Tak ako má anglická literatúra svojho Shakespeara, grécka literatúra svojho Homéra s dielami Ilias a Odysea, tak my máme napríklad Sama Chalupku a Mor ho!, Slávy dcéru či Jesennú lásku. Naša literárna kultúra je bohatá na diela. Mali sme tú česť mať mnoho básnických velikánov, ktorí písali o láske k slovanskému národu, láske k vlasti, láske k milej. Väčšinu ich diel tvoria lyrickoepické básne, čo znamená, že majú aj dej a zväčša sa rýmujú. Mnohé diela vznikli v ťažkých časoch slovenského národa, keď sme bojovali za oslobodenie. Básne si automaticky spájame s láskou, so vzťahmi, ale pred tým, ako nadobudli zväčša charakter vzájomných vyznaní lásky a preukazovania citov, mali vyjadrovať aj nesúhlas so zriadením vlasti, s nadvládou, útlakom, povzbudzovali k spravodlivosti, mali silný odkaz pre nebojácnosť a odvahu bojovať za slobodu, opisovali lásku ku kraju a pozdvihovali vernosť vlasti.
