Ťažba dreva má na Slovensku dlhú históriu. Nie div, že ľudia si hľadali čo najpohodlnejšiu a najefektívnejšiu cestu na jeho zvážanie – od ťahania dreva volmi a koňmi cez využitie žľabov s vodou až po unikátne, do prírody zasadené lesné železnice, ktoré sú dodnes lákavou atrakciou pre malých aj veľkých.
Vybudovanie úzkokoľajných lesných železníc bolo významnou zmenou v spôsobe prepravy dreva. Jednou z najväčších výhod týchto železníc bola možnosť prepravovať drevo nezávisle od poveternostných podmienok takmer počas celého roka (z prevádzky boli vyradené len v prípade silných jarných povodní alebo snehových závejov) z rôznych terénov, ktoré železnica prekonávala. Keďže tieto železnice sa spravidla začínali aj končili na pílach alebo sa napájali na normálnu železničnú trať, bolo nimi možné prepravovať aj polovýrobky a ďalšie suroviny na dlhé vzdialenosti (prípadne aj zvieratá z ťažby). Všetko sa však vyvíja a vlaky s vagónmi plnými dreva postupne nahradili kamióny a ďalšie stroje. Z pôvodne asi 40 lesných železníc rôznej dĺžky a využitia sa dodnes veľa nezachovalo. Vybrali sme pre vás tie, ktoré boli prerobené na turistické atrakcie. Môžete si ich smelo pridať do zoznamu miest, ktoré na Slovensku treba určite navštíviť. Vlak ťahaný parnou lokomotívou budete sledovať so zatajeným dychom rovnako ako nádhernú slovenskú krajinu v okolí lesných železníc.
Oravská lesná železnica
Jednou z najobľúbenejších atrakcií na Orave je práve úzkorozchodná lesná železnica, ktorá tak ako ďalšie pôvodne slúžila na zvážanie dreva, no dnes zváža len turistov.
Pôvodná trať železničky viedla z Lokce do Oravskej Lesnej. Výstavbu realizovala maďarská firma Nagy és Radó (Budapešť), ktorá ako pracovnú silu využila talianskych vojnových zajatcov. Svojmu účelu slúžila lesná úzkorozchodná železnica (760 mm) dobre, ale výrazným nedostatkom bolo chýbajúce napojenie na verejnú železnicu (rozchod 1 435 mm). Riešením bolo spojenie so železnicou podobného typu, ktorá sa nachádzala na susedných Kysuciach. Železnice boli spojené cez horské sedlo Beskyd okolo roku 1926. Spojovacia trať so sebou nesie výnimočné riešenie s piatimi úvraťami, ktoré prekonáva ťažký terén a prevýšenie. Na niektorých úsekoch teda rušeň svoju súpravu ťahá a na niektorých tlačí. História oravskej železnice so sebou nesie veľa devastačných poškodení, či už z obdobia SNP, alebo v dôsledku poveternostných vplyvov, ale i snáh o jej opravy. Dnes sa môžeme za možnosť previezť sa na tomto technickom skvoste poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na jeho revitalizácii.
Vstupenky je možné kúpiť aj online.
Zaujímavô
Hoci v súčasnosti prevádzkujú kysuckú a oravskú železničku dva rôzne subjekty, turistom sa naskytla možnosť doslova prestúpiť z jednej železnice na druhú v stanici Beskyd. Počas svojho výletu tak môžu navštíviť Múzeum kysuckej dediny aj Oravské múzeum a odniesť si so sebou krásny zážitok z cesty vláčikom.
Historická lesná úvraťová železnička vo Vychylovke
Lesnú úvraťovú železnicu nájdete v Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici (v časti Vychylovka). Je zachovanou časťou Kysucko-oravskej lesnej železnice. Železnica, ktorá je technickým unikátom Kysúc, pôvodne viedla z Oščadnice do Chmúry. Za vybudovaním železnice stojí rakúska firma z Viedne, ktorá si chcela na Kysuciach uplatniť exploatačné právo. Stavba železnice trvala tri roky – od roku 1915 do roku 1918. Pôvodná železnica mala takmer 30 kilometrov a na tejto krátkej tratipremávala aždo spojenia s Oravskou lesnou železnicou, keď bol dobudovaný úsek so systémom úvratí na prekonanie prevýšenia (od 1 úvrate po 5 prekonáva výškový rozdiel 217,69 m).
Činnosť Kysucko-oravskej lesnej železnice bola ukončená v roku 1969, keď sa začalo aj s demontážou tratí. Pamiatkovým orgánom sa však podarilo viaceré úseky zachrániť, a tak sa dnes môžeme kochať pohľadom z vlaku prechádzajúceho úvraťami.
Lesná železnica Katarínka
Na panstve grófa Jozefa Pállfyho vMalých Karpatoch sa nachádza lesná železnica Katarínka, ktorú poznáme aj ako Pálffyovskú lesnú železnicu. Nájdete ju pri obci Naháč (v katastri obce Dechtice) neďaleko rovnomenného kláštora Katarínka.
Pôvodná 70 kilometrov dlhá železničná trať viedla z lesov do chemickej fabriky založenej grófom Pálffym, kam sa zvážalo drevo na výrobu kyseliny octovej, acetónu či octanu vápenatého. Fabrika sa zachovala dodnes (poznáme ju pod názvom Chemolak), ale železnička, ktorá do nej viedla, nie. Lesná železnica Katarínka nekopíruje pôvodnú trasu železnice, ktorá bola zrušená v roku 1966, ale je krásnym odkazom a pripomienkou úzkorozchodných železníc v oblasti Smoleníc a Dobrej Vody. V okolitých lesoch sa dodnes nachádzajú pozostatky železnice (podvaly, spojky, klince…) a v obciach kusy koľajníc. Viac o histórii lesnej železnice Katarínka sa môžete dočítať priamo na mieste – na informačných paneloch, ktoré sú osadené v okolí dnešnej železničky.
Jazdy lokomotívou – lesnou železničkou – sa konajú príležitostne počas voľných dní a sviatkov, prípadne je potrebné termín si dohodnúť.
Pyšnô
Inšpiráciu na opätovné vytvorenie železničky si Ján Dalák, Robert Ružek a Ing. Ivan Ružek zobrali z pamätníka od pána Rendeka (chatár v Dechticiach). Na pamätníku nájdete jeden meter koľajníc s jedným súkolím z vagóna a tabuľkou s mapou trate lesnej železnice.
Čiernohronská železnica
Obľúbená atrakcia Horehronia Čiernohronská železnica slúži ľuďom viac ako sto rokov. Do chodu bola uvedená v roku 1909, keď sa začala jej pravidelná prevádzka. V časoch najväčšieho odvozu dreva po železničke premávalo až sedem parných lokomotív, neskôr pridali tri hydraulické (zn. RÁBA, Maďarsko). Stránky Čiernohronskej železnice uvádzajú, že v tomto období (1953 – 1955) sa za pomoci lokomotívy prepravilo ročne viac ako 300 000 kubických metrov dreva.Železnica zohrala v tomto kraji významnú rolu i počas Slovenského národného povstania (1944), keď slúžila aj ako prostriedok na prepravu munície a proviantu pre partizánov, ktorí sa ukrývali v horách pri Čiernom Balogu.
Odstavená bola v decembri 1982, keď bolo okrem zrušenia prevádzky určené na likvidáciu aj všetko zariadenie. Už rok predtým založil Klement Auxt, posledný výpravca železničky, organizáciu s názvom Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny, čo viedlo k zápisu Čiernohronskej železnice do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Združenie organizovalo brigády pomenované Strom života, počas ktorých sa postupne pracovalo na obnovení železnice.
Desať rokov od odstavenia železnice bola v máji 1992 oficiálne spustená prevádzka na prvom úseku, ktorý smeroval z Čierneho Balogu do Vydrovskej doliny. Úsek Hronec – Chvatimech (2 km) bol spustený v roku 2003 a v roku 2012 sa pridal aj úsek Čierny Balog – Dobroč (4 km).
Zaujímavô
V časoch, keď bola železnica odstavená, vznikol v obci Čierny Balog dedinský futbalový štadión priamo na mieste, kadiaľ vedie železničná trať. Štadión nesie názov TJ Tatran Čierny Balog a svojou unikátnosťou zaujal aj v zahraničí. Pri troche šťastia tu diváci zažijú viac ako len futbalový zápas. Po obnovení prevádzky železnice začal cez štadión premávať dobový vláčik, ktorý vozí turistov. Trať je totiž priamo medzi hracou plochou ihriska a tribúnou.
Lesné železnice sa vybudovali na prevoz ťažobného dreva. Stále funkčné železničky sú dnes vďaka mnohým šikovným rukám, ktoré sa podieľali na ich obnove, obľúbenými atrakciami domácich aj zahraničných turistov. Využili ste už niekedy možnosť previezť sa historickou lesnou železnicou alebo to ešte len plánujete? Podeľte sa s nami v komentároch.
