Voda je skutočným darom matky Zeme a nie nadarmo sa hovorí, že Slovensko je vodnou veľmocou. Na našom území sa nachádza viac ako 1500 prameňov a až 23 z nich je minerálnych. Ľudia sa od nepamäti usídľovali v blízkosti vody, vodných tokov a prameňov, silu tých liečivých však spoznávali až postupne, pričom v nich často hľadali niečo magické a pripisovali im zázračné schopnosti. Tie sú však skutočné – čo sa časom mení, sú príbehy, ktoré sa o týchto miestach rozprávajú. Často založené na pravde, ale ústnym podaním veľakrát pozvŕtané a prikrášlené. Pozrite sa spolu s nami na niekoľko liečivých prameňov, vďaka ktorým vyrástli celé kúpeľné mestá. Tie, ktoré s obľubou navštevujeme dodnes, a často ani nevieme, aké blahodarné účinky na nás majú. Prezradíme si aj to, aké príbehy sa tradujú o ich vzniku.
Termálna voda ako balzam na telo i dušu
Ak hľadáte vynikajúci liečebný či kúpeľný pobyt, nemusíte chodiť ďaleko. Na Slovensku máme obrovské bohatstvo v podobe vody – liečivých a termálnych prameňov, ktoré majú skutočne zázračné a ozdravovacie účinky. Celé územie našej krajiny je pretkané vyvierajúcimi liečivými prameňmi, ktoré nielenže blahodarne pôsobia na ľudské telo, ale častokrát i na dušu.
Naša krásna krajina ponúka veľa možností, kam sa za regeneráciou a kúpeľným uzdravovacím pobytom vybrať. Takýto pobyt uspokojí nielen seniorov, s ktorými sa v minulosti tieto typy pobytov spájali – dnes je totiž viac než bežné, že kúpele navštevujú aj ľudia mladšieho veku, páry či mamy s dcérami, pričom si na svoje príde aj najnáročnejšia klientela.
Liečebný pobyt a jeho zdravotné benefity
Liečebný pobyt ľuďom poskytuje ideálne podmienky na oddych, ale tiež na regeneráciu organizmu a celého tela. Pobyt je vhodný pre každého, často však kúpele navštevujú ľudia s chorobami pohybového, obehového a tráviaceho ústrojenstva, tiež s ochoreniami dýchacích ciest. Okrem liečebných procedúr poskytujú kúpeľné miesta aj rôzne zábaly, masáže, cvičenia či wellness, ktoré uvíta každý človek, ktorý potrebuje načerpať energiu, prísť na iné myšlienky, oddýchnuť si alebo si len vychutnať zaslúžený oddych. Medzi primárne zdravotné benefity kúpeľného pobytu patria:
- zlepšenie krvného obehu,
- zmiernenie bolestí,
- zníženie krvného tlaku,
- redukcia stresu,
- detoxikácia,
- podpora spánku,
- mentálna rovnováha,
- redukcia stresu,
- zmiernenie bolestí hlavy.
Ako vznikli kúpele?
História kúpeľníctva má na Slovensku skutočne dlhú tradíciu. O jeho rozvoj sa zaslúžila Mária Terézia, ktorá v roku 1763 vydala nariadenie o vykonaní súpisu a analýze všetkých minerálnych vôd na území Rakúsko-Uhorska. Následne vznikali kúpele, ktoré si získali slávu aj za hranicami. Prvá a najstaršia písomná zmienka pritom pochádza z listiny kráľa Kolomana z roku 1113 a hovorí o tzv. bojnických termách.
Slovensko bolo a aj je krajina, ktorá je bohatá na výskyt množstva liečivých prameňov, minerálnych či termálnych vôd, a tieto priaznivé podmienky poskytli predpoklad na to, aby na našom území mohli vzniknúť kúpeľné mestá, odjakživa využívané nielen domácimi, ale tiež zahraničnými návštevníkmi. Čo sa však o týchto blahodarných liečivých vodách a miestach povrávalo? Ako vznikli podľa legiend, ktoré sa ústnym podaním šírili z generácie na generáciu? Pozrite sa na ne spolu s nami a vyberte si ten najúžasnejší liečebný pobyt v kúpeľoch na Slovensku, možno aj na základe zaujímavého príbehu o nich.
Kúpele Bojnice
Bojnice sú preslávené snáď najromantickejšie pôsobiacim zámkom, aký u nás máme, a rozsiahlou zoo, ktorá sa pod ním rozprestiera. Skutočným bojnickým pokladom je však voda, ktorá sa z hlbín zeme prediera už stovky rokov a slúži ľuďom, ktorí potrebujú nabrať zdravie aj silu. Dokonca aj heslom Bojnických kúpeľov je „Oddýchnuť si a vyzdravieť“, čo sa nejednému návštevníkovi Bojníc určite podarí hlavne vďaka prírodnej liečivej hydrouhličitanovej a vápnikovo-horčíkovej vode, ktorej teplota sa pohybuje od 28 do 52 °C a ktorá slúži na liečbu nervového a pohybového ústrojenstva.
Kúpele Bojnice majú skvelú polohu v Hornonitrianskej kotline a množstvo termálnych prameňov, preto je toto miesto ideálne na oddych a relax. Harmóniu tela i duše dosiahnete ako v kúpeľoch, tak aj vo wellness, saunovom svete či pri masážach, ktoré kúpele ponúkajú. Ľudia túto lokalitu vyhľadávajú tiež v súvislosti s pamätihodnosťami a množstvom kultúrneho a športového vyžitia. V Bojnických kúpeľoch si môžete užiť kúpeľný liečebný pobyt, ktorý zahŕňa lekárske prehliadky a procedúry na základe odporúčania lekára, seniorský pobyt, ktorý je rekondičný a špeciálne vytvorený pre potreby seniorov, alebo wellness pobyt, vďaka ktorému zregenerujete telo i ducha.
Zaujímavô
Štatút kúpeľného miesta získali Bojnice 17. 6. 1959, predtým však patrili veľkým známym menám, ako Matúš Čák Trenčiansky či rod Korvínovcov a Pálffyovcov, vďaka ktorým sa termálna bojnická voda využíva na liečenie. V 30. rokoch 20. storočia patrili kúpele ešte jednej slávnej osobnosti. Bol ňou Ján Baťa, svetoznámy výrobca obuvi.
Práve za vlády Korvínovcov sa v Bojniciach odohráva nasledujúci príbeh. Legenda, ktorá hovorí o tom, ako sa chamtivosť nevypláca.
Legenda o chamtivom správcovi a liečivom prameni v Bojniciach
Prameň v Bojniciach už od nepamäti lákal ľudí svojou liečivou silou. Ľudia verili nielen jeho magickým účinkom, ale aj dávnej povesti, ktorá sa k nemu viaže. Je z dôb, kedy romantický Bojnický zámok a jeho okolie patrili Jánovi Korvínovi, nemanželskému synovi Mateja Korvína. Ten sa s pomocou svojho verného kastelána Rafaela snažil dobre hospodáriť a podľa vzoru svojho otca byť aj voči ľuďom spravodlivým vládcom. Keď sa jedného dňa Ján a Rafael spolu vybrali na svadbu, rozhodli sa cestou zastaviť na jednom špeciálnom mieste – v jaskyni, o ktorej sa hovorilo, že je plná kostí akéhosi obrovského tvora (mamuta). Avšak táto výprava bola vernému vladárovmu spoločníkovi osudná: pošmykol sa a namiesto svadby ho už čakala len tá posledná cesta – na onen svet. Ján zostal po smrti priateľa zlomený a zronený až tak, že nedokázal ďalej žiť na mieste, kde aj steny spomínali Rafaelovo meno. Rozhodol sa preto z Bojníc odísť, aspoň na ten čas, kedy veľká bolesť v zranenom srdci nepoľaví. Vymenoval teda za kastelána Petra Pokyho a spolu s vernými sa vydal prašnou cestou do diaľky. Poky, medzi ľuďmi prezývaný aj Zhŕňaj, bol chamtivým a po moci túžiacim človekom. Pre kus zlata by si nechal, ako sa hovorí, aj do kolena vŕtať. A jeho panovanie na panstve sa veru aj nieslo v tom duchu, len ako majetok ešte viac nazháňať a zlaté dukáty okolo seba zhromažďovať. Bojnický ľud na to trpko doplácal životom v útlaku a chudobe. Tým, čo sa aj skúsili vzoprieť, Poky uštedril príučku vo vlhkom tmavom žalári, aby tak medzi ľuďmi rozšíril strach a nastolil poslušnosť. I majetky tých, čo pykali v šatlavách, samozrejme prepadli v prospech kastelána. A keď už pomaly nebolo ľuďom čo zobrať a za čo pýtať dane, rozhodol sa speňažiť aj dar, ktorý Bojniciam dala sama príroda – liečivý prameň. Chorí nešťastníci sa od toho momentu mohli v liečivej vode osviežiť už len za poplatok. Z prameňa začala teda prúdiť nielen zázračná liečivá voda, ale aj peniažky putujúce do Pokyho truhlíc. Jeho besnenie a zdieranie obyčajného ľudu trvalo dlho a keď sa dopočul, že sa pravý bojnický pán – Ján Korvín vracia, vyslal mu naproti podplatených žoldnierov, aby ho pripravili o život, čím by zlý kastelán spečatil svoju moc a majetky. Avšak nevedel, že jeho čas sa už kráti a že ho samotná chamtivosť nie do šťastia, ale naopak, do nešťastia privedie. K prameňu totiž čoskoro zavítal istý starček, od ktorého sám Poky pýtal peniaze za využitie liečivej vody. Ten však bez peňazí, len s prosbou a snahou vyvolať ľútosť, márne skúšal obmäkčiť jeho zatvrdnuté srdce a v prameni choré a slabé telo osviežiť. Prosil Pokyho o pomoc s tým, že nikdy nevie, kedy on sám, hoci je mocný, bude o pomoc žiadať. Ale ten sa na starcove slová veľmi nazlostil, či on, samotný veľký Poky, bude pred niekým prosiť. Ešte to tak. I stalo sa niečo, čo chamtivec rozhodne nečakal. Vetchý starec naraz odhodil palicu, z jeho tela začala vychádzať akási žiara a hromový hlas vyriekol nad kastelánom kliatbu. Slová z jeho úst hovorili, že žriedlo jeho pokladov zmizne a jeho nahrabané dukáty budú na kamene zmenené a lakomcovi sa neujde zľutovania, keď ho sám dať nevedel. Zmiznutie starca sprevádzalo vytrysknutie prameňa do veľkej výšky, ale tento gejzír bol snáď posledný, ktorý kastelán videl, lebo vzápätí sa prameň do poslednej kvapky pod zemou stratil.
Čas plynul a hriešnik vedel, že osud už hrá s jeho životom kocky. Dopočul sa, že lapili vrahov, ktorých poslal na mladého pána Korvína, a že tí v mučidlách prezradili, kto ich spáchať tento ohavný čin poslal. V strachu kázal zbaliť bohatstvo a s truhlicami naplnenými sa chcel vydať na útek. Avšak, keď ešte raz chcel skontrolovať svoj poklad v truhliciach, nič okrem kameňov nenašiel. Neušiel ani strážam, ktoré ho polapili a na spravodlivý súd odvliekli. A i tu sa starcova veštba naplnila – pri rozsudku smrti Poky sám prosil o život, no nik sa nad ním už nezľutoval. Zlo pominulo a s návratom dobra sa do Bojníc vrátila i voda z liečivého prameňa.
Kúpele Rajecké Teplice
V južnej časti Rajeckej doliny sa nachádza skutočný liečivý poklad – voda z Rajeckých Teplíc, ktorá si pamätá dlhú históriu kúpeľov už od roku 1376, kedy ešte niesli názov Villa Tapolcha (osada Teplice). Kúpele Rajecké Teplice navštevujú hostia nielen kvôli priaznivým účinkom až 38-stupňovej termálnej vody, ale aj kvôli nádhernému okoliu kúpeľného mesta. Liečia sa tu nervové ochorenia, choroby z povolania, ochorenia pohybového ústrojenstva, dýchacích ciest a dokonca aj niektoré onkologické ochorenia. Voda je stredne mineralizovaná, hydrogénuhličitano-vápenato-horečnatá a má hypnotické účinky.
Celé kúpele sú postavené v jednotnej architektúre a vy sa tak prenesiete do sveta antiky. Kúpeľný dom Aphrodite ponúka svojim návštevníkom rozsiahly vodný svet s vonkajšími i vnútornými bazénmi, saunový svet s komplexom sáun a parných kúpeľov, a čerešničkou na torte je Natural Spa zóna, ktorá je ladená v prírodnom duchu a jej súčasťou sú zrubové sauny, ako aj vonkajšie a vnútorné bazény. Kúpele ponúkajú širokú škálu pobytov, medzi nimi napríklad post Covid pobyt, čo je špeciálny liečebný rehabilitačný pobyt vhodný pre klientov s tzv. postcovidovým syndrómom, relaxačný pobyt, počas ktorého zrelaxujete telo a načerpáte duševnú energiu, alebo kúpeľný liečebný pobyt, čo je komplexný liečebný pobyt zameraný na choroby rôzneho druhu.
Zaujímavosťou Rajeckých Teplíc je Labutie jazierko, malá vodná nádrž, ktorá vznikla napustením Kuneradského jazera, a ako názov prezrádza, žije tu veľa labutí a kačíc. Jazierko je obkolesené zaujímavou flórou a dvoma farebnými fontánami. Na jednom z ostrovčekov, ktorý je s brehom prepojený mostíkom, môžete potešiť svoje chuťové poháriky a ochutnať rôzne rybie špeciality v Rybárskej bašte, v letnom období sa môžete počlnkovať na jazere, v zime si na ňom zase zakorčuľovať.
Zaujímavô
V Rajeckých Tepliciach sa nachádza prameň, ktorý je pomenovaný podľa bohyne krásy a mladosti – Afrodité. Voda z tohto prameňa sa využíva na tzv. pitné kúry už od 19. storočia. Už v publikácii z roku 1895 sú uvedené lekárske správy, ktoré potvrdzujú prekvapujúce výsledky pitných kúr pri ochoreniach obličiek a žalúdočných ťažkostiach. Voda sa má piť v duševnej pohode, pomalými dúškami z kúpeľného porcelánu alebo zo skla. Netreba zabúdať ani na pohyb, napríklad pomalú chôdzu, ktorá je pre dosiahnutie želaných výsledkov dôležitá. Ak si predstavujete chuť železa a sírnatý zápach, tak práve táto voda ho nemá. Naopak, obsahuje ideálny pomer vápnika a horčíka a má nízky obsah sodíka.
Statočný kňaz, krutí Tatári a voda, ktorá prinavrátila zranenému život
To, že voda lieči, je zrejmý fakt, aj o tej rajeckej je to viac ako známe. Svoju silu ukázala aj v časoch, kedy sa krajinou hnali stáda malých koníkov, čo na chrbtoch niesli tatárskych bojovníkov. Tí postupovali aj naprieč týmto krajom, plienili, rabovali a nechali za sebou len ticho a pach krvi nad miestami, kde hodovala smrť. Mužov pobili, ženy zotročili a z malých detí často spravili svojich nových bojovníkov. Aj v dedinke, nad ktorou sa majestátne týčil hrad Lietava, sa nachádza dôkaz tatárskeho besnenia. Na dvojkrídlových dverách pôvodne gotického kostola sa nachádza olejomaľba vyobrazujúca desivý výjav zo strašných dôb minulých, s hradným vrchom, kde ešte nestojí budúce sídlo palatína Juraja Turza. Zato je na obraze banda rozzúrených Tatárov vo chvíli, keď chceli z hradného kopca na zaostrené koly zhadzovať miestnych. Najvýraznejšou je však postava v kňazskom rúchu a to veru nie je náhoda. V časoch, kedy krutí bojovníci so zošikmenými očami drancovali Uhorsko, dostali sa až k okoliu Lietavy. Obyvatelia dedinky, tí, čo boli mocnejší a rýchlejší, sa stihli ukryť do hôr, ale starí, chorí a ženy s deťmi by tento hôrny život skrývajúcich sa utečencov len ťažko zvládli. Medzi nimi bol aj osemdesiatročný miestny kňaz, ktorý svojou neoblomnou vierou ľudí presvedčil, aby sa ukryli v chráme Božom. A tak ľudia potichu, v modlitbách čakali na príchod tatárskych vojsk. Ich vpád však prebiehal inak ako na ostatných miestach. Pri vstupe na územie vyľudnenej dedinky cítili akýsi podraz. Opatrne postupovali, až kým neprišli k zabarikádovaným dverám chrámu. Tam sa posunkami rúk cez malú škáru snažili dohodnúť s kňazom, ktorí vyjednával bezpečie pre svoje ovečky. Sľuby Tatára, že bezbranných ľudí nechá na pokoji, ak dvere uvoľnia, boli, samozrejme, prázdne. Znesvätili vnútrajšok kostola, bezhlavo brali všetko, čo bolo cenné, a keď skončili s materiálom, prišiel rad na Lietavčanov krčiacich sa v rohoch a pri mohutných stenách. Mučeniu sa nevyhol nikto, bezbranní, chorí, starci, ba ani deti. Najviac si však podali starého kňaza. V mukách sa mu vysmievali, nech mu jeho Boh pomôže. A nakoniec prisľúbili, že ak svoju vieru zaprie, prepustia ho – a tak aj ostatným prisľúbili. Statoční, hoc utrápení veriaci, nechceli zaprieť svoju vieru a odkaz svojich otcov, ktorý celý život pestovali, a tak ich rozhnevaní Psohlavci pohnali na kopec nad dedinkou, pod ktorým už čakali naostrené koly. Na tomto mieste dali farárovi ako prvému ešte raz vybrať. Vieru alebo život. Ale ani tentokrát sa kňaz nevzdal svojho Boha a so slovami, nech ho jeho ruka ochráni, ho sotili dole. Kňaz letel z kopca a zrazu zmizol. A toto bolo priveľa aj pre šikmé oči bojovníkov, ktorí vyľakane rozmýšľali, čo Boh, ktorý zachráni svojho služobníka, urobí im – nespravodlivým zabijakom. V panike sa rozpŕchli a ľudí nechali na kopci stáť. Tí sa, tiež vyjavení z tohto zázraku, chvíľu spamätávali. Nakoniec však začuli slabý hlások a pochopili. Farár sa pri páde zachytil o haluz stromu, ktorá ho nepustila padnúť dole. Neváhali, kňaza vytiahli, ale jeho telo už bolo dobité a dolámané. Okrem masti ničoho na takéto rany nemali, kým si jeden z nich nespomenul, že otec mu raz ukázal cestu k prameňu, ktorý vraj nielen všetky rany, ale aj neduhy vylieči. Odniesli teda nevládne telo k tomuto prameňu, kde ho najskôr umývali, potom mu zázračnú vodu dali piť a modlili sa za jeho uzdravenie. Onedlho už kňaz svojim ovečkám v chráme znova kázal. A voda? Tá lieči ľudí v Rajci dodnes.
Liečivé kúpele Dudince
Príjemný oddych môžete zažiť v rozsiahlom kúpeľnom areáli pokojného mestečka na juhu stredného Slovenska. Unikátna liečivá voda v Dudinciach patrí medzi najvzácnejšie minerálne vody na svete. Obsahuje ojedinelú kombináciu oxidu uhličitého a sulfánu. Priaznivo vplýva na liečbu pohybového aparátu, kardiovaskulárnych ochorení, neurologických ťažkostí, ale aj na choroby spôsobené pracovným preťažením (psychického pôvodu). V kúpeľoch v Dudinciach si môžete dopriať pobyt proti bolesti chrbtice, romantický pobyt pre dvoch, kedy si okrem wellness vychutnáte aj príjemné chvíle vo dvojici, alebo liečebno-preventívny pobyt, ktorý je vďaka liečebným procedúram zameraný na prevenciu proti ochoreniu a čiastočne aj na liečbu.
Dudince sa tešia obľube kúpeľných hostí už od čias rímskych legionárov, ktorí tu hojili svoje bojom získané rany v neveľkých vaničkách vytesaných do pevného travertínu – tzv. rímskych kúpeľoch. K tomuto miestu a času sa viaže jeden príbeh. Či už je skutočnou povesťou, alebo príbehom, posúďte sami – pri odmyslení magických postáv sa pokojne mohol stať. Hovorí práve o tých chvíľach, kedy sa touto krajinou hnali Rimania. Jedným z hlavných hrdinov je rímsky vojvodca s vodným menom – Aquilla Aquillius, reálna postava, ktorá sa spomína aj v histórii Dudiniec.
Zaujímavô
Rímske kúpele – kamenné vane vyhĺbené v travertíne, ktoré sú jednou z najznámejších atrakcií v Dudinciach, pravdepodobne s Rimanmi, podľa ktorých nesú názov, až taký súvis nemajú. Hovorí sa, že ich vznik sa datuje niekedy na prelome 19. a 20. storočia, kedy sa začala dudinská voda naplno využívať na liečivé účely. Táto verzia ráta s tým, že 32 vaní tu vyhĺbili miestni obyvatelia, aby mohli využívať účinky termálnej vody. Tá sem tiekla z prameňa, no po vrtoch a odvedení vôd do bazénov ostali tieto výnimočné vane bez vody.
Legenda o rímskom vojvodcovi a víle Dudinke
V rôznych verziách sa hovorí, že prišiel o manželku a po svete putoval so svojím synom Luciusom, pretože sa bál nechať ho v rukách pestúnky, aby od nej nepochytil zženštilé spôsoby, ale stal sa silným bojovníkom, akým mu bolo predurčené byť. Iná verzia príbehu zase hovorí, že Aquillova manželka bola na miestach okolo Dudiniec spolu s nimi. Tak či onak sa Lucius, ktorý časom vymenil detský meč za ten kovový, jednej noci nechal zlákať mladíckou nerozvážnosťou a vôňou dobrodružstva. Do tábora sa však už nevrátil, čo si nad ránom všimol jeho otec. Ten zaraz zabudol na všetky vojenské stratégie a prípravu na boje, zobral svojich najlepších mužov a začali v rojniciach prehľadávať krajinu. Pátral, až kým nenašiel. Nie však syna, ale vílu nazývanú Dudinka. Tá mu povedala, že jeho utrpenie nie je ani spolovice také veľké, ako otrokom a ľuďom počas bojov sám spôsobil, ale že mu za priznanie svojej viny a prísľub odčinenia syna pomôže nájsť. A tak musel milujúci otec sľúbiť, že otrokov prepustí, vyklčuje lesy v okolí, vysuší močiare a na ich mieste vysadí vinič a naseje pšenicu. Aquilla o splnení sľubu ani chvíľu neváhal. Kľačiac pred vílou zdvihol ruku k nebesiam v prísažné gesto. Víla ho za ňu chytila a ťahala smerom k čistinke s červeným jazierkom, kde ležalo nevládne Luciusovo telo. Víla riekla Rimanovi, že jazero je mŕtve a svojimi výparmi všetko živé a nedobré pohltí (aj Lucius zaslepený lovom zajaca tak skončil), ale ten, kto z neho bude čerpať s mierou, tomu nielenže neublíži, ale dokonca ho dokáže uzdraviť. Teraz je už len na ňom, či bude hrobom pre zaslepených, alebo bude jeho voda útočiskom pre nemocných. Podišla k Luciusovi a do jeho tela opäť vdýchla život. Ten pri strmom nádychu roztvoril oči a zakričal na otca, že mal krásny sen o tom, ako spolu chorým ľuďom vrátia zdravie a smutným šťastie.
Tvrdému vojakovi a hlavne šťastnému otcovi vytryskli slzy, a tak aj víla Dudinka uverila, že svoj sľub dodrží, a premenila červenú vodu z jazierka na blankytne modrú – takú, akou je v Dudinciach doteraz.
Kúpele Trenčianske Teplice
Vedeli ste, že Trenčianske Teplice patria k najstarším a najnavštevovanejším kúpeľom na Slovensku? Prvá písomná zmienka o tomto meste pochádza až z roku 1247, ale silu trenčianskoteplickej vody ľudia určite poznali a využívali už predtým. Okrem romantického prostredia sa tu nachádzajú pramene s prírodnou termálnou vodou, ktorá liečivou silou pôsobí na pohybový aparát, pomáha zotavovať sa po operáciách či úrazoch a lieči aj niektoré kožné ťažkosti. Kúpele ťažia z 5 prameňov, ktorých voda má teplotu 36 – 40 °C.
Ak v poslednej dobe pociťujete veľa stresu či zažívate stres každodenne v práci, bude pre vás ideálny antistresový pobyt zameraný na odbúranie stresu, ale tiež na komplexnú fyzickú a psychickú regeneráciu. Na svoje si rovnako prídu ženy pri pobyte skrášľovacom, ktorý ponúka bohaté beauty programy, wellness, no i liečebné procedúry, a ak ste rodinka s deťmi, kúpele v Trenčianskych Tepliciach ponúkajú aj takýto typ pobytu na celorodinný oddych, zábavu a pohodu. Samozrejmosťou sú rôzne druhy kúpeľno-liečebných pobytov.
Kúpele ležia v západnej časti Slovenska, v juhozápadnej časti Strážovských vrchov severovýchodne od Trenčína, a ich poloha ponúka návštevníkom bohatý program, ktorý môžu absolvovať vo voľných chvíľach mimo procedúr. Pobyt si možno spestriť turistikou po kúpeľných chodníkoch v parku či lesoparku, tenisom a tiež minigolfom, jazdou na bicykli po zaujímavých cyklotrasách, pričom je možnosť si bicykle požičať.
Zaujímavô
Známy maďarský spisovateľ menom Mór Jókai toto miesto zaslúžene nazval „perlou Karpát“. Tento názov v minulosti tak trochu zľudovel a do roku 1918 sa využíval v spojitosti s Trenčianskymi Teplicami bežne.
Ako pastier vďaka zatúlaným ovečkám objavil poklad – liečivý prameň
Príbeh o zázračnej sile vody sa odohral aj v doline medzi Klepáčom a Kráľovcom, na mieste, kde kedysi ničoho nebolo, ani len drevenej chalúpky. Na mieste, kde sa dnes rozprestiera kúpeľné mestečko Trenčianske Teplice. Príbeh je o mladom pastierovi, ktorý na týchto lúkach pásaval svoje stádo. Jedného dňa si doma zabudol krpce a na boso sa s ovečkami na pašu vydal. Toľkokrát predtým už také zažil, aj celý deň bosý s ovečkami prechodil. Ale tentoraz to bolo iné. Prechodom cez bukovú lávku ponad potôčik sa bosou nohou trochu viac zaprel a do chodidla si z rozstrapateného dreva triesku zapichol. Nedbal však a pokračoval v pasení ovečiek – a aj keď sa domov vrátil, povedal si, že takých rán už mal a že do zimy, kým sa s kraviarovou Ančou ožení, na tú jednu v nohe aj zabudne. Ale tentokrát veru také šťastie nemal. Rana sa zapálila, noha bolela, a navyše aj opuch bol zo dňa na deň väčší. Ani zelinky, ani obklady nepomáhali, a práca aj pohyb boli čím ďalej, tým náročnejšie. Jedného dňa už bola bolesť taká silná, že sa rozhodol nielen o palicu podopierať, ale si aj barlu vyrobiť. Pomaly za ovečkami na paši chodil, podopierajúc sa o oporné drevo, a čo krok, to silná bolesť. Ako na potvoru sa aj stádo zbesnelo a ťahalo úbohého pastiera po lúkach ďalej a ďalej do neznáma. Až na jednom mieste sa zastavilo a začalo pokojne pásť. Pastier sa zmorený vyvalil do trávy a snažil sa nabrať nové sily. Zrazu zbadal za neďalekým kríkom paru. Zvedavý aj vyplašený sa vybral zvláštny dym preskúmať. Za listami hustého kríka zbadal, že para vychádza z malého jazierka. Voda v ňom ako keby bola v kotlíku na ohni postavená. Pastier nič podobné ešte nevidel, naučený bol, že v potoku aj v prameni len studená voda bola a len oheň ju vedel takto zahriať. I sledoval zvláštne jazierko v snahe zistiť, ako je to možné a čo tú vodu hreje. Aj ho mrzelo, že by sa vody dotkol, aj sa bál, že ju samotné peklo takto zohrieva. Napadlo mu teda, že sa pomodlí, veď čo iné ako Božia moc ho pred zlom ochráni? A tak hneď po modlitbe k vode pristúpil, najskôr len opatrne prstom bublinky praskal, neskôr ruku až po lakeť namočil. Voda bola príjemná, na koži cítil príjemný pocit. Čim ďalej mu hlavou bežalo, že zranenú nohu má dovnútra strčiť. Tak aj urobil a veru hneď pocítil, ako sa mu uľavuje. Keby sa nezmrákalo, aj dlhšie sa vo vode máča, ale dážď by sa ovečkám nepáčil. Domov sa mu išlo o niečo ľahšie, preto sa rozhodol každý deň sa vo vode kúpať, až kým sa mu noha úplne nezahojila. A keďže to bol človek prajný, zašiel do dediny a aj ostatným o zázračnej vode povedal, aby si mohli svoje rany v nej liečiť. Studnička sa stala pútnickým miestom pre chorých z celého Považia. Neskôr túto vodu do nádob naberali, aby si mohli i vo vzdialenejšom okolí ľudia liečiť svoje údy. Netrvalo dlho a v okolí zázračnej vody vyrástli domčeky, ktoré vytvorili prvú osadu. Podľa neďalekého mesta Trenčína a teplej vody ju nazvali Trenčianskymi Teplicami. Príbeh je to uveriteľný až tak, že by mohol byť naozaj reálny. Susedná obec – Trenčianska Teplá má dokonca pastiera s palicou nad vodou aj v obecnom erbe, ovečka v erbe Trenčianskych Teplíc by zas mohla zobrazovať zatúlané stádo, vďaka ktorému bol prameň objavený. No či je to ten náš pastier a naše ovečky z povesti, sa už nedozvieme.
Kúpele Piešťany
Ak sa človek ocitne v Piešťanoch a nenavštívi tzv. kúpeľný ostrov v Piešťanoch, ako keby tam ani nikdy nebol. Ide o jedno z najkrajších kúpeľných miest na našom území a taktiež sú tieto kúpele najvýznamnejšie a zároveň najväčšie na Slovensku. Navyše je spomínaný ostrov v Piešťanoch jediným kúpeľným ostrovom v Európe s 10 výdatnými termálnymi prameňmi. Ľudia s obľubou využívajú účinky liečivej geotermálnej vody. Mesto sa preslávilo aj výskytom liečivého sírneho bahna, ktoré rovnako ako piešťanská voda priaznivo vplýva na pohybové ústrojenstvo a pomáha liečiť jeho ochorenia.
Zaujímavô
V Piešťanoch na rohu budovy na kúpeľnom ostrove sa nachádza aj prameň s názvom Vajcovka. Pomenovanie dostal podľa silného zápachu vápnikovo-horčíkovej vody, ktorá má neuveriteľných vyše 60 °C. Odporúča sa vypiť 2-decový pohár pred jedlom, prípadne aj hneď ráno čerstvá a teplá, avšak nie úplne horúca, takže si ju treba nechať vychladnúť.
Prameň, ktorý každej deve manžela ukáže
Dávno-pradávno sa o prameni v Piešťanoch hovorilo, že má zázračnú moc. Nielen tú liečivú, ktorú už templárske rády využívali pri hojení nespočetných rán. Mala moc magickú, preto doň dievčence chodievali po vodu pred sviatkom svätého Štefana, kráľa, ktorý vlastnými rukami položil základný kameň kostola pri prameni. Voda mala dievčatám ukázať budúceho manžela – bol to ten, ktorého na druhý deň prvého stretnú. K tejto povere, či už pravdivej, alebo nie, sa viaže príbeh. Je o Borici, dcére hradného pána Bolka, ktorý po smrti manželky vymenil teplo ľudskej lásky za chladný cit k peniazom. Tiež o chamtivcovej sestre Žofii, ktorej sa roky podpísali na tvári aj na tele a bez lásky prežila život medzi chladnými múrmi panstva, a o mladom záhradníkovi Irmovi, ktorý sa s láskou staral o každú ružu v záhrade. Tak, ako jeho láska splanula k vznešeným kvetom, splanula aj ku krásnej Borici. Ona mu tiež tento cit opätovala a zahľadela sa do urasteného štíhleho mládenca s uhrančivými čiernymi očami. Žofia, nedobrá a chladná teta, obďaleč sledovala mladých zaľúbencov a podchvíľou si sama predstavovala, že je na Boricinom mieste, láskaná a ľúbená tak, ako sama nikdy nebola. Nahovárala si, že azda aj ona záhradníka miluje, ale pohľad do zrkadla, ktorý klamať nevedel, jej vždy pripomenul, že toto nie je jej láska, je jej netere. Nebolo to prajné uvedomenie, ako by sa snáď mnohí nazdali. Naopak, zožieraná krutou závisťou, ktorá jej spaľovala telo, začala Žofia kuť plány, ako by mladú lásku zmarila. Vedela, že jediný, kto má srdce rovnako kamenné ako ona, je jej brat, hradný pán Bolek. Dva kamene vedľa seba sú viac ako jeden, a také balvany postaviť niekomu do cesty znamená, že ňou nemá ako ďalej prejsť. I pobrala sa za ním, vo chvíli, keď vyplatil tovarišov, čo sa mu v chorej mysli smrti rovnalo. Vo vedomí, že brat po odovzdaní milovaných dukátov nebude mať dobrú náladu, sa vyžalovala a nezabudla Bolkovi vyhodiť na oči, že Borica si našla takého ženícha, ktorý ani strieborný dukátik do pokladnice neprinesie, ba naopak, že mu bude musieť ešte sám hradný pán zaplatiť za to, že dcéru pojme za ženu. Toľkú chudobu si Bolek snáď ani predstaviť nevedel, osopil sa na sestru, že je striga, že mala Boricu strážiť a vychovať tak, aby bola pripravená nastúpiť do kláštora, kde nebude musieť nikomu veno vyplácať. Vyletel zo svojej izby a ihneď putoval za dcérou, ktorej hromovým hlasom oznámil, že sa má zbaliť a pripraviť na cestu do kláštora. Darmo plakala a otca prosila, k jeho zatrpknutému chladnému srdcu sa ani jedna slzička nepredrala. Irmo nedopadol o nič lepšie, akurát, že hradný pán naňho bezcitnú ruku použil. Vyhnal ho z panstva, nech sa prace tam, kde ho už v živote on ani jeho dcéra neuvidia. Milenci si však nechceli dať takto zbohom, poslednú rozlúčku naplánovali o polnoci pri prameni. Podarilo sa im stretnúť, posledný bozk si dať, aj sa v slzách rozlúčiť. Borica si myslela, že svojho milého vidí naposledy, keď sa zrazu z prameňa začala vynárať postava. Svätý kráľ, ktorý milencov spájal, sa objavil priamo pred ňou a riekol jej, že sa báť nemusí, že ráno prvý, koho po ceste do kostola stretne, bude jej manželom. A tak sa odhodlaná a upokojená pobrala spať. Ráno sa zobudila, zvedavá, koho jej to svätec za muža vyvolil, s pokojom a pokorou však vstala a vybrala sa na cestu do Božieho chrámu. Keď tu zrazu Irmo, ten, ktorý už ani nemal byť na hradných pozemkoch, stál rovno pred ňou a spolu šťastní ruka v ruke pošli do kostola a zverili sa osudu, ktorý im svätý Štefan vyvolil.
Do roka už nebolo ani Žofie, ani hradného pána, ktorého ťažká choroba pripútala k posteli. Na tomto smrteľnom lôžku si Bolek uvedomil svoje chyby a privolil dcére na svadbu s mládencom, ktorého si vybrala.
Je krásne na okamih sa zasnívať a prežívať s hrdinami rozprávok či rôznych povestí a legiend ich príbehy. Čo je však fantastické, je, že aj napriek tomu, že sa nikdy nedozvieme, či sú príbehy skutočné, alebo vymyslené, faktom ostáva, že liečivú moc nášho bohatstva – liečivých prameňov popisujú dokonale. Slovensko je kúpeľnou veľmocou a na jeho území sa nachádza naozaj mnoho liečivých prameňov minerálnych či termálnych vôd.
Máme teda veľmi veľa možností absolvovať liečebný pobyt v našich svetoznámych kúpeľoch – v akomkoľvek ročnom období a keď nám to najlepšie vyhovuje. Telo sa nám isto poďakuje a aj duša pookreje. V ktorých kúpeľoch by ste radi absolvovali liečebné kúry? Ktorá legenda vám učarovala? Podeľte sa s nami v komentároch.
