Tie naše severné, s Poľskom hraničiace najmenšie veľhory na svete – Vysoké Tatry. Stačí ich navštíviť raz a viete, že je to láska na celý život. Chodia sa na ne pozerať cudzinci z mnohých okolitých i ďalekých krajín, no ani my domáci nezaostávame.
Ako sa Tatry s turistikou stretli
Začiatky osídľovania našich veľhôr sa viažu už na pravek, keď lovci začali vstupovať do divej prírody. V Gánovciach sa v roku 1926 našli stopy lebky neandertálca z mladšej doby kamennej. V 16. storočí sa začalo skúmanie Tatier aj ako turistického miesta a prišli prvé pokusy o vychádzky. Skúsila to žena – kežmarská hradná Beata Laská, ktorá vystúpila k Zelenému plesu. Jej manžel Albert o tom údajne nevedel, no aj keby vedel, traduje sa, že by mu prišla jej cesta do Tatier vhod, keďže sa jej chcel zbaviť. Prvým oficiálnym turistom bol v roku 1793 anglický cestovateľ Robert Townson
Nečakanô
Tatry sa v tom období stali slovenským symbolom, a preto v roku 1837 vyšla na Kriváň prvá turistická výprava, ktorú viedol spisovateľ Gašpar Belopotocký. V roku 1841 Tatry navštívil aj Ľudovít Štúr.
Temné, tmavé, neúrodné
Pôvod názvu pohoria zastrešujúceho Slovensko nie je do dnešného dňa úplne jasný. Podľa historikov Tatrám prvé meno dali ľudia žijúci v tejto lokalite ešte pred Slovanmi. Súčasný názov je tak pravdepodobne odvodený od árijského slova tâtra či tamtra, v preklade tmavý, temný. Význam týchto slov pramení z ľudového výrazu tatra, ktorý znamenal neúrodnú či kamenistú časť zeme. Slovania nazývali naše veľhory trtri, v preklade bralá, čo sa zdá ako najpravdepodobnejší pôvod súčasného pomenovania.
Prvýkrát sa názov Tatier uvádza v roku 999. Umierajúci Boleslav II., české knieža, spomína na časy, keď územie českého kniežatstva ohraničovali až tritri montes.
Tatry ako najväčšia hrdosť Karpát
Horský systém Karpát sa tiahne Európou na dĺžke okolo 1 400 km. Ich najvyššia časť prechádza Spišom, Liptovom a Oravou – sú to naše Tatry. Prechádzajú tromi regiónmi so svojou rozlohou 610 km2. Tatry ako geomorfologický celok sa členia na dva podcelky oddelené Ľaliovým sedlom – na Západné a Východné Tatry. Hrebeň druhého zo spomínaných podcelkov môžeme rozdeliť na 14 km dlhý, patriaci Belianskym Tatrám a zvyšných 26 km nazývame Vysokými Tatrami. Tieto dve časti rozdeľuje Kopské sedlo s výškou 1 749 m n. m.
Plesá odrážajúce oblohu a štíty
Pre naše Tatry sú typické ostré, výrazne špicaté štíty posiate bielym snehom, hlboké doliny, vodopády a plesá. Údaje o počte horských plies sú nepresné – niektoré z nich totiž postupne zanikajú, iné sa objavujú len v určitých častiach roka. V celých Tatrách (vrátane poľskej strany) sa ich počet odhaduje na 121 až 189. Viac ako 100 z nich môžeme nájsť v slovenských Vysokých Tatrách, 20 v Západných, no a Belianskym sa vysokohorské jazerá akosi vyhli. Najväčším a najhlbším slovenským plesom je Veľké Hincovo pleso s hĺbkou až 53 m. Najznámejšie je Štrbské pleso (1 346 m), ktoré láka turistov množstvom aktivít, plavbou na plti či psími záprahmi.
Veľkým bohatstvom regiónu sú minerálne a termálne žriedla, ktoré majú liečivé účinky a ľudia veria v ich magickú moc.
Obyvatelia Tatier nazývali všetky plesá morskými okami. Hovorilo sa totiž, že sú bezodné a svojím dnom sa napájajú na kanály ústiace priamo v mori. Toto pomenovanie sa do lokality dostalo pravdepodobne od goralov z Podhalia, žijúcich na poľskej strane. Dnes síce Poliaci nazývajú plesá slovom staw, no jedno si predsa ponechalo v minulosti dobre známe meno. Morské oko nachádzajúce sa pod Rysmi v Poľsku je svojou plochou 34,54 ha najväčšie v celých Tatrách. Paradoxom však je, že gorali práve toto jedno pleso nazývali inak – Rybie pleso – vzhľadom na svoju vieru, že v jazere žijú obrovské morské ryby požierajúce ovce. Morské oko získalo svoje meno od poľských vzdelancov v 19. storočí.
Doliny, protipóly tatranských hrebeňov
Na formovanie tatranských dolín mali najväčší vplyv ľadovce. Vo Vysokých Tatrách ich nájdeme 135, v Belianskych 24 a prvenstvo držia Západné Tatry, v ktorých ich je 150 a sú menej strmé ako tie vo východnej časti. Najdlhšou dolinou je Bielovodská dolina. Známa ľadovcová dolina je Mengusovská dolina. Je značne rozvetvená a turisticky príťažlivá. Nájdeme tu aj Žabieho koňa – nádhernú ostrú vežu na hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, ktorá sa pre svoju exponovanosť považuje aj za takzvanú horolezeckú maturitu. Malá Studená dolina, nachádzajúca sa južne od Tatier, má prívlastok najkrajšia.
Nečakanô
Žabí kôň (2 291 m n. m.) bol dlho považovaný za nedostupný. V roku 1905 ho však južnou stranou pokorili Simon Häberlein a Katarína Bröske, čím vo Vysokých Tatrách odštartovali éru športového horolezectva.(zdroj: wikipedia.org)
Mnoho horolezcov ročne sa vyberá zdolať naše pyšné vrchy. Najvyhľadávanejším je určite skalná stena nazývaná Galéria Gánku (300 m vysoká), čo je označenie podľa vrchu nad ňou a predstavuje archaický výraz pre verandu. A ak vyhľadávate najvyššiu skalnú stenu, tak potom určite stenu Malého Kežmarského štítu, ktorá má výšku 900 metrov.
Prajná fauna a flóra
Najtypickejším zvieraťom Vysokých Tatier je kamzík vrchovský a práve Belianska jaskyňa, jediná sprístupnená jaskyňa v Tatrách, bola prezývaná aj Kamzičia jaskyňa, keďže tu sa ich zdržovalo najviac. Najväčším vtákom je jednoznačne orol skalný, ktorý má s roztiahnutými krídlami až 240 cm a dokáže pri lete dosiahnuť rýchlosť až 150 km/h. Najväčším zvieraťom vôbec je medveď hnedý, dosahujúci výšku až 220 cm.
Flóra Tatier je veľmi vzácna. Medzi chránené druhy patria iskerník vysokotatranský, prvosienka dlhokvetá či klinček lesklý. Podnebie v Tatrách je veľmi nevyspytateľné a vyžaduje si rešpekt aj pri turistike. Je vždy dobré mať rôzne oblečenie a pripraviť sa na akékoľvek poveternostné podmienky, ktoré sa môžu razom zmeniť zo slnečného dňa na daždivú smršť. Preto netreba podceniť ani obuv – určite musí byť bezpečná a pohodlná. Na Skalnatom plese bol dokonca nameraný aj najsilnejší vietor, dosahujúci rýchlosť 78,6 m/s, čo predstavuje najvyšší stupeň, považovaný už za ničivý orkán.
Naše tatranské naj…
Najdlhším turistickým chodníkom je Tatranská magistrála, ktorá prechádza južnými úbočiami Vysokých Tatier a jej dĺžka je 46,25 km. Chodník sa začína v Podbanskom, pokračuje cez Jamské plesá na Popradské pleso a končí sa pri Bielych plesách – na mieste, kde stála bývalá Kežmarská chata.
Najvyšším vodopádom je Kmeťov vodopád. Nájdete ho na juhozápade Kôprovej doliny vo výške 1 245 m n. m.
Kedysi obyvatelia verili, že v Tatrách je mnoho zlata, striebra aj drahokamov. Zlaté a strieborné žily vyhľadávali v každom kúte. Toto spájanie miest s drahými kovmi zostalo aj v názvoch – napríklad dolina medzi Zlatinskou štrbinou a Diablovým sedlom je Zlatinská veža. Ľudia verili, že je tam zlato, ale nie je nikomu dostupné, a že ho strážia horskí duchovia, ktorí nikomu neumožnia prístup, pretože toho, kto by sa priblížil, by zasiahli kameňom. Verili aj, že neďaleko Mengusoviec je bylina, ktorá ovciam pozlacuje zuby,alebo že ryby v plese obsahujú zlato. Keď začali turisti prichádzať do Tatier hromadne, domáci ich považovali za čudákov, že merajú takú vzdialenosť, len aby sa kochali prírodou. Boli presvedčení, že určite hľadajú poklad. Neskôr pochopili, že to môže byť pre nich skvelý zdroj príjmov, ak im zabezpečia ubytovanie či stravu.
Vznik prvej osady datujeme na koniec 18. storočia – založil ju gróf Štefan Csáky. Vraví sa, že ako prechádzal krajom, osviežil sa z miestnej vody a dievčina, ktorá išla okolo, sa ho spýtala nemeckým nárečím, či mu voda chutí, a to otázkou: Schmeks? Odtiaľ teda pochádzal názov osady Šmeks a neskôr sa zmenil na Smokovec.
Vedeli ste, že?
Mesto Vysoké Tatry sa môže pýšiť ešte jedným označením okrem toho, že sa nachádza v najkrajšom prostredí. Je aj najväčším mestom na Slovensku vďaka svojej rozlohe 39 816 ha. Tvorí ho 15 samostatných osád ako Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica alebo Starý Smokovec. (zdroj: tatryportal.sk)
V roku 1949 Vysoké Tatry vyhlásili za prvý národný park na Slovensku (TANAP).
Celkovo má naše Slovensko 25 najvyšších vrcholov a 12ďalších, ktoré sú voľne prístupné vo Vysokých Tatrách. Určite poznáte tie najznámejšie, ale jednoznačne stojí za to zoznámiť sa aj s tými menej známymi, pretože sú rovnako očarujúce.
Stalo sa vám už, že ste mali problém rozlíšiť jednotlivé vrchy či správne ich pomenovať? A viete o tom, že niektoré vrcholy sa podobajú na zvieratá alebo konkrétne predmety? Pripravili sme si pre vás maličkú pomôcku, s ktorou vám to uľahčíme. Stiahnuť si ju môžete tu:
Stiahnuť mini infografiku
