Zoberieme vás naspäť do detstva

Rozprávky v nás zanechali spomienky na tie najemotívnejšie časy – na časy detstva. Na obdobie, v ktorom sme boli bezstarostní a každú sobotu či nedeľu sme s dekou dobehli pred televízor. Narodení v 70., 80. a 90. rokoch by si mali pamätať rozprávkové klenoty, ktoré každé ráno nedočkavo sledovali.

#somdoma tip

Dlhodobo strávený čas zavretý medzi štyrmi stenami so svojimi deťmi vie zbaviť vlasov nejedného rodiča. Svojim ratolestiam však nemôžeme nič zazlievať, pretože potrebujú len nás a našu pozornosť. Vy tak máte jedinečnú príležitosť stráviť s nimi čas, kým vyrastú z detských papučiek. Vymyslite im doma bohatý program, ktorý ich mnohé naučí alebo podporí ich kreativitu. Ukážte im, že aj vy ste boli kedysi deťmi. Zaspomínajte si s nimi na svoje obľúbené rozprávky, ku ktorým vás môže inšpirovať aj tento článok. Zahrajte sa s deťmi schovávačku či Oli Janka – veď aj vy ste si nimi krátili chvíle s kamarátmi, keď ešte voľný čas neovplyvňovali moderné technológie. Naučte ich utíšiť sa, vypnúť počítač alebo televízor, vyrobte s nimi kŕmidlo pre vtáčiky alebo maňušky a zahrajte si divadlo. Alebo sa s nimi zapojte do našej výzvy a podporte v nich sociálnu zodpovednosť.  

Pásli ovce valasi – prvý farebný večerníček

Jednou z najznámejších a typicky slovenských rozprávok je Pásli ovce valasi, spolu s Maťkom, Kubkom, ovečkami a pastierskym psíkom. Je to dokonalá kombinácia nášho národného zvieratka – ovečky – a krásneho prostredia salaša. V rozprávke je kus našich koreňov a kultúry. Obdobie sledovania čiernobielych televízií malo svoje čaro, no Pásli ovce valasi, to je historicky prvý večerníček vo farebnom prevedení.

Nečakanô

Autorka knižky Maťko a Kubko, Marianna Grznárová, ktorá stvorila tieto kultové postavičky, chcela pôvodne vytvoriť príbeh iba so zvieratkami. Neskôr jej tam však chýbali ľudské postavy. A musíme plne súhlasiť s ich doplnením, pretože spolu s dabingom Jožka Kronera sa stali valasi Maťko a Kubko nezabudnuteľným zážitkom detstva.

Od Kuka do Kuka

Bábková postava Kuka s jeho farebným pruhovaným telíčkom, pohojdávajúcim sa akoby neustále vo vetre v štúdiu, spolu s Patríciou Jarjabkovou je neodmysliteľnou súčasťou každého dieťaťa narodeného v 80. rokoch. Postupne cestoval Slovenskom, a tak sa deti mohli mnoho naučiť z jeho skúmania a rozprávania. Kuko nebol Kukom od začiatku – jeho meno si zvolili samotné deti počas sledovania. Vždy sme sa mohli tešiť na množstvo rozprávok, ktoré počas jednej časti uvádzal. A bolo šokujúce, keď sa firma s počítačovými hrami snažila hodiť Kuka do smetného koša. No Patrícia Jarjabková sa nedala a zamávala s takýmto typom reklamy. Pretože my si Kuka nedáme! Navždy zostane súčasťou našich detských srdiečok.

Elá Hop! z čarovného kufríka

Po Kukovi prišli na rad Elá Hop! z čarovného kufríka, ktorých si deti ihneď obľúbili pre ich milé a vysmiate tváre. Dvojica Katarína Aulitisová a Ľubomír Piktor bola v súkromí manželským párom. Divadelným spôsobom stvárnenia sa snažili deti zabávať aj edukovať. Katarína sa vyjadrila k vzniku názvu tak, že v každom dieťati môže byť ukryté niečo špeciálne, stačí sa len nedať. A keď si zakričí „elá-hop!“, odvaha sa dostaví. Súčasťou relácie bol aj slimák Maximilián, ktorý sa svojím pomalým tempom presúval po ateliéri a divákom sa prihováral rozvážnym hlasom. Všetky deti sa tešili na pravidelnú listáreň. Každú nedeľu sa Elá Hop! rozlúčili témou, na základe ktorej mohli deti kresliť či vymýšľať svoje výtvory. V ďalšom dieli relácie sa listy čítali – a každý detský divák si tam našiel ten svoj.

Vedeli ste, že?

Relácia Elá Hop! sa držala na slovenských televíznych obrazovkách deväť rokov. Za ten čas sa však vôbec nemenila, a tak manželská divadelná dvojica navrhla jej oživenie. Zrejme pre nedostatok financií im tento nápad STV zamietla. Údajne sa nenašli peniaze ani na najnutnejšie opravy scény. Katarína a Ľubomír sa preto rozhodli spoluprácu na relácii ukončiť. (Zdroj: tyzden.sk)

Strapaté strašidielko Raťafák Plachta

Tvorcov relácie Slniečko treba pochváliť za vytvorenie jednej z najdesivejších rozprávkových postavičiek, ktorou bol Raťafák Plachta. Kto by si nepamätal na jeho vypúlené oči, pretiahnutú bielu tvár či riedku hrču rozfúkaných vláken, ktoré mali pripomínať vlasy? Všetkým nám behal mráz po chrbte, len čo sa objavil na obrazovke. A tak sa postava, ktorá rozplakala stovky detí, stala dnes našou úsmevnou spomienkou.

Sprevádzajú nás po generácie

Doteraz vznikajú stále nové a nové rozprávky a relácie, z ktorých sa deti majú čo učiť. No práve tie staršie postavičky zostávajú srdcovou záležitosťou, pretože nás sprevádzali, keď sme rástli, a dodnes sú pre viacerých z nás neoddeliteľnou súčasťou spomienok. Ak nepatríte ku generácii 70., 80. alebo 90. rokov, a predsa poznáte túto televíznu tvorbu, napíšte nám do komentárov. Radi by sme sa dozvedeli, ktoré ročníky mali to šťastie sledovať slovenskú detskú tvorbu. Pokojne nám spomeňte aj ďalšie rýdzo slovenské rozprávky a skvosty, budeme sa tešiť.