Na Slovensku máme toľko krásnych lesných cestičiek, skalnatých kopcov za malými dedinkami ďaleko od hlavných ťahov vedúcich krížom cez krajinu. Málokto však vie, že aj tieto drobné chodníky sa vedia v mnohých prípadoch svojou významnosťou vyrovnať tým najznámejším slovenským prírodným pamiatkam. Práve náučné chodníky sa snažia túto nevedomosť preklenúť.
Náučné chodníky sa budujú s úmyslom poukázať na hodnoty turistických miest. Vznikajú prevažne na už existujúcich trasách. Sprístupňujú a približujú návštevníkom kultúrne, historické či prírodné zaujímavosti, čím z ich prechádzok robia informačne hodnotné zážitky.
Nie každá edukačná tabuľa znamená náučný chodník
Náučný chodník je vyznačenou turistickou trasou, ktorá priamo v prírode vysvetľuje vybrané objekty či fenomény prevažne na informačných paneloch. Okrem nich však poznáme ešte niekoľko ďalších pojmov, ktoré rovnako označujú významné miesta a edukujú o nich turistov – sú to: geoparky, náučné lokality a múzeá v prírode.
Geopark
Pojmom geopark označujeme územia s presne vymedzenými hranicami, ktoré predstavuje geologické dedičstvo Slovenska. Majú vypracovaný presný plán udržateľného rozvoja a sú udržiavané. Tieto územia pozostávajú z niekoľkých navzájom prepojených geologicky významných lokalít. Za zmienku stojí 1 619 km2 veľký medzinárodný geopark Novohrad-Nógrád. Okrem prírodných pamiatok je plochou zaznamenávajúcou aj kultúrne, gastronomické, historické alebo ľudové dedičstvo. Slovensko mu venovalo svojich 336 km2 a s nimi Fiľakovský hrad, hrad Šomoška vrátane kamenného vodopádu, Pohanský hrad, Soví hrad či prírodnú rezerváciu Steblová skala.
Pyšnô
Geopark bol v roku 2010 ako prvý medzinárodný geopark prijatý Riadiacim výborom organizácie UNESCO. Stal sa tiež 67. členom Svetovej siete geoparkov v Malajzii.
Náučná lokalita
Náučná lokalita je podobne ako geopark hodnotným územím s tou výnimkou, že predstavuje väčšinou uzavretý priestor, ktorý vystavuje človekom či prírodou vytvorené objekty. Radíme medzi ne prírodné výtvory, arboréta či jaskyne.
Neprehliadnuteľnô
Arborétum SAV v Tesárskych Mlyňanoch s rozlohou 67 ha je domovom pre viac ako 2 300 druhov drevín. Plocha je rozčlenená do piatich celkov podľa pôvodu flóry, ktorá v nich je vysadená. Okrem Východoázijskej plochy, Severoamerickej plochy, Kórejskej plochy a Slovenskej plochy tu nájdete aj Ambrózyho park pomenovaný podľa uhorského šľachtica Štefana Amrózyho, zakladateľa arboréta.
Múzeum v prírode
Posledný z pojmov, múzeum v prírode, je každému dobre známy. Areály v prírode ako skanzeny či múzeá ľudovej architektúry zobrazujú kultúrne, historické či ľudové hodnoty, tradície, remeslá či samotný život ľudí vo vzťahu s prírodou.
Nečakanô
Najväčším skanzenom na Slovensku je 15,5 ha veľké Múzeum slovenskej dediny v Martine. Popri obdivovaní 143 unikátnych slovenských stavieb vás určite premkne déjà vu. Juraj Jakubisko, autor televíznej rozprávky Perinbaba, bez ktorej si nevieme Vianoce ani predstaviť, si totiž na stvárnenie Jakubovho väzenia, cesty na súd či dedinského cintorína vybral práve martinský skanzen.
Jeden, dva… sto a stále viac
Prvý náznak náučného chodníka na Slovensku sa datuje už do roku 1926. Vtedy bol otvorený príležitostný chodník v Štiavnických vrchoch, ktorý na 32 zastaveniach preberal tému lesníctva. Prvý oficiálny náučný chodník vznikol v Pieninách v roku 1960 s názvom Prielom Dunajca. V pôvodnej podobe ho dnes už nenájdeme, no jeho trasou sa môžete stále prechádzať. Prevedie vás po nenáročnej trase dlhej 7,5 kilometra kaňonom vytvoreným riekou Dunajec. Prechádzka začína v obci Červený Kláštor, ktorá je známa svojím liečivým minerálnym prameňom napájajúcim miestne kúpele Smerdžonka. Štyristo metrov od prvého štartovacieho zastavenia vás uvíta Národná kultúrna pamiatka Kláštor kartuziánov zo 14. storočia. Známy Červený kláštor preslávil kamaldulský mních Cyprián, ktorý na tomto mieste pestoval liečivé byliny pre miestnu lekáreň.
Neprehliadnuteľnô
Na vtedajšie zariadenie stredovekej lekárne či herbár mnícha Cypriána si môžete posvietiť v jednom z rekonštruovaných domčekov areálu Červeného kláštora. Farmaceutickú výstavu tvoria originálne exponáty lekárskych vitrín, váh či prvej liekopisnej literatúry.
Prvé sčítanie náučných chodníkov prebehlo v roku 1984, kedy sa ich zaznamenalo 12. Dnes ich môžeme obdivovať viac ako 200. Nie je však možné zistiť ich presný počet. O novovzniknutých alebo, naopak, zničených a zaniknutých sa môžeme dozvedieť len z médií či rozprávania turistov. Preto vás môžu neraz pri výstupe po turistických trasách prekvapiť svojou zeleno-bielou značkou. Vtedy viete, že vás čaká milé obohatenie v podobe informačných tabúľ.
Za hrsť tém
V minulosti bolo trendom budovanie všeobecných prírodovednýchnáučných chodníkov. Dnes však pribúdajú skôr špecializované, ktoré sa dotýkajú tej najdôležitejšej témy pre lokalitu, v ktorej sa nachádzajú. Chodníky tak vzdelávajú o včelárstve, baníctve, energetike, vinohradníctve, lesníctve, folklóre, astronómii, mytológii či hudbe. Tie, ktoré sú zamerané na ochranu životného prostredia, sú mnohokrát doplnené o interaktívne tabule a hry poukazujúce napríklad na dobu rozkladu rôznych druhov odpadu.
Pre malých, veľkých, turistických laikov i vysokohorských nadšencov
Rozprávkový chodník škriatka Mikluša
Lokalita: Miklušovce
Dĺžka: 5 km
Čas prechodu: 1,5 h
Deti sú vraj tými najnáročnejšími zákazníkmi, v tomto prípade turistami. Obec Miklušovce prišla na spôsob, ako našich najmenších zabaviť. V lese za dedinou vybudovali 5 km dlhý náučný chodník, ktorý vedie deti na výpravu hľadať škriatka Mikluša, údajného zakladateľa dediny. Informačné panely rozprávajú rozprávku o miestnom škriatkovi a príbeh dopĺňajú najrôznejšími hádankami. Návštevníci cestou lesom stretnú rôzne rozprávkové bytosti sediace na konároch či skalách, Miklušov domček alebo aj škriatka samotného.
Zaujímavô
Ak idete na chodník s deťmi, ktorých energia na túrach skôr stúpa ako klesá, skúste si trasu predĺžiť a vydať sa aj na Miklušovské skaly. Ponúkajú krásnu vyhliadku na okolité kopce.
Detský náučný chodník Svištia krajinka
Lokalita: Skalnaté pleso pod Lomnickým štítom
Dĺžka: 0,1 km
Čas prechodu: 1 h
Po výstupe z visutej kabínovej lanovky pri Skalnatom plese vás okrem pohľadu na mohutné skaly Vysokých Tatier privíta aj malá Svištia krajinka. V ohradenom areáli sú pre deti nainštalované preliezky aj drevené vyrezávané sochy dôležitých tatranských zvierat. Na informačných paneloch sa najmenší dozvedia o v dreve zvečnených zvieratách s vlastnými menami – svišťovi Jurkovi, medveďovi Kubovi, orlovi Karolovi a kamzíkovi Pirinovi. Svoje naučené vedomosti si potom môžu overiť v hádankách.
Ak si chcete návštevu Svištej krajinky okoreniť niečím pre dospelého človeka adrenalínovejším, môžete sa napojiť na pokračovanie lanovky a dopraviť až na samotný Lomnický štít, ktorý sa čnie do výšky 1 943 m n. m. Počas tejto trasy môžete vidieť dve pracoviská SAV – astronomické na Lomnickom štíte a meteorologické na Skalnatom plese.
Náučný chodník Meteorit v Rumanovej
Lokalita: Rumanová
Dĺžka: 1,3 km
Čas prechodu: 1 h
Obec Rumanová blízko Nitry bola pre Slovensko významná sama osebe, ešte pred objavom miestneho kombajnistu Jána Novosedlíka, vďaka nálezisku pohrebiska zo staršej doby bronzovej so 104 hrobmi. Dobrodružné objavy v dedinke však pokračovali aj v roku 1994, keď počas žatvy spomínaný Ján v poli našiel kameň. Ten sa agronómovi družstva Jozefovi Tehlárovi, ktorému ho Ján odovzdal, zdal niečím zvláštny. Na rozbore sa zistilo, že „rodiskom“ kameňa nie je naša planéta. Doletel sem z vesmíru, ide o meteorit s vysokým obsahom železa. Jeho pôvodná váha bola 4,3 kg. Počas vyberania kombajnom sa bohužiaľ roztrieštil na tri kusy. Najväčšia z častí s rozmermi 185 x 140 x 125 mm je umiestnená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Zároveň ide o jeden zo štyroch na Slovensku nájdených meteoritov, ktoré zostali vystavené na našom území.
Nečakanô
Denne sa dostane do atmosféry približne 400 ton materiálu z vesmíru. Väčšina z tohto čísla zhorí a na zem prenikne len časť. Na súš dopadne okolo 100 kg kozmickej hmoty denne, zvyšok sa stratí v oceánoch.
Náučný chodník v Rumanovej je špecializovaný na astronomickú tému. Na svojich troch zastaveniach vysvetľuje problematiku meteoritov, rojov, ich tvarov a druhov, popisuje meteority na Slovensku aj vo svete, ako aj krátery, ktoré po nich na planéte zostali.
Upozornenie
Z náučného chodníka kvôli veternej smršti zostal len panel s číslom 3, ostatné sú poškodené. Obnova chodníka je však v tomto čase (v auguste 2020) v procese realizácie.
Náučný chodník Slaná Voda – Babia hora
Lokalita: Oravská Polhora
Dĺžka: 9,8 km
Čas prechodu: 4 h
Za Oravskou Polhorou, najsevernejšou obcou Slovenska, vyvierajú jódobrómové pramene, ktoré majú najväčšiu koncentráciu minerálnych látok spomedzi všetkých slovenských vôd a prameňov. V minulosti napájali kúpele, ktoré však kvôli slabej výdatnosti prameňa v roku 1918 zanikli, dnes tu preto môžete vidieť len opustený areál. Práve na tomto mieste začína náučný chodník, ktorý vedie až na Babiu horu, o ktorej vrchol sa delíme s Poľskom. Je vysoká 1 725 m a v jej útrobách bolo doteraz objavených až 7 menších jaskýň, do ktorých je však vstup zakázaný.
Zdravô
Nebola by škoda nechať vyvierať tak unikátny prameň a nevyužiť ho pre zdravie človeka? V areáli bývalých kúpeľov preto vznikol otvorený inhalátor vo forme panelu z trnkových konárov, cez ktoré cirkuluje slaná voda – vďaka vetru sa dostáva aj do ovzdušia, čím vytvára vzduch podobný morskému.
Po ceste na vrchol sa môžete zastaviť v jednom z najzachovalejších rašelinísk na Slovensku. A keď povieme zastaviť, tak doslova. Skrz rašelinisko vedie drevený chodník s informačnými tabuľami, čím vás dostane do bezprostrednej blízkosti vzácnych rastlín, ako je napríklad mäsožravá rosička okrúhlolistá. Od rašeliniska sa môžete vydať Hviezdoslavovou alejou až k jednej z expozícií Oravského múzea – Hviezdoslavovej horárni, venovanej jeho dielu Hájnikova žena.
Banský náučný chodník Rákoš
Lokalita: Rožňava
Dĺžka: 10 km
Čas prechodu: 4 – 5 h
Keď sa spomenie slovo baníctvo, mnohým z nás sa vybavia mestá Banská Bystrica či Banská Štiavnica. Existujú však i ďalšie banské mestá, ktoré si zaslúžia byť na výslní. Jedným z tých, ktorých sláva už rokmi pominula, je Rožňava. Dlhé roky bola miestom ťažby železa, medi, ortuti, aj zlata a striebra. Gemerský banícky spolok Bratstvo Rožňava ale nechcel, aby na významnú históriu padal prach. Z jeho iniciatívy tak vznikol za mestom na vrchu Rákoš náučný chodník venovaný remeslu, ktoré miestnym po stáročia zabezpečovalo obživu.
Počas prechádzky natrafíte na niekoľko dávno využívaných štôlní, v niektorých prípadoch aj s pozostatkami drevených trámov. Väčšina z nich je zavalená. Jednou z tých, ktorých tunel ešte žije, je štôlňa Berta. Aj táto je však neprístupná, keďže sa v jej útrobách celoročne drží voda s hladinou vo výške približne 30 centimetrov. Môžete však do nej aspoň nakuknúť a zažiť aspoň nachvíľu stiesnený pocit, s akým sa dennodenne stretávali stovky baníkov.
Nečakanô
Na trase medzi tretím a štvrtým panelom môžete zbadať dvojvŕšie vrchu Rákoš. Pod jedným z nich sa nachádzajú pozostatky vojenskej budovy z druhej svetovej vojny.
Pri návšteve banského chodníka neprehliadnite neďaleký hrad Krásna hôrka zo 14. storočia. Pohľad naň sa vám naskytne aj počas samotnej prechádzky.
Náučný chodník Bobria hrádza
Lokalita: Kuchyňa
Dĺžka: 700 m
Čas prechodu: 0,5 h
Obec Kuchyňa na Záhorí láka turistov nielen svojím netradičným názvom, ale aj náučným chodníkom so skutočne unikátnou trasou. Ponad miestnu priehradu, veľké lákadlo rybárov, vedie drevený most vybudovaný v roku 2015. 300 metrov dlhá lávka a jej okolie plné prehýbajúcich sa starých vŕb je len časťou chodníka, zvyšok vedie blízkym lesíkom a nábrežím okolo priehrady.
Pri troške šťastia sa vám podarí okrem vodných vtákov zazrieť aj menovcov náučného chodníka – bobrov. Práve vďaka nim získal most svoje meno.
Upozornenie
Most cez priehradu je od roku 2017 kvôli bezpečnosti uzavretý a drevené trámy držiace most sú odvtedy v rekonštrukcii. Aj napriek tomu si môžete trasu náučného chodníka vychutnať, dozvedieť sa na informačných paneloch čo-to o miestnej faune a flóre a pozrieť si romantický západ slnka na začiatku drevenej lávky, ktorá stále stojí.
Náučný chodník Stratenský kaňon
Lokalita: Stratená
Dĺžka: 1,1 km
Čas prechodu: 0,5 h
Rieky dokážu svojou stále tečúcou vodou vyryť do zeme hlboké korytá a obrusovať skaly. Výnimkou nie je ani riečka Hnilec, ktorá vytvorila v národnom parku Slovenský raj kaňon. Ponad asfaltovú cestu, ktorá kopíruje trasu potoka, sa čnejú vysoké vápencové skaly.
Pyšnô
Vďaka plnohodnotnej ceste a jej uzavretiu pre motorové vozidlá sa stal Stratenský kaňon prvým náučným chodníkom na Slovensku vhodným aj pre invalidov. Počas nenáročnej trasy obchádzate informačné panely, ktoré sú svojou výškou prispôsobené na pohodlné čítanie pre turistov na vozíku.
Pri návšteve tohto čarovného miesta nevynechajte ani neďaleké miesto, ktoré je súčasťou svetového prírodného dedičstva UNESCO. Podzemné zimné kráľovstvo Dobšinskej ľadovej jaskyne patrí medzi najvýznamnejšie svojho druhu na svete. Stalagmity typické pre jaskyne si tak môžete pozrieť v očarujúcej modrobielej farbe.
Nečakanô
Dobšinská ľadová jaskyňa bola jednou z prvých na svete, ktorej trasa bola osvetlená vďaka elektrine. Do roku 1946 bolo v jaskyni dokonca povolené celoročné korčuľovanie pre verejnosť, v jej hlbinách trénoval aj známy československý krasokorčuliar Karol Divín. (zdroj: vypadni.sk)
Naše tipy na edukačné výlety náučnými chodníčkami sú len zlomkom z tých, ktoré naša malá krajina ponúka. Sú skvelým spôsobom, ako niečo hodnotné spoznať a niečo zaujímavé sa dozvedieť. Aké náučné chodníky ste navštívili vy a čo zaujímavô sa vám počas túry naskytlo vidieť? Podeľte sa s nami v komentároch.
