovar. Taberny boli miestom dlhých debát, obchodných dohôd, naplňujúceho odpočinku a voňavého jedla. Stretávali sa tu pocestní aj miestni obyvatelia. V areáli Nestville parku je možné toto harmonické spojenie budovania vzťahov, dobrého jedla a chutného piva zažiť.

Určite ste už počuli o whisky zrejúcej v pivných sudoch. V Nestville nájdete okrem tradičných remeselných pív a destilátov aj pivovicu. Vzniká destiláciou pív Nestville, ktoré zrejú v sudoch od whisky. (Zdroj: nestville.sk)

pivnica-whisky-sudy-zrenie-svetlo-chlad-vlhko
Pivnica so zrejúcou whisky (ilustračný obrázok)

Zaujímavô

Názov Nestville neznie ako z našich končín. Pravda je však taká, že má s miestom svojho pôsobenia viac než veľa spoločného. Názov totiž vznikol spojením slov „nest“ (hniezdo) a „ville“ (dedina). V spojení týchto slov nájdeme názov obce Hniezdne, kde dnes stojí a slobodný pivovar stál aj v roku 1286. (Zdroj: nestville.sk)

S pivom sa nám spájajú osviežujúce a smäd zaháňajúce dúšky počas teplých letných večerov či drukovania pri športoch. S dobou a konkurenciou prichádzajú nové chute, vône, procesy a my môžeme na Slovensku, ale aj po celom svete ochutnávať pivá s arómou čokolády alebo dokonca čili. A ktoré je to vaše vyvolené pivo? Stavíte na klasiku niektorého z veľkých slovenských pivovarov alebo máte v obľube niečo netradičné? Podeľte sa s nami v komentároch.

Načítava

Mohlo by vás zaujímať

Pridať komentár

Sledujte náš Instagram