Drevo a slovenská architektúra od nepamäti kráčajú našou históriou a podieľajú sa na tvorbe našej kultúry. Po celé stáročia zanechávali stopu a spomienky na seba, ktoré sú dnes neprehliadnuteľnými skvostmi na desiatkach a desiatkach miest. V snahe chrániť, čo je naše, sústreďujeme tieto unikáty do skanzenov, kde vo svojom prirodzenom prostredí stoja drevené mlyny, domy, hostince a stodoly. Nie sú to však len skanzeny, kde stavby z dreva čnejú nad dedinami. Drevené chrámy, ktoré využívajú nielen krásu a štruktúru dreva, ale aj najrôznejšie kresťanské symboly prevedené do architektúry, sú slovenským unikátom.
59 chrámov plných umenia
Oproti veľkolepým svetovým bazilikám sú slovenské chrámy takmer mravčekmi. Tie drevené však nájdeme málokde, preto sú pre kresťanskú architektúru rovnakým skvostom ako tie najväčšie chrámy zdobené zlatom. Kresťania žijúci na vidieku neraz v obrovskej chudobe totiž dávali všetko, čo mali, v snahe vzdať poctu svojmu Bohu.
Najväčšia časť týchto chrámov stojí na severovýchode krajiny. Pôvodne ich našu krajinu zdobilo okolo 300, no v dôsledku požiarov či prestavieb za murované alternatívy ich zostalo zachovaných 59. Od roku 1968 je 27 z nich zaradených medzi národné kultúrne pamiatky.
Hrdô
V roku 2008 v kanadskom Quebecu výbor OSN rozhodol o tom, že ďalšie z nich budú patriť do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Do tohto zoznamu patria chrámy v Kežmarku, Hervartove, Tvrdošíne, Leštinách, Hronseku, Bodružale, Ladomirovej a Ruskej Bystrej. Súhrnne sa nazývajú chrámami karpatského oblúka.
Najväčšie zastúpenie chrámov je v Prešovskom kraji, kde na svojich pôvodných miestach stojí viac ako 40 týchto stavieb. Viaceré z nich boli neustále premiestňované a začuli tak modlitby rodákov viacerých obcí. Drevená konštrukcia totiž umožňovala stavbu rozobrať, presunúť a postaviť znova. Vďaka tejto možnosti sa stala malá časť sakrálnych pamiatok dominantou múzeí v prírode, napríklad v Múzeu oravskej dediny v Zuberci, v skanzenoch v Humennom, Martine, Starej Ľubovni, dokonca dve z nich našli svoje miesto v Bardejovských kúpeľoch.
Základná konštrukcia kostolov je vytvorená formou zrubu. Pri väčšine kostolov sa využívali staré techniky spájania, čo znamená, že sú budované bez využívania klincov, len pomocou klinov z dubového dreva. Pri stavbe zrubu sa kladú trámy na seba a okná teda proces komplikujú. Preto ich dnes môžete vidieť na týchto stavbách len v malých rozmeroch a v menšej frekvencii.
Strechy sú vyskladané šindľami, ktoré spôsobom ukladania vytvárajú najrôznejšie ornamenty a vzory. Nemohli chýbať ani dekoračné prvky, v týchto prípadoch železné kríže či iné kovové predmety.
Štyri náboženské smery, dve rôzne pomenovania
Zoznam 59 drevených sakrálnych stavieb môžeme rozdeliť do štyroch skupín podľa príslušnosti k náboženským smerom: na rímskokatolícke, evanjelické, gréckokatolícke a pravoslávne. Každá zo skupín si so sebou nesie určité špecifické prvky architektúry, vďaka ktorým vieme už na prvý pohľad rozlíšiť vyznanie ich návštevníkov. Na základe ich príslušnosti rozlišujeme aj pomenovanie tejto sakrálnej budovy – kostol a cerkev/cerkva. Prvý pojem využívajú rímskokatolíci a evanjelici. Druhým názvom pomenúvajú svoje chrámy pravoslávni a gréckokatolíci. Slovo chrám je, naopak, univerzálnym pojmom, ktorý označuje ktorúkoľvek z týchto kresťanských stavieb.
Najstaršie: rímskokatolícke drevené kostolíky
Rímskokatolíckych drevených kostolov máme na Slovensku 11. Je ich teda pomerne málo a sú jedny z najstarších. Najväčšia časť chrámov pochádza z 18. storočia, viaceré zachované drevené rímskokatolícke kostoly sa datujú už do 15. a 16. storočia.
Zaujímavô
Najstarší drevený kostolík bol posvätený v roku 1490. Je ním Kostol sv. Františka z Assisi stojaci v Hervartove a je zapísaný v zozname UNESCO podobne ako neďaleké mesto Bardejov.
Vzhľadom na obdobie výstavby sa na ich architektúre podpísala gotika. V rovnakom období vznikali aj kostoly murované, pre veriacich však boli drevené stavby vznešenejšie na slávenie najrôznejších slávností. Drevo bolo zároveň pre miestnych dostupné, lacnejšie ako materiál na murovanú stavbu a vďaka skúsenostiam aj prijateľnejšie na spracovanie a výstavbu. Drevené kostoly sa stali skvelou alternatívou, aj preto sa drevené rímskokatolícke kostoly svojím štýlom tak veľmi podobajú tým murovaným.
Rímskokatolícky kostol na mieste duchov – v osade Korytnica
Na hlavnom ťahu z Ružomberka do Banskej Bystrice ste určite nie raz zbadali odbočku do hustých lesov s návestnou tabuľou Korytnica-kúpele. Táto osada bývala malým rajom pre ľudí idúcich za zdravím. Dnes vás namiesto odpočinutých ľudí privíta osirelý areál, ošarpané budovy, prázdne námestie a rozpadnutý bar, ktorý ešte prednedávnom počúval štrnganie pohárikov. Štyri liečivé pramene dodnes vytekajúce v drevených altánkoch si miestni nevedia vynachváliť. Hneď na začiatku okružnej cesty za prameňmi na kopci uprostred stromov stojí malý drevený kostolík z 19. storočia.
Upúta vás jeho špecifická dvojfarebnosť. Malá kaplnka tu stojí už vyše sto rokov bez akéhokoľvek zásahu či prestavby. Nad vchodom visí drevený kríž s pribitou sochou Krista. Kaplnku postavili počas najväčšieho rozmachu kúpeľov, aby vraj mohli hosťom zabezpečiť úplné uzdravenie – telesné aj duševné. Kostolík postavil Karol Kulich, zástupca stoličného liptovského inžinierstva, v rovnakom štýle ako zvyšok kúpeľov a posvätili ho 25. augusta 1859 za prítomnosti mnohých vznešených hostí. V interiéri, ktorý je prístupný len počas bohoslužieb, sú dva rady drevených lavíc, kazateľnica, obetný stôl a po stranách dve sochy – Krista a Márie s kráľovskou korunou, dieťatkom v jednej ruke a so zemeguľou v druhej.
Zaujímavô
V blízkosti kostolíka stojí kamenný kríž z roku 1869. Mal byť vďakou kúpeľných hostí, ktorých vyliečila miestna voda.
Evanjelické kostoly, tie s prívlastkom artikulárne a tolerančné
Problémy 15. a 16. storočia dohnali spoločnosť k reformačným hnutiam. Na Slovensko, ktorému vládli katolícki Habsburgovci, tak prichádzalo uvoľňovanie – bohoslužby sa slávili v jazyku, ktorému veriaci rozumeli, obrady boli jednoduchšie. Po desaťročiach neustále sa opakujúcich pokusov o zmierenie a na druhej strane po snahe o protireformácie bola obnovená inkvizícia. Vtedajší panovník Rudolf II. odmietol náboženskú slobodu evanjelikov, chrámy im začali byť odoberané a snaha o rekatolizáciu spoločnosti silnela.
O veľkú zmenu sa postaral Imrich Tököli, ktorého úspešné povstanie donútilo Leopolda I. zvolať snem do Šopronu. Neústretovosť rímskokatolíckych kňazov zamedzila úplnej náboženskej slobode, no evanjelikom sa podarilo vybojovať aspoň ako-také možnosti zveľaďovania svojho vierovyznania. Boli vydané zákonné články, nazývané aj artikuly, ktoré umožňovali evanjelikom budovať chrámy. Všetko však malo nejaký háčik a tento konkrétny tkvel v prísnych podmienkach. V každej stolici mohli byť vybudované len dva chrámy a aj to len na okraji obcí mimo hraníc mesta. Na výstavbu mali len rok a nemohli počas nej využiť ani jeden jediný kovový prvok. Drevené kostoly mohli stáť len na minimálnych murovaných základoch (1 stopa), nesmeli mať vežu a ani priamy vchod z ulice. O sto rokov neskôr Jozef II. svojím Tolerančným patentom postúpil ešte vyššie a umožnil evanjelikom budovať kostoly aj murované. Nesmeli však stáť na námestiach a mať veže a zvony. V tomto období teda začali vznikať ďalšie drevené chrámy, ktoré získali prívlastok tolerančné.
Za vznikom slovenských drevených artikulárnych a tolerančných kostolov stojí dlhý príbeh plný bojov, odvahy a výziev. Ťažké časy, ale aj ich prekonanie pripomína päť zachovaných chrámov z pôvodných 38.
Krásnô
Aj evanjelické kostoly majú svoj špecifický architektonický prvok, ktorým je pôdorys v tvare gréckeho kríža. Typickými prvkami boli maľované steny neraz s realistickými drapériami a stĺporadiami, pomerne veľké priestory a zabudované kazateľnice.
Jedna z najväčších drevených sakrálnych stavieb stojí v Hronseku
Drevený kostol v Hronseku vznikol v období vydania artikúl. Okrem neho v miestnej stolici pribudol ešte jeden – v Ostrej Lúke. Pri výstavbe prísne dodržali každú z podmienok. Výstavba sa začala v októbri 1725 a na jeseň nasledujúceho roka bola hotová. Pôdorys v tvare kríža je 11 m široký a 26 m dlhý. Steny čnejú do výšky 8 m a prelína ich 30 okien. Vďaka svojim rozmerom bol schopný usadiť 1 100 veriacich, ktorí do kostola vstupovali piatimi vchodmi. Lavice majú amfiteatrálne usporiadanie, vďaka čomu je možné z každého miesta vidieť priamo na oltár.
Väčšia časť kostola je vystavaná zo smrekového dreva, stĺpy s ornamentmi sú však dubové. Ani tento kostolík sa nevyhol symbolike. Na dolnej časti chórusov sú umiestnené vyrezávané lipové listy ako symbol slovanského povedomia. Na stranách šindľovej strechy sú dubové kríže a nad jedným z vchodov kohút predstavujúci kresťanskú bdelosť.
Hrdô
Kostolík v Hronseku je jedným z tých, ktoré si v roku 2008 vyslúžili zapísanie do zoznamu UNESCO.
Najpočetnejšie: gréckokatolícke cerkvi
Gréckokatolícke drevené cerkvi tvoria najpočetnejšiu skupinu (38 stavieb) a môžeme ich nájsť prevažne na miestach, ktoré sú obývané Rusínmi. Vďaka svojmu špecifickému vzhľadu sú jednoducho odlíšiteľné od ostatných drevených sakrálnych stavieb. Medzi architektonické prvky, ktoré majú metaforickú hodnotu, patrí trojdielnosť. Prvok má symbolizovať Svätú Trojicu. Aby stavebníci toto číslo viac zvýraznili, uplatňuje sa využívanie trojice zvyšujúcich sa veží smerom na západ, čo sa stalo dominantným prvkom týchto cerkví. Aj vnútorné priestory boli rozčlenené na tri priestory – predsieň, nazývanú aj babinec, keďže v minulosti nemohli ženy a muži stáť len tak, kde sa im zapáčilo, chrámovú loď a svätyňu.
Zaujímavô
Hovorí sa, že gréckokatolícke cerkvi boli budované bez použitia železa, pretože tento materiál symbolizuje ukrižovanie Krista.
Zaujímavým interiérovým prvkom, ktorý tiež nemá medzi drevenými chrámami obdobu, je ikonostas. Reč je o drevenej stene oddeľujúcej oltár od zvyšku kostola, do ktorej boli vsadené obrazy a drevorezby. Obrazy nazývané ikony, z čoho aj pramení pomenovanie (eikon = obraz), mali vopred určené poradie, kompozíciu, počet a boli charakteristické hlbokou symbolikou. Ich úlohou totiž bolo rozprávať tradičné biblické príbehy a odovzdávať princípy viery. Práve metaforickosť v stavebníctve aj samotnom obrade je v tomto katolíckom smere výrazná.
Veriaci pri výstavbe kládli požiadavky aj na miesto vystavania chrámu. Najčastejšie bývali umiestnené za dedinami na malých kopcoch. Areál kostola bol ohradený a v jeho vnútri sa nachádzala zvonica a malý cintorín.
Najmladšia z drevených cerkví – v Ľutine – stojí len pár rokov
Cerkev v Ľutine je dôkazom, že tieto sakrálne stavby nie sú len vecou histórie. Posvätená bola v roku 2015. Nevznikla však len tak. Je kópiou pôvodného miestneho dreveného Chrámu sv. Kozmu a Damiána, ktorý vyhorel v roku 1908. Jeho základy sú uchované na pôvodnom mieste, na námestí pred Bazilikou zosnutia Presvätej Bohorodičky. Chrám láka nielen veriacich, ale aj turistov. Veža totiž slúži ako vyhliadka na okolité svahy Šarišskej vrchoviny a pohoria Čergov.
Neprehliadnuteľnô
Cerkev je súčasťou skanzenu. Nie však takého, aký si väčšina z nás predstaví. V areáli sa nachádza viac ako 40 miniatúr gréckokatolíckych drevených chrámov zo severovýchodného Slovenska.
Pravoslávne cerkvi, najmenšia skupina drevených chrámov
Pravoslávne drevené sakrálne pamiatky je dnes možné navštíviť jedným hltom. Zachovali sa totiž len štyri a všetky sa nachádzajú pomerne blízko vedľa seba na východe Slovenska. Niektoré z nich vznikli z pôvodných gréckokatolíckych, ktorými je ich okolie bohato posiate. Aj pravoslávne cerkvi preto jednoducho rozpoznáte vďaka trom vežiam.
Chrám v Medvedzom bol dlho ukrývaný (a chránený) pred svetom
V historických dokumentoch z 18. storočia jednej z najmenších obcí Slovenska sa spomína, že dedinský kostol, s najväčšou pravdepodobnosťou drevený, už dožíva. A tak v roku 1903 vyrástol v obci nový, trojvežový a trojdielny, tak ako to bolo tradíciou. Po pustošení druhou svetovou vojnou však potreboval rozsiahle opravy. Až v roku 1980 ho veľmi nenáročne, zato však invazívne opravili. Celú cerkev na zlepšenie tepelnoizolačných vlastností obili pozinkovaným plechom a vnútorné steny zas plastovým obkladom. Kovový, časom zhrdzavený chrám tak namiesto úžasu vzbudzoval hrôzu. O takmer 30 rokov sa však rozhodlo o prinavrátení pôvodného vzhľadu sakrálnej pamiatke. Nevkusná fasáda sa rozobrala zvonku aj zvnútra, boli zreštaurované úchvatné drevené ornamenty okolo okien.
Drevené sakrálne pamiatky sú cenné nielen pre kultúru krajiny, veriacich, ale aj pre návštevníkov, ktorých pohľad na ne určite chytí za srdce. Ak sa rozhodnete navštíviť ich všetky, určite vás čaká dlhé putovanie. Začať môžete Karpatskou drevenou cestou dlhou vyše 300 km, ktorá spája takmer 50 týchto drevených skvostov. Navštívili ste už niektorú z týchto pamiatok? Čo vás na ich architektúre uchvátilo najviac? Podeľte sa s nami v komentároch.
