Hviezdy nás fascinujú odpradávna – či už vďaka fantázii, alebo aj vedeckým pozorovaniam. Nahliadnuť do sveta astronómie je naozaj kúzelné a aj u nás existujú miesta, hvezdárne a observatóriá, ktoré nám umožňujú ponoriť sa do hlbín vesmíru.
Vedeli ste, že…?
Slovo astronómia etymologicky znamená zákon hviezd a ide o vedu o vesmíre, ktorá sa zaoberá vznikom, vývojom, rozložením, stavbou, pohybom a vzájomnými interakciami vesmírnych telies a ich sústav, pričom zároveň skúma fyzikálne a chemické vlastnosti astronomických objektov a tiež procesy, ktoré ich vyvolávajú.
Čo vlastne vidíme, keď hľadíme na nočnú oblohu
Vesmír je taký veľký, že presahuje všetky naše predstavy a na hviezdnej oblohe nám odhaľuje iba svoju nepatrnú časť. Okrem hviezd sú to aj planéty, mesiace, hmloviny, galaxie, žiarivé chvosty blížiacich sa komét či prchavý záblesk meteoru.
Hviezdy sú v astronomickom význame tie telesá, ktoré vyžarujú viditeľné žiarenie, napríklad vďaka žiariacemu plynu, najmä vodíka a hélia. Najbližšou hviezdou k Zemi je Slnko. Najbližšou hviezdou k našej slnečnej sústave je Proxima Centauri v súhvezdí Centaurus, ktorá je od nás vzdialená 4,22 svetelného roka. Najjasnejšou hviezdou na nočnej oblohe je hviezda Sírius zo súhvezdia Veľký pes.
Zaujímavô
Keď sa pozeráme na hviezdy, pozeráme sa do ďalekej minulosti, keďže svetlo z nich k nám putuje tisícky či miliardy svetelných rokov. To znamená, že niektoré z nich už nemusia existovať tak, ako ich vidíme.
Na oblohe voľným okom vidíme aj niektoré planéty našej slnečnej sústavy, a to vďaka tomu, že sa od nich odráža svetlo z nášho Slnka. Niektoré z nich pôsobia ako jasné hviezdy. Planétami sa nazývajú tie telesá, pri ktorých neprebieha jadrová fúzia (nevyžarujú svetlo) a ktoré obiehajú okolo svojej hviezdy.
Kométy sú malé astronomické objekty zložené z ľadu a prachu. Väčšina z nich pochádza z najvzdialenejších a aj najchladnejších kútov slnečnej sústavy. Keď sa kométa začne pohybovať smerom k Slnku, začne sa zahrievať a vyparovať. Tým sa uvoľňuje plyn a prach, ktorý sa za ňou formuje do dlhého chvosta.
Zaujímavô
Vo vesmíre je množstvo kamenných alebo kovových relatívne malých telies, ktoré voláme meteoridy. Ak sa takéto teleso dostane do našej atmosféry a trením vytvorí pruh svetla, už ide o meteor, ktorý poznáme aj pod názvom padajúca hviezda. Ak takéto teleso dopadne na povrch, ide o meteorit.
Hmloviny, ktoré tiež môžeme pozorovať, sú oblaky medzihviezdneho prachu a plynu, ktoré žiaria a vytvárajú nádherné útvary, ktoré môžu dosahovať veľkosť aj niekoľko svetelných rokov.
Hviezdne sústavy zložené z hviezd, hviezdokôp, hmlovín, medzihviezdnej hmoty a tmavej hmoty, ktoré sú zoskupené do obrovských hviezdnych útvarov, napríklad v podobe špirál, voláme galaxie.
Vďaka miestam, ako sú hvezdárne a observatóriá, sa môžeme do tohto fantastického a vzrušujúceho sveta ponoriť ešte hlbšie.
Hvezdáreň, observatórium a planetárium – aký je medzi nimi rozdiel?
Astronomické observatórium alebo hvezdáreň je vedeckovýskumný ústav, ktorý sa zameriava na systematické astronomické pozorovania. Tieto zariadenia sa najčastejšie nachádzajú ďaleko od osvetlených a obývaných miest, v klimaticky optimálnych oblastiach, väčšinou vo vysokohorskom prostredí. Observatóriá disponujú rôznymi zariadeniami na získavanie a spracúvanie pozorovaní, presnými hodinami, optickými alebo rádiovými ďalekohľadmi, pričom práve tie optické sa nachádzajú v kruhových, kupolovitých miestnostiach, na ktorých streche je štrbina na odsunutie, cez ktorú sa dá pozorovať ľubovoľná časť oblohy.
Hlavný rozdiel medzi hvezdárňou a planetáriom a vlastne aj dôvod, prečo sa stretávame v prípade viacerých zariadení s oboma týmito pojmami, je v podstate v technike. Hvezdáreň slúži na pozorovanie živej nočnej oblohy, pričom jej hlavným prístrojom je ďalekohľad, ktorým je sledovaná skutočná obloha. Toto sledovanie je však ovplyvnené počasím. Planetárium je zase miesto, kde je obloha len projekciou. Umelú dennú alebo nočnú oblohu premietnutú na kupole je však možné sledovať bez ohľadu na počasie. V prípade planetária ide aj o akési laboratórium, kde je možné hviezdy študovať. V neposlednom rade slúži na popularizáciu astronómie, jej vyučovanie a, samozrejme, vyvolanie silného emocionálneho zážitku u diváka.
Kde sa na Slovensku môžete pozrieť až za oblaky
Slovensko má viacero hvezdární, observatórií a planetárií, ktoré okrem výskumov a odborných pozorovaní zabezpečujú aj verejné pozorovania, vzdelávacie a edukačné programy pre školákov, prednášky na rôzne témy týkajúce sa astronómie či premietanie filmov. Sú to zaujímavé objekty, ktoré sú bohato vybavené rôznorodou pozorovacou a inou technikou. Môžete ich navštíviť na viacerých miestach Slovenska. Pozrite si zoznam tých dostupných. Niektoré z nich aj bližšie predstavíme.
Krajská hvezdáreň v Žiline – pracovisko Kysucká hvezdáreň v Kysuckom Novom Meste
Krajská hvezdáreň v Žiline má tri pracoviská: v Makovického dome v Žiline, Pozorovateľňu na Malom diele v Žiline a Kysuckú hvezdáreň v Kysuckom Novom Meste. Hvezdáreň sa okrem odbornej a pozorovateľskej činnosti zameriava na popularizáciu astronómie, prírodných a technických vied rôznymi, hlavne kultúrno-výchovnými metódami. Návštevníci si môžu na Kysuciach dopriať skutočný zážitok z pozorovania hviezdnej oblohy a mimoriadnych úkazov a objektov. Okrem toho tu na návštevníka čaká množstvo prednášok, zaujímavostí, výstav aj podujatí pre talentované deti a mládež a aj súťaže.
Areál krásnej hvezdárne v Kysuckom Novom Meste pozostáva z troch častí. Prvou časťou je Hviezdne nebo, druhou je Geopark, ktorý nesie názov Spoločná minulosť – Ako vznikali Karpaty. V Geoparku sú zdokumentované ukážky hornín typických pre Kysuce a okolie. Treťou a zároveň poslednou časťou je Cesta planét, kde sú umiestnené dva typy hodín, a to klasické slnečné hodiny, ktoré ukazujú pravý slnečný čas, a analemické hodiny, podľa ktorých si vieme pravý čas nastaviť. Okrem iného nájde návštevník v areáli hvezdárne aj modely telies slnečnej sústavy (planéty, Mesiac, Zem), ktoré sú vytvorené v pomernej veľkosti k Slnku, a to kvôli lepšej predstavivosti.
Hvezdáreň disponuje v kupolovej časti prístrojmi, ako sú reflektor Newton 400/2 000 mm, refraktor Zeiss AS 200/3 000 mm a reflektor Newton 250/1 200 mm, a pozorovanie nočnej oblohy v nej môžete absolvovať v prípade priaznivého počasia každý piatok po zotmení, pričom nie je potrebné vopred sa nahlasovať, ale keďže kapacita kupoly je obmedzená, nemeškajte. Po jej naplnení sa už ďalší návštevníci dnu nedostanú.
Dôležitô
V kupole hvezdární a observatórií sa nesmie kúriť a teplota v nich musí byť rovnaká ako vonku. Ak sa preto vyberiete spoznávať krásy nočnej oblohy v zimnom období, dobre sa oblečte, aby vás pri pohľade na toľkú krásu zahrialo nielen na duši, ale i na tele.
Hvezdáreň v Partizánskom
V Partizánskom v mestskej časti Malé Bielice sa nachádza krásna hvezdáreň s 5,5 m kupolou. Po samotnom priblížení sa k vesmíru je azda najväčším lákadlom hvezdárne jej moderné vybavenie. Návštevník tu totiž nájde pokročilú audiovizuálnu techniku, šošovkový ďalekohľad – refraktor so špeciálnou revolverovou koncovkou, ktorá má zväčšenie od 56- do 375-krát. Tento ďalekohľad je napojený na špeciálnu CCD kameru, ktorá umožňuje prenos obrazu do prednáškovej sály. Jedinečné astronomické úkazy tak môžu pozorovať všetci návštevníci naraz. V tejto hvezdárni sa až za oblaky môžete pozrieť každú stredu a piatok po zotmení, samozrejme, za priaznivých poveternostných podmienok, ktoré si môžete vopred overiť telefonicky.
Hvezdáreň a planetárium v Prešove
Snaha priblížiť verejnosti čaro astronómie a príbuzných vied sa stala cieľom hvezdárne a planetária v Prešove. Astroprešov sa nachádza v centrálnej časti mesta, a to priamo na najvyššom mieste. Zameriava sa na žiakov, ich pedagógov, deti v predškolskom veku a v podstate na každého, kto sa o danú tematiku zaujíma. Široká ponuka programov v planetáriu umožní návštevníkovi stráviť chvíle pod umelou hviezdnou oblohou, ale aj pod tou skutočnou v kupole s priemerom až 10 m, v ktorej sa nachádza mechanicko-optický projektor.
Hlavným zameraním odborného programu je pozorovanie slnečnej fotosféry. V prešovskej hvezdárni nezabudli ani na zahraničných návštevníkov a niektoré zo svojich programov ponúkajú aj v iných jazykoch. Na svoje si prídu aj vášniví pozorovatelia, ktorí môžu vesmír sledovať pomocou ďalekohľadov. Terasa hvezdárne je vybavená prenosnými ďalekohľadmi, veľkým teleskopom s priemerom objektívu 304 mm a viacerými menšími teleskopmi, zrkadlovým teleobjektívom, slnečným ďalekohľadom a tiež koronografom.
Zaujímavô
Pre návštevníkov a fanúšikov astronómie pripravila hvezdáreň geolokačnú hru s názvom Po stopách hvezdárstva v Prešove. Hráči sa ju môžu hrať cez aplikáciu GEOFUN. Zažijú pri nej mnoho zábavy a dozvedia sa vďaka nej napríklad to, kto bol prvým hvezdárom v Prešove, ale aj aká je história hvezdárstva v tomto krásnom slovenskom meste.
Vihorlatská hvezdáreň v Humennom
Hvezdáreň bola založená v roku 1952 a ide o významné centrum vzdelávania v oblasti astronómie, ktoré sa nachádza priamo v strede mesta Humenné. Budova so štvormetrovou kupolou na pozorovanie ďalekohľadom slúži prevažne pre verejnosť a poskytuje možnosti prednášok v prednáškovej sále, kam sa zmestí 77 ľudí. Zoznámiť sa v nej môžete so slnečnou, hviezdnou a galaktickou astronómiou a priblížite sa aj k tajom kozmonautiky, astronautiky a ďalších príbuzných vied, ktoré sa zaoberajú vesmírom. Na prelome rokov 1999 – 2000 bola hvezdáreň rozšírená o chránenú dielňu a v súčasnosti patrí medzi najaktívnejšie astronomické zariadenia na Slovensku – v rámci výchovno-vzdelávacej činnosti a tiež v odborno-pozorovateľských aktivitách. Objekty nočnej oblohy môžu návštevníci pozorovať ďalekohľadom typu Cassegrain s priemerom hlavného zrkadla 250 mm, ktorý je umiestnený v kupole, pričom v tejto hvezdárni sa nachádza aj teleskop typu Kepler, ktorý sa využíva na pozorovanie a zákresy slnečnej fotosféry.
Na základe úspechov v pozorovateľskej oblasti bola odborná činnosť hvezdárne situovaná v roku 1997 na Kolonické sedlo (38 km od mesta Humenné) na detašovanom pracovisku – v astronomickom observatóriu. Observatórium disponuje viacerými astronomickými nástrojmi. Jedným z nich je vihorlatský národný teleskop – druhý najväčší ďalekohľad na Slovensku. Ide o zrkadlový teleskop s priemerom hlavného zrkadla 1 m, ktorý sa využíva na pozorovanie rôznych typov premenných hviezd. Okrem tohto unikátneho ďalekohľadu sa na tomto krásnom mieste nachádza ďalších päť menších teleskopov a na edukáciu a popularizáciu astronómie využíva observatórium svoje planetárium, v ktorom je návštevníkom premietaná virtuálna nočná obloha a filmy. Ak sa rozhodnete navštíviť observatórium na Kolonickom sedle, je potrebné vopred sa telefonicky objednať a v rámci večernej exkurzie rátať s tým, že pravdepodobne budú súčasne prebiehať aj odborné pozorovania, na ktoré treba brať ohľad a pozorovateľov nerušiť.
Nádhernô
Observatórium na Kolonickom sedle sa nachádza v Národnom parku Poloniny a toto miesto sa pýši najtmavšou oblohou v strednej Európe. Zároveň je toto miesto jediným na Slovensku, kde je obloha ešte takmer neporušená svetelným znečistením. Park tmavej oblohy v Poloninách bol vyhlásený za prvú oblasť tmavej oblohy na Slovensku pri príležitosti Medzinárodného roka biodiverzity 2010.
Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove
Stavba hvezdárne v Hurbanove je v dejinách slovenskej astronómie skutočne dôležitým medzníkom. Jej založenie v roku 1871 znamenalo aj založenie jedného z prvých astrofyzikálnych observatórií v Európe. Od roku 1996 je zároveň národným metodickým centrom pre sieť astronomických zariadení na Slovensku. Podujatia v tejto hvezdárni sú organizované nielen na celoslovenskej, ale aj na medzinárodnej úrovni, pričom program nezabúda na deti ani na dospelú a širokú verejnosť. Jednou z atrakcií je digitálne planetárium, ktoré sa teší veľkej obľube návštevníkov. Významnou úlohou hvezdárne na našom území je aj konštrukcia, výroba a servis astronomických prístrojov. V areáli hvezdárne si môžu návštevníci obzrieť krásny historický park so sochou Mikuláša Kopernika a tiež veľké slnečné hodiny.
V hurbanovskej hvezdárni patrí k jednej z hlavných činností pozorovanie a výskumná práca, ktoré sú orientované na oblasť slnečnej fyziky, ako slnečné škvrny, chromosférické erupcie, spektrum slnečnej fotosféry či úplné zatmenie Slnka. Na pozorovania sa využívajú prístroje ako refraktor Coudé, spektrohelioskop, Lyotov koronograf a horizontálny slnečný ďalekohľad. Slovenská ústredná hvezdáreň má na svojom konte objavy v podobe 11 nových asteroidov, ktoré boli pomenované podľa osobností kultúry či významných slovenských miest.
Zaujímavô
Meteorologické observatórium v Hurbanove je profesionálnou stanicou s úplným a najlepšie spracovaným pozorovacím materiálom na Slovensku a je nielen základnou stanicou pre slovenský klimatologický výskum, ale priam jeho vlajkovou loďou. O tom, že stanica je veľmi dôležitá, svedčí aj fakt, že v septembri 2020 bola zaradená na významný zoznam tzv. storočných pozorujúcich staníc Svetovej meteorologickej organizácie (WMO).
Observatórium na Lomnickom štíte
Observatórium na Lomnickom štíte v nadmorskej výške 2 632 m nie je len najvyššie položená hvezdáreň, ale zároveň aj najvyššie položená budova na Slovensku. Postavené bolo už v roku 1962 a v súčasnosti je využívané dvomi inštitúciami, a to SHMÚ a Astronomickým ústavom Slovenskej akadémie vied. V observatóriu na Lomnickom štíte je pozorované najmä Slnko. Nachádza sa tu koronálny multipolarimeter, skrátene koronograf, ktorý umožňuje merať magnetické polia v slnečnej koróne. Na svete sú len dva takéto prístroje, ten druhý sa nachádza na Havajských ostrovoch. Takýto typ prístroja musí byť umiestnený dostatočne vysoko, pretože v oblasti s nižšou nadmorskou výškou by prachové zrnká vo vzduchu znemožnili pozorovanie koróny, a to pre rozptyl svetla. Druhým prístrojom observatória je slnečný chromosférický detektor. Časť budovy tohto observatória je sprístupnená aj verejnosti a dostať sa doň možno lanovkou zo Skalnatého plesa.
Zaujímavô
V rokoch 1946 – 1959 bolo na celom svete objavených 70 komét, z toho 18 ich bolo objavených v observatóriách na Lomnickom štíte a Skalnatom plese.
Slovenské úspechy
Azda najúspešnejším slovenským astronómom súčasnosti bol prof. RNDr. Ľubor Kresák, rodák z Topoľčian, ktorý sa venoval výskumu medziplanetárnej hmoty a pozorovaniu slnečnej koróny. V roku 1951 znovuobjavil na Skalnatom plese krátko periodickú kométu – 41P/Tuttle-Giacobini-Kresák. Po tomto významnom astronómovi je pomenovaná planétka Kresák, ktorú objavil Karl Reinmuth na začiatku roka 1942.
Výskumom medziplanetárnej hmoty, predovšetkým komét a meteorov, sa zaoberá aj slovenský vedecký pracovník a bývalý riaditeľ Astronomického ústavu SAV Ján Svoreň, ktorý má na svojom konte viac ako 280 vedeckých a odborných publikácií. Po Jánovi Svoreňovi je pomenovaný asteroid 1999 TE6, pričom toto meno mu dala Medzinárodná astronomická únia v roku 2002.
Keď zájdeme trochu hlbšie do histórie, v Československu bol veľmi významnou osobnosťou astronómie Antonín Bečvár, ktorý sa stal prvým riaditeľom observatória na Skalnatom plese. Práve na tomto mieste sa mu podarilo v 50. rokoch 20. storočia zostrojiť astronomické atlasy, ktoré boli vydané aj v Amerike, a v roku 2000 využili Bečvárovu koncepciu pri zostrojovaní atlasov dokonca aj v ďalekej Austrálii.
Pyšnô
Významným astronómom bol aj Milan Rastislav Štefánik, ktorý štúdium astronómie ukončil na univerzite v Prahe v roku 1904. Pozorovania robil náš významný rodák na Mont Blancu, a to počas úplných zatmení Slnka. Provizórne observatórium postavil na Tahiti a francúzskej vláde predstavil veľkolepý plán na realizáciu výstavby veľkej stanice na bezdrôtovú telegrafiu, avšak vzhľadom na začiatok prvej svetovej vojny sa výstavba nemohla zrealizovať. V čase vojny založil pravidelné meteorologické pozorovania vo francúzskom letectve.
Nočná obloha plná hviezd a tajomný vesmírny svet priťahovali a dodnes priťahujú mnohých slovenských nadšencov a jeden z nich sa k hviezdam priblížil viac ako ktokoľvek z nás. Ivan Bella sa vo februári 1999 vydal na cestu na ruskú orbitálnu stanicu Mir ako člen medzinárodnej posádky kozmickej lode Sojuz T-29. Túto stanicu navštívil ako 119. astronaut v poradí. Stredoslovák z Dolnej Lehoty v kozme pracoval na výskumoch, akými boli aj neúspešný chov prepelíc a experimenty na vlastnom tele, ktorých výsledky boli publikované vo svetových časopisoch.
Astronómia je fascinujúca veda a vďaka hvezdárňam môže ktokoľvek z nás vidieť nádhernú a žiarivú oblohu plnú hviezd kedykoľvek, jasnejšie, cez profesionálnu techniku, s odborným výkladom. Navyše je každá hvezdáreň jedinečná, ponúka rôznorodý program pre malých i veľkých milovníkov hviezdnej oblohy, vesmíru a astronómie. Ktoré hvezdárne ste už navštívili a aké z nich máte zážitky? Podeľte sa s nami v komentároch.
