Kráľova hoľa: matka štyroch riek a zaujímavosti o nej

Kráľova hoľa je jedným z najnavštevovanejších vrcholov Slovenska. Spája tri regióny, pramenia pod ňou štyri rieky, je najospevovanejším slovenským vrchom, mohutným masívom opradeným legendami a povesťami, jednou z najvyhľadávanejších turistických trás a symbolom nielen Nízkych Tatier, ale aj Slovenska. Striedajú sa na nej vášniví turisti, rodiny s deťmi aj nadšenci, ktorí tadiaľ len prechádzajú po Ceste hrdinov SNP. Aký je príbeh Kráľovej hole, akými trasami sa na ňu môžete dostať a aké zaujímavosti ste o nej možno ešte nepočuli?

Kráľova hoľa, symbol Nízkych Tatier i Slovenska

Kráľova hoľa je významný vrchol východnej časti Nízkych Tatier, súčasť geomorfologického podcelku s názvom Kráľovohoľské Tatry. Najbližším osídlením je obec Šumiac, do ktorej katastrálneho územia Kráľova hoľa spadá. V okolí sa nachádza aj dedinka Telgárt, na severovýchode Vernár a zo severnej strany Liptovská Teplička a Vikartovce. Kráľovu hoľu obkolesujú aj ďalšie nemalé kopce, ako sú Stredná hoľa, Grúň, Čelo, Kráľova skala, Borovník, Tri kopce, Úplaz, Čertovica, Dzurová či Holica a Orlová. So svojou výškou 1 946,1 m dominuje vrchom východnej časti Nízkych Tatier.

Vrchol kopca je ľahko rozpoznateľný jednak pre svoj hôľny povrch s nízkym porastom, jednak vďaka televízno-rozhlasovému vysielaču (137,5 m vysoký stožiar tam stojí od roku 1960). Budova vysielača je otvorená pre turistov ako núdzový úkryt. Na nocľah slúži Horská chata pod Kráľovou hoľou na Prednom sedle. Celé územie spadá pod Národný park Nízke Tatry.

Kráľova hoľa je aj miestom ponúkajúcim ideálne podmienky na pozorovanie krás, ktorými bolo Slovensko obdarované. Nadmorská výška a nízka vegetácia vrcholu spolu s miestom, kde je vrch situovaný, z neho robia skvelý vyhliadkový vrchol. Najlepšie na pozorovanie sú Nízke, Vysoké aj Západné Tatry, Malá Fatra, Levočské vrchy, Kremnické vrchy, Veporské vrchy, Stolické vrchy, Volovské vrchy aj Poľana.

TIP na výlet

Neďaleká obec Muráň ponúka vyžitie nielen dospelým výletníkom, ale aj tým najmenším. Vydajte sa objavovať históriu na tretí najvyššie položený hrad na Slovensku – na zrúcaninu Muráň, ktorá leží v srdci Muránskej planiny. Lokalita ponúka aj prírodné bohatstvá v podobe Wesselényiho jaskyne či unikátnu Ľadovú jamu – priepasť alebo tajomné podzemné miesto, ktoré je po celý rok vystavené sile ľadu a chladu. Výlet môžete zakončiť návštevou lúky plnej sysľov. Ten poteší hlavne najmenších účastníkov výpravy, ktorí môžu tieto milé zvieratká obdivovať z bezprostrednej blízkosti a dokonca ich aj nakŕmiť.

Matka štyroch riek opradená príbehmi a legendami

Aj takto býva označovaný jeden z ikonických slovenských vrchov. Na jeho svahoch totiž vyvierajú až štyri významné rieky, a to Čierny Váh, Hron, Hornád a Hnilec.

Jeden z najkrajších príbehov o Kráľovej holi sa spája práve so vznikom jednej z riek, a to Váhu. Kedysi dávno-pradávno sa vraj istý vysokotatranský štít zamiloval do nízkotatranskej hory, až sa mu z toľkej lásky naklonil vrcholec. Touto horskou kráskou bola Kráľova hoľa a zakriveným štítom zase Kriváň. Hovorí sa, že láska hory prenáša, ale v tomto príbehu to tak nebolo. Štít a hora si posielali zamilované odkazy na chrbtoch oblakov a vetra. Svojimi srdcami sa približovali, no vzdialenosť medzi nimi akoby bola čoraz väčšia. Nenaplnená vášeň len rástla a rástla… Až jedného dňa z oboch vrcholov vytryskla z toľkého napätia voda – z Kriváňa biela a z Kráľovej Hole čierna. Približovali sa k sebe, až sa spojili v jedno. Vznikol Váh a spoločne potom tiekli krajinou.

TIP na výlet

Ak sa do okolia Kráľovej hole chystáte na viacdňový výlet, nevynechajte výstup na Havraniu skalu v obci Stratená s výškou 1 156 m n. m. Je pomerne ľahko dostupná, na začiatku jednoduchá a nenáročná, no neskôr so strmším stúpaním. V obci sa nachádza aj 1,1 km dlhý náučný chodník Stratenský kaňon, v rámci ktorého sa návštevník oboznámi s históriou, jaskyňami, faunou, flórou či geológiou okolia. Skvelé je, že lokalita je prístupná aj pre vozičkárov. V obci Stratená nevynechajte návštevu jednej z najvýznamnejších ľadových jaskýň na svete, a to Dobšinskej ľadovej jaskyne.

Ako sa Korvínovi hodovalo na Kráľovej holi

Ďalšia povesť, ktorú František Bardy opísal v knihe Spod Kráľovej hole, hovorí, že uhorský kráľ Matej Korvín rád chodieval na poľovačky do týchto končín. Kdesi v hlbokých lesoch Kráľovej hole stál veľký plochý kameň. Pomenovali ho veľmi trefne Kráľov stôl, pretože Matej a jeho priatelia si tam často zvykli dopriať oddych a doplniť sily po poľovačke. Vraj na ňom dokonca stálo: Tu bol pohostený Matej, kráľ Uhier, v roku 1474.

Jedného dňa sa mierumilovný kráľ Matej zdržal pri poľovaní na jeleňa. Dvoranov však omrzelo čakanie na pána a pustili sa do hodovania bez neho. Akoby toho nebolo málo, odohnali hladného pútnika, ktorý prosil o kúsok chleba. Dokonca naňho pustili psa. Kráľ sa vrátil ako na zavolanie, skôr než sa stalo niečo zlé, a rozhodol sa svojich spoločníkov za tieto činy potrestať. Obrovskú ploskú skalu museli podopierať na svojich chrbtoch, zatiaľ čo kráľ Matej a pútnik hodovali a hodovali.

Zaujímavô

Kráľova hoľa má ľahko zapamätateľný a príznačný názov, ktorý upozorňuje na jej majestátnosť. Podľa jednej z verzií je za pôvodom názvu práve legenda o kráľovi Matejovi Korvínovi a jeho kamennom stole. Podľa inej, ktorej autorom je slovenský polyhistor Matej Bel, sa hora takto nazýva v súvislosti s iným kráľom – Belom IV., ktorý sa v týchto končinách ukrýval pred Tatármi. Tretia alternatíva hovorí, že pomenovanie sa neviaže k žiadnej konkrétnej osobe. Má len charakterizovať dominantnosť hory, ktorá kraľuje ostatným vrchom.

Jánošíkova družina navždy vtesaná do Kráľovej hole

Majestátna Kráľova hoľa neučarovala len Matejovi Korvínovi. Kdesi vysoko, takmer až pri oblohe, sedával po večeroch aj najznámejší zbojník Juraj Jánošík so svojou družinou. Rozprávali si historky a hodovali spolu pri vatre, ktorú bolo vidieť naširoko-naďaleko. Azda v tých časoch sa začala medzi ľuďmi šepkať veta, ktorú neskôr básnik Ján Botto zachytil vo svojej básni Smrť Jánošíkova: Horí ohník, horí na Kráľovej holi. Aby si udatných zbojníkov a ich činy svet zapamätal, rozhodol sa Jánošík práve na tomto mieste vytesať mená a príbehy ich skutkov do skaly. Text hovoril o Gajdoľovi, Muchovi, Janíkovi a mnohých ďalších, na ktorých si však už nik nespomenie, pretože po skale nezostal ani len prach.

Kde sa nachádza „strom zelený“?

Legendárnosť Kráľovej hole podporila aj obľúbená slovenská ľudová pieseň, ktorá sa zrodila na Horehroní – Na Kráľovej holi. Známou sa stala vďaka filmu režiséra Karola Plicku Zem spieva z roku 1933. Verziu, ktorú film spopularizoval, poznáme všetci. No vedeli ste, že v origináli sa vrchol stromu nakláňa k šumiackej a nie k slovenskej zemi? S pôvodnou verziou sa spája aj legenda o autorovi textu. Vraj ním bol vojak zo Šumiaca, ktorý sa vracal z ruského frontu postrelený. Uvedomoval si, že domov sa už nedostane, pretože ho čaká smrť v podobe šibenice, stromu na Kráľovej holi. Podľa iných povier je pieseň o kriminálnikovi. Čaká ho poprava na šibenici, ktorú symbolizuje strom. Spomínaný strom by ste však na Kráľovej holi hľadali márne.

1.
Na Kráľovej holi stojí strom zelený.
Vrch má naklonený, vrch má naklonený,
vrch má naklonený k tej slovenskej zemi.

2.
Odkážte, odpíšte tej mojej materi,
že mi svadba stojí, že mi svadba stojí,
že mi svadba stojí na Kráľovej holi.

3.
Odkážte, odpíšte mojim kamarátom,
že už viac nepôjdem, že už viac nepôjdem,
že už viac nepôjdem na fraj za dievčaťom.

4.
Na nebi hviezdičky sú moje družičky
a guľa z kanóna, a guľa z kanóna,
a guľa z kanóna, to je moja žena.

Zaujímavô

Zrejme viacerých prekvapí, že výklady piesne hovoria o šibenici. Možno ste to netušili preto, že z pôvodného textu vypadla druhá, pre pochopenie piesne veľmi dôležitá sloha. Nepoužívaná časť piesne znie takto:

Stojí mi tam, stojí smutná, neveselá
šibenička moja, šibenička moja,
šibenička moja z kresaného dreva.

Výstup na Kráľovu hoľu

Zatiaľ čo od jari do jesene je Kráľova hoľa obľúbeným miestom pre turistov, cez zimu tam nájdete chodníky vychodené skialpinistami. Na vrchol vedie dokonca upravená asfaltová cesta, preto je toto miesto pre tých najvášnivejších športovcov prístupné aj na bicykli.

Turistický výstup na Kráľovu hoľu nie je prechádzka ružovou záhradou. Absencia stromov spôsobuje, že vietor sa nemá kde zastaviť. Fúka takmer neustále a počas dní, keď je najsilnejší, dokáže túru poriadne sťažiť. Napriek tomu si môžete vybrať z niekoľkých trás od jednoduchých až po skutočne náročné. Turisti sa najčastejšie vydávajú na trasu z obcí Šumiac a Telgárt.

Prehľad trás (Zdroj: planetslovakia.sk)

Východiskový bod	Dĺžka trasy	Trvanie	Prevýšenie
Šumiac	5,9 km	3 h	1 069 m
Telgárt	6,3 km	3,5 h	1 061 m
Pusté Pole	9,6 km	4 h	1 034 m
Liptovská Teplička	12,6 km	5 h	1 122 m

Výstup z obce Šumiac

Výstup z tejto obce si volia turisti najčastejšie, pretože ide o najkratšiu trasu na vrchol. Aj to však má svoje úskalia. Trasa je totiž jednou z najstrmších. Začnite v obci Šumiac a pokračujte po modrej turistickej značke lesmi a lúkami na Predné sedlo. Práve tam si môžete dať pauzu, pred sebou máte už len polovicu trasy. Z tohto bodu pokračujte aj ďalej po modrej značke cez Vyšné sedlo až na vrchol. Trasa bude viesť cez hole a lúky, preto si môžete užívať krásne výhľady na okolitú prírodu. Dolu sa vráťte po rovnakej trase alebo vyskúšajte inú, napríklad červenú, ktorou sa dostanete do dedinky Telgárt.

TIP na výlet

Pod Kráľovou hoľou stojí unikát – Chamkova stodola, ktorej vek sa odhaduje na cca 150 rokov. V minulosti sa využívala ako preprahová stanica konskej pošty na trase Poprad – Tisovec. Stodole predpovedali postupný zánik, no našla sa partia nadšencov, ktorí ju pred zrútením zachránili. Stodola sa nachádza pri hlavnej ceste spájajúcej Šumiac a Telgárt, ale dostanete sa k nej aj pešo zo Šumiaca cez polia a lesné cestičky.

Výstup z obce Telgárt

Ideálny pre rodiny s deťmi je výstup z Telgártu, odkiaľ vedú až dve trasy, ktoré je možné jednoducho spojiť do jednej okružnej cesty. Trasa označená červenou značkou je známa aj ako Cesta hrdinov SNP a má dĺžku približne 5,5 km. Vedie cez Dolné a Horné pasienky a prameň Zubrovica až na vrchol. Zelená sa zas vinie lúkami cez Štráfy, Kráľovu studňu a pokračuje po hrebeni k vysielaču.

TIP na výlet

Ak si naplánujete trasu cez Telgárt, určite nezabudnite navštíviť Chmarošský viadukt. Cestou späť z Kráľovej hole si odpočiňte v Depo Café, kaviarni v starom vlakovom vozni s výhľadom na železničný most. Ak sa rozhodnete pre trasu z Liptovskej Tepličky, nevynechajte návštevu pivničiek postavených v zemi. Pripomínajú malé hobitie domčeky z kníh od Tolkiena.

Kráľova hoľa je v súčasnosti jedným z najnavštevovanejších vrchov Nízkych Tatier. Obľúbená je už od nepamäti, ospevovaná básnikmi, maliarmi i prostým ľudom. Niet sa čomu čudovať, má svoje čaro, atmosféru, príbehy a legendy a ponúka nezabudnuteľné panoramatické výhľady na Vysoké Tatry či Muránsku planinu. Zastavte sa v týchto končinách rovno na pár dní a vychutnajte si okrem Kráľovej hole aj ďalšie krásy, ktoré región ponúka. Už ste navštívili toto miesto alebo sa ešte len chystáte?

V tejto súvislosti by vás mohli zaujímať aj ďalšie články

• Tajomstvom opradené Sitno – najvyšší vrch Štiavnických vrchov
• Tri majestátne slovenské vrchy a s nimi spojené záhadné legendy. Poznáte ich?
• Záhadný Velestúr: dôkaz o pradávnej histórii alebo podvrh?
• Kde sa končia povery a začína sa pravda o tribečskom štvoruholníku?
• Národné parky Slovenska – naše najcennejšie prírodné územia