Bol svedkom osídlenia dávnymi národmi, prizeral sa vzostupu a pádu Veľkej Moravy, a hoci sa stal obeťou napoleonských vojsk, neúnavne vítal mnohé významné osobnosti. Navštíviť Bratislavu a obísť zrúcaninu hradu Devín by bolo veľkým hriechom. Nie je to len jedinečná atmosféra a nádherný výhľad, ktoré z neho robia významné turistické miesto. Spája sa s ním akési tajomno, na čom má nepochybne zásluhu i známy francúzsky spisovateľ Jules Verne.
Potulky Verna po Slovensku
Počas študijnej cesty po Rakúsko-Uhorsku nenavštívil Jules Verne iba najväčšie mestá bývalej monarchie, ale aj naše Slovensko. V Prešporku (teda v dnešnej Bratislave) sa mal stretnúť s istým maďarským spisovateľom, s ktorým plánoval podniknúť niekoľko výletov karpatskými vrchmi. Návšteva našej krajiny sa však pre svetoznámeho literáta nezačala podľa predstáv.
Pre isté problémy v rodine sa jeho priateľ nedostavil, a tak v Palugyayovom hoteli, dnešnom Carltone, zostal sám. Ľudia hovorili slovensky, maďarsky aj nemecky, čiže jazykmi, ktorým nerozumel. Len márne hľadal sprievodcu, ktorý by ho do okolitých lesov vzal. Situácia sa však zmenila, keď si v kaviarni všimol mladíka čítať francúzske noviny. So slovenským kazateľom a vzdelancom Jánom Maliarikom sa rýchlo dal do reči a za prísľub honoráru sa dohodli na spoločných cestách v okolí Prešporka. Práve mladý kazateľ bol tým človekom, ktorý o návšteve Jula Verna zanechal písomné svedectvo.
Zaujímavô
Jula Verna vraj veľmi pobavilo tvorenie zdrobnenín mien, príznačné pre Slovensko. Pripadalo mu zaujímavé, že tak ako jeho sprievodcu Jána volali priatelia Janko, jeho by, keby bol jedným z nás, volali Julko.
Devín v pamäti Jula Verna
Jules Verne zostal na Slovensku približne dva týždne. Každý deň čakal svojho spoločníka v prenajatom kočiari pred budovou teologickej fakulty evanjelického lýcea a o dvanástej spoločne vyrážali na výlety do okolia Prešporka. Navštevovali karpatské kopce, doliny, okolité dediny aj polia a Verne s úžasom spoznával obyvateľov Slovenska. Vraj nám krásne žitné polia môžu závidieť všetci francúzski farmári a pre maliarov madon neexistuje krajších predlôh ako vetrom ošľahané slovenské ženy sedliakov.
Zaujímavô
„Prirodzene, že som sa zaujímal aj o slovenských sedliakov. V nejednej dedinke, kde sme s Jankom oddychovali, zadíval som sa do očí slovenským roľníkom a veľmi sa mi vryli do pamäti vetrom ošľahané tváre slovenských sedliackych žien. Rád by som zavolal všetkých našich maliarov: Cestujte na Slovensko, tam nájdete najkrajšie modely pre svoje obrazy madon! Väčšina z nich by mi to neuverila, ale u nás nepoznajú ani tú krajinku, ani tento národ. Aj v našich lexikónoch im venovali iba niekoľko riadkov.“ (Jules Verne v rozhovore s dánskym novinárom, zdroj: Miloš Jesenský – Najväčšie záhady a mystériá Slovenska)
Verne mal problém zapamätať si mená slovenských a maďarských miest, ale Devín mu v pamäti utkvel. Fascinovalo ho mestečko pod vysokým bralom, ktoré ležalo v ostrom uhle, kde sa vlieva Morava do Dunaja. Bol očarený. Dokonca sa o svojom dobrodružstve nezabudol zmieniť v rozhovore s dánskym novinárom. Interview sa neskôr stalo podnetom na dohady, že predlohou knihy Jula Verna Tajomný hrad v Karpatoch bol práve Devín, i keď podľa románu sa dej odohráva v Rumunsku. Verne sa totiž novinárovi zdôveril, že pod ruinami hradu Devín si vypočul rôzne príbehy o mocných kniežatách, ktoré v minulosti na tomto krásnom hrade vládli nad slovanskou ríšou. Taktiež mu povedal, že už pri prvom pohľade na zrúcaninu hradu pocítil, že jeho najnovší román sa bude odohrávať práve na takomto hrade.
Legendárnô
Kniha Tajomný hrad v Karpatoch sa stala predlohou filmu s rovnomenným názvom natočeným v roku 1981. Pod taktovkou Oldřicha Lipského si v hlavnej úlohe zahrali nezabudnuteľní Michal Dočolomanský, Miloš Kopecký a Rudolf Hrušínský.
Ten pravý hrad v Karpatoch?
So zaujímavou hypotézou prišiel Dr. Miloš Jesenský, PhD., ktorý je nekonvenčným autorom literatúry faktu a významným publicistom v oblasti záhad a histórie na Slovensku i v zahraničí. V knihe Najväčšie záhady a mystériá Slovenska vychádza z tvrdenia, že Verne svoj román dokončil po návšteve Prešporka, ako aj ďalšieho územia Slovenska.
Vedecko-fantastický román z pera francúzskeho spisovateľa Jula Verna vyšiel v Hetzelovom nakladateľstve v roku 1892. Hoci je známe, že dielo vznikalo až 6 rokov, spisovateľ ho považoval za hotové až po návšteve Slovenska. Ako tvrdí Jesenský: „Dej sa síce neodohráva na slovenskom Devíne na sútoku Dunaja a Moravy, ale zato na mysterióznom hrade a v Karpatoch, čo určite nemôže byť iba náhoda.“
Zaujímavô
Pohľad na jeden z najslávnejších slovenských hradov a obdiv k Dunaju musel na fantáziu Verna silne zapôsobiť aj preto, že na sklonku života ho inšpiroval k napísaniu románu Dunajský lodivod, ktorý však vyšiel až po spisovateľovej smrti.
O tom, že náš kraj Verna uchvátil do veľkej miery, svedčí už spomínané interview s dánskym novinárom, na ktoré sa odvoláva aj Jesenský. Nielen časť, ale aj samotný záver rozhovoru je venovaný našej krajine. Dokonca sa v ňom spomína, že hoci Jules Verne na študijných cestách zapisuje do knihy v hoteli nepravé meno, po návšteve Slovenska urobil výnimku a svoju identitu ochotne priznal – mladému študentovi Jankovi, sprievodcovi Jula Verna, poslal niekoľko kníh s krátkym venovaním. A práve v tom istom roku uzrel Tajomný hrad v Karpatoch svetlo sveta.
Úryvok z knihy Tajomný hrad v Karpatoch
„Hrad bol opustený, zakliaty a strašilo v ňom. Živá a pestrá obrazotvornosť ľudu ho čoskoro zabývala prízrakmi. Objavovali sa tam strašidlá a v nočných hodinách tam vládli duchovia. Nikdy nebol žiaden hrad tak vhodným útočiskom hostí z rozprávok ako Karpatský hrad. Na osamelej a nedostupnej skale, prístupnej iba zľava od Vulkánskeho priesmyku, musel nevyhnutne hostiť drakov, víly, poludnice a snáď aj nejaké strašidlá rodu Gortzovcov. Z toho pramenila neblahá povesť hradu, ostatne vraj celkom odôvodnená. Zájsť do hradu nikoho ani nenapadlo. Okolo neho sa šírila atmosféra hrôzy, ako sa okolo močiara šíri nákaza moru. Stačilo priblížiť sa na pol kilometra a už človek ohrozoval svoj život a svoju spásu.“ (Zdroj: Jules Verne – Tajomný hrad v Karpatoch, 2. kapitola)
Čo si o hypotéze myslia znalci diela Jula Verna?
Napriek tomu, že Verne svoj román Tajomný hrad v Karpatoch napísal len niekoľko mesiacov po návrate z ciest, v rámci ktorých navštívil aj Slovensko, znalci jeho diela sa zhodujú na tom, že jeho dej sa len sotva odohráva na Devíne. Je to zrejmé už z úvodu diela, v ktorom autor do detailu opisuje miesto deja. Je pravdepodobné, že počas ciest viedli kroky Jula Verna do Sedmohradska, kde mu mohol učarovať niektorý z miestnych hradov, ktorý mu bol nakoniec inšpiráciou pri tvorbe diela. Medzi znalcami jeho diela sa však na túto tému dodnes vedú rôzne spory a dohady, ktoré nie sú jednoznačné.
Devín navždy zapísaný v našej histórii
Zrúcanina hradu Devín neučarovala len slávnemu Julovi Vernovi, ale aj tisícom Slovákov, Maďarov, Rakúšanov, Čechov či turistom ďalších národností. Múry a ruiny veže na brale patria k jedným z najvýznamnejších historických a archeologických lokalít na Slovensku aj v strednej Európe.
Vďaka svojej skvelej strategickej polohe na sútoku Moravy a Dunaja bol Devín už od dávnych čias osídlený – najskôr Keltmi, neskôr Rimanmi –, stal sa aj významnou súčasťou Veľkej Moravy a dôležitou západnou hranicou Uhorského kráľovstva. V slovenskej histórii bude naveky zapísaný vďaka 24. aprílu 1836, keď sa naň vybrali niekoľkí študenti evanjelického lýcea aj so svojím profesorom Ľudovítom Štúrom.
Zrúcanina hradu je spomienkou významných vekov a dokladá to i stálou expozíciou histórie hradu od 13. do 20. storočia. Aj po stovkách rokov hradný kopec láka na návštevu a darí sa mu to naozaj výborne. Niet sa čo čudovať. Dýcha bohatou históriou, ponúka očarujúce výhľady a tiež tajomstvá, ktorých pravdivú podobu si ponechá naveky len a len pre seba.
Nevedno, či hrad v Karpatoch opantali pekelné mocnosti. Taktiež sa môžeme iba domnievať, či Devín poslúžil ako skutočná predloha na napísanie knihy Jula Verna. S istotou však vieme, že nádherné výhľady, ktoré toto jedinečné miesto ponúka, sa dajú obdivovať do nekonečna.
Poznali ste tento zaujímavý príbeh alebo ste sa stretli s inými tajuplnými historkami, ktorými je Devín opradený? Zaujal vás výhľadmi, históriou či tajomnom? Podeľte sa s nami v komentároch.
