Už ste sa niekedy dostali do situácie, keď ste cudzincovi prezradili, odkiaľ pochádzate, a dotyčný netušil, kde Slovensko vlastne je? A pritom len ťažko si predstaviť, koľkokrát už jeho oči videli niektoré miesta tejto malej, ale o to pôvabnejšej krajiny – kde inde, ak nie vo filmoch. Slovensko síce nepatrí medzi filmové veľmoci, ale rozhodne má čo ponúknuť ako domácim, tak aj zahraničným filmárom.
Výber miesta je pre film veľmi dôležitý. Bez toho správneho by totiž konečný výsledok nemal to čaro. Pozrime sa spolu na 5 filmových lokalít, ktoré sa v zahraničí objavili na striebornom plátne.
Oravský hrad – rovnako rozprávkový ako strašidelný
A je to naozaj tak. Oravský hrad prirodzene láka pohľady nielen zahraničných filmárov. Nie div, že sa stal domovom viacerých filmových postáv. Jednou z nich je slávny Upír Nosferatu. Dnes už kultový čiernobiely film tu v roku 1922 natočil nemecký režisér Friedrich Wilhelm Murnau. Namiesto legendárnej Transylvánie si vybral práve Oravu. Nemá snímka s nevábne pôsobiacim Maxom Schreckom v hlavnej úlohe položila jeden zo základných kameňov hororu. Ide o „mimoriadne dielo nemeckého expresionizmu, hru svetiel a tieňov. Sugestívna verzia príbehu upíra inšpirovaného svetovým dielom Brama Stokera Dracula“. (Peter Konečný, Kinema.sk)
Autor filmu na originálny knižný príbeh nedostal práva a dokonca prehral súdny spor (vzhľadom na podobnosť príbehu) s vdovou po Stokerovi, ktorého výsledkom bolo nariadenie zničiť originál a všetky kópie filmu. Našťastie tie už boli rozdistribuované po svete, a tak sa môžeme na skvost svetovej kinematografie natočený na Slovensku pozrieť aj dnes. Autori filmu v ňom zachytili aj ďalší zo slovenských hradov, a to zrúcaninu hradu Starhrad (Žilina), ktorú uvidíte v záverečnej časti filmu.
Ďalšie filmy nakrúcané na Oravskom hrade: Kráľ Drozdia brada, Princezná a žobrák, Sokoliar Tomáš, Láska na vlásku a mnohé ďalšie.
Novô
Upír Nosferatu sa na Oravský hrad vrátil začiatkom roka 2019. Spoločnosť FULLEYE.NET pripravila 3D film s názvom NOSFERATU VR. Slávneho upíra tak môžete stretnúť vo virtuálnom svete. „VR film je voľne inšpirovaný námetom známeho čiernobieleho filmu z roku 1922 a je ideálne načasovaný k jeho blížiacemu sa stému výročiu. Surrealistická poviedka NOSFERATU VR je prvým spracovaním tejto témy do filmovej virtuálnej reality vôbec a umožňuje divákovi zažiť príbeh z unikátnej perspektívy.“ (Zdroj: oravskemuzeum.sk)
Zaujímavô
Autor knihy Dracula Bram Stoker v nej niekoľkokrát spomína Slovákov. Postava Johnatana Harkera v knihe opisuje Slovákov ako najčudnejších z ľudí, ktorých na ceste stretol. Pôsobia barbarsky, majú dlhé čierne vlasy, nosia veľké pastierske klobúky, širokánske voľné špinavobiele nohavice, biele ľanové košele, obrovské kožené opasky vybíjané mosadznými klincami a vysoké čižmy. (Zdroj: Stoker 1963, preklad: Jozef Kot 1990)
Bojnický zámok – miesto, ktoré bolo stvorené na lásku
Určite ste sa už pri pohľade na Bojnický zámok zamysleli nad tým, aký je rozprávkový. Všimli si ho aj mnohí filmári a najmä tí, ktorí jeho podobu zvečnili v rozprávkovo-filmovom svete. Azda najznámejšou snímkou je tá o odvážnej princeznej Fanthagiro. V Bojniciach sa natáčala dokonca dvakrát (1992 a 1996). Romantické sídlo v známej talianskej rozprávke vystupuje ako zámok Čiernej čarodejnice, kde, ako inak, bojovala Fantaghiro o svoju životnú lásku. Zlatá sála Bojnického zámku však priniesla režisérovi filmu aj nemalé „problémy“. Práve na tomto mieste sa totiž konajú aj svadby a počas natáčania sa tu sobášilo hneď niekoľko párov. Vraj aj návštevníci boli v tomto období trochu náruživejší, keďže ich filmové šialenstvo okolo nakrúcania lákalo. Zamestnanci hradu preto pre nich pripravili vlastné predstavenie (vraj išlo o fingovanú popravu obesením).
Hrdô
Jednou z výrazných (ne)postáv filmu bol rozprávajúci kameň. Tento prevažne negatívny sprievodca princeznej Fanthagiro bol sčasti „Slovák“. Na jeho výrobe sa totiž podieľal Marek Dolník z Prievidze. (Zdroj: gordikova.blog.sme.sk)
Ďalšie filmy natáčané v Bojniciach: Šialene smutná princezná (1968), televízne seriály Vivat Beňovský! (1975) a Safari (1986) či rozprávka Johankino tajomstvo (2015).
Úspešnô
Bojnický zámok sa v roku 2013 objavil pred kamerou opäť. Tentokrát nešlo o film, ale o rozprávkový videoklip k piesni Crushin‘ My Fairytale, ktorý tu natočila Celeste Buckingham. Za veľkou mlákou s touto piesňou naozaj prerazila a prebojovala sa až do najvýznamnejších rebríčkov americkej hitparády Billboard Mainstream TOP 40 Indicator Chart. Bojnický zámok tak vďaka mladej speváčke zažil ďalší úspech. (Zdroj: gregi.net)
Spišský hrad – draky aj Rimania
Určite nikoho neprekvapí, že medzi lokality, ktoré sa objavili na filmových plátnach v zahraničí, patrí aj zrúcanina Spišského hradu. Jeden z najznámejších filmov je Dračie srdce z roku 1996 – fantasy film o spolupráci draka a rytiera, ktorí sa snažia zastaviť zlého kráľa. S ním má drak spoločné viac ako len vznešený pôvod. V útlom veku mu daroval polovicu svojho srdca, čo sa obom stalo osudným. Spišský hrad tak okrem fantastických vecí zažil aj dostatok emotívnych scén. Na Spišskom hrade sa odohrávali aj scény z filmu Kull dobyvateľ či výpravný film Posledná légia z obdobia pádu Rímskej ríše.
Zaujímavô
Pri obci Hodkovce pod Spišským hradom sa nachádza socha legionára, ktorá má obyvateľom pripomínať natáčanie filmu Posledná légia. (Zdroj: aktuality.sk)
Čachtický hrad – domov záhad
Záhady Čachtického hradu budú asi ešte dlho nepoznané. Najväčší príbeh, ktorý pozná azda každý Slovák, je ten o krvavej grófke. Či už sú kruté povery o uhorskej šľachtičnej Alžbete Bátoryovej pravdivé, alebo nie, filmových spracovaní jej príbehu môžeme objaviť hneď niekoľko (a ako postava sa v kinematografii objavuje aj osobitne). Posledné verzie vznikli v rokoch 2008 a 2009, keď kiná privítali Jakubiskovu snímku Bathory a francúzsko-nemeckú verziu príbehu La Comtesse – Čachtická pani. Slovenská verzia s anglickým názvom a taktiež anglickou herečkou Annou Friellovou je prirodzene dielom, ktoré sa vďaka slovenským tvorcom odohráva v Čachticiach. Film La Comtesse je z pomerne veľkej časti „one man show“, v tomto prípade „one woman show“. Julie Delpyová bola naraz režisérkou, scenáristkou aj herečkou v hlavnej úlohe. Dokonca k filmu zložila aj hudbu. Táto multitalentovaná osoba však zabudla na jednu podstatnú vec: hoci vo filme sú Čachtice skloňované pomerne často, filmový štáb sa tu neohrial, teda doslova sa tu ani len neobjavil. Film o čachtickej panej sa totiž Slovenska ani nedotkol – natáčal sa výhradne v Nemecku a Rumunsku.
Ďalšie filmy, ktoré sa nakrúcali na Čachtickom hrade: Tajomný hrad v Karpatoch, Dračie srdce.
Divnô
Čachtice sa filmovo (aj medzinárodne) nepekne preslávili už v minulosti. Hovorí sa o podivnom filmovom štábe, ktorý údajne tvorili dvaja fotografi z bratislavských podnikových novín. Tí prišli do bydliska čachtickej panej so „zámerom natočiť film“ podľa úspešnej knižnej predlohy. A Čachtice si teda poriadne užili. Stačilo na to sľúbiť miestnym rolu v ich pripravovanom filme – hovorí sa o veľkorysej pohostinnosti v kuchyni aj v posteli (jeden adept vraj dokonca dobrovoľne prišiel o niekoľko zdravých zubov, aby dostal rolu stredovekého pomocníka). Všetko sa to skončilo súdnym sporom, ktorý zapríčinil „kolega“ – skutočný zamestnanec filmových ateliérov v Bratislave. Čachticiam, ktoré sa stali obeťou podvodu, sa ľudia ešte dlho smiali, dokonca boli „premenované“ na Filmárovce. Hovorí sa aj o posmešnom napodobňovaní kamery v okienkach áut, ktoré tadiaľto prechádzali. (Zdroj: korzar.sme.sk)
Hrad Devín – čary a sláva
Hrad Devín sa v americkom veľkofilme objavil už v roku 1997, keď bol natočený Kull dobyvateľ. Tento fantasy film, ktorý sa tak trochu hrá na historický, mal byť pôvodne pokračovaním úspešného Conana, ale hlavná postava – Schwarzenegger – s pokračovaním nesúhlasila. A tak bol film prepísaný. Hlavnú úlohu dostal Kevin Sorbo, ktorý mal dostatočné skúsenosti s bojmi s mystickými príšerami z úspešného seriálu Herkules. Bratislava musela autorov filmu skutočne očariť. Neuvidíte v ňom len scény so slávnymi hradbami Devína, ale aj vodné scény na Dunaji a interiérové scény zo štúdií na Kolibe.
Zaujímavô
Hlavný hrdina filmu Kevin Sorbo na Slovensko nemá až také dobré spomienky. Počas natáčania tohto filmu totiž prekonal až tri mozgovocievne príhody. (Zdroj: joj.sk)
Podľa filmového kritika Petra Konečného Slovensko nepatrí ku krajinám, o ktoré by sa zahraničné štáby „trhali“. „Faktom je, že na Slovensko prišli hlavne produkcie, ktoré nepatria k tým najväčším. Oveľa viac sa nakrúca v Maďarsku a v Česku, kde majú zahraniční filmári lepšie zázemie, podporu štátu a tieto krajiny vedia aj vďaka skúsenostiam lepšie predať svoje exteriéry a ľudí, ktorí vedia pracovať so zahraničnými štábmi. U nás je problémom menej skúseností. Nie sme totiž ostrieľanou krajinou v oblasti zahraničných produkcií – a veľmi ťažko to aj budeme dobiehať. Nestačí len naša pohostinnosť a Tatry. Chýbajú nám ateliéry, v ktorých sa dajú realizovať aj iné ako exteriérové nakrúcania. Rovnako neviem o príprave bookov (ponukových kníh – pozn. redakcie) pre zahraničné produkcie, v ktorých sú zobrazené lokality, aby si vedeli lepšie vybrať, kde sa bude nakrúcať.”
Aj keď Slovensko nie je miestom, kam by sa hrnuli štáby hollywoodskych filmov o nedotknuteľných superhrdinoch, neporaziteľných bojovníkoch alebo ničivých prírodných katastrofách, naše krásne zachované hrady dokážu vytvoriť neopísateľnú dobovú atmosféru.
Poznáte aj iné miesta, ktoré poskytli režisérom tie správne podmienky na natáčanie filmov? Podeľte sa s nami v komentároch.
