Seriál Po stopách: Slovenské hlavy štátu – naši prezidenti

Autor: Redakcia
grasalkovicov-palac-bratislava-prezidentsky-domov-vlajka

Prezident, pozícia milovaná, obdivovaná, ale aj odsudzovaná a často kritizovaná, tak to bolo azda vždy a vždy to tak aj bude. V našej histórii si do prezidentského kresla už zasadol bankár, stavebný inžinier, právnik či podnikateľ. Poďme sa však pozrieť na mená prezidentov, ktoré by mal každý správny Slovák rozhodne poznať – bez ohľadu na svoje politické presvedčenie. Pripravili sme pre vás krátky prehľad, aby sme si pripomenuli, kto boli doterajší slovenskí prezidenti.

Kto je vlastne prezident?

Podľa ústavy je úlohou prezidenta reprezentovať štát navonok aj dovnútra. Jeho funkcia by mala zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Zvolený môže byť každý občan nad 40 rokov, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Hlava štátu nie je viazaná príkazmi, a tak by mala svoj úrad vykonávať podľa vlastného svedomia a presvedčenia.

A nakoniec, poznáte sľub, ktorý prezident skladá? Znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony.“

prezidenti-slovenskej-republiky-casova-os

Grasalkovičov palác, domov osoby reprezentujúcej krajinu

Na Hodžovom námestí v Bratislave už od roku 1760 sídli nádherný palác, ktorý dal postaviť gróf Anton Grasalkovič, vtedy ešte na voľnom priestranstve. Akustiku chladných múrov využíval aj hudobný skladateľ Joseph Haydn, ktorý v ňom koncertoval. V 20. storočí bol palác upravený do dnešnej podoby a predovšetkým funkcie, teda sídla prezidenta Slovenskej republiky.Ešte do 50. rokov 20. storočia ho však využívali aj pionieri a bol známy ako Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda.

Medzi jednoznačné krásy Prezidentského paláca patrí samostatne stojaca pôvodná Kaplnka sv. Barbory. Park pri paláci vo francúzskom štýle zdobí fontána s názvom Radosť zo života. Okrem detských drevených preliezok a hier je tu priestor aj na ďalšie formy umenia. Medzi nimi napríklad socha Márie Terézie na koni či pomník skladateľa Johanna Nepomuka Hummela.

Vedeli ste, že?

Súčasná hlava štátu Zuzana Čaputová vytvorila v záhrade paláca priestor na dva včelie úle. Do iniciatívy sa pustila spoločne s občianskym združením Živica. Podľa prezidentky sú včely nevyhnutným živočíchom planéty a nebyť ich, neboli by stromy, kvety a v konečnom dôsledku ani my. Úle v prezidentskej záhrade sú krásnym symbolom toho, že nie sú len dedinskou zábavkou, ale aj niečím, o čo sa treba zaujímať a chrániť aj v mestách.
prezidentsky-palac-zahrada-grasalkovicov-palac-namestie-bratislava
Prezidentský palác a jeho záhrada z vtáčej perspektívy

Počas úradovania Zuzany Čaputovej nastala zmena nielen v rámci záhrady, ale aj v oblasti zlepšenia ekologického správania Prezidentského paláca. Na prinesení idey zero waste do paláca pracuje Inštitút cirkulárnej ekonomiky. Podľa štatistík sa v paláci za dva dni vyprodukovalo okolo 147 kg odpadu. Riešenie problému by umožnilo znížiť produkciu až na 15 % z pôvodnej hodnoty. Medzi zmeny patrí odstránenie jednorazových plastových pohárov, výdajníkov vody či zavedenie látkových uterákov na toaletách namiesto obrúskov. Tieto návrhy sú krásnou ukážkou toho, že stačí začať drobnými zmenami, aby to malo veľký dosah na životné prostredie. (Zdroj: sk.wikipedia.org)

Michal Kováč

michal-kovac-prezident-vizitka

Michal Kováč sa narodil v Humenskom okrese v obci Ľubiša (1930). S politikou sa stretol už v 18 rokoch (v roku 1948, keď vstúpil do Komunistickej strany Česko-Slovenska – KSČ). Ako absolvent Vysokej školy ekonomickej v Bratislave začal pracovať v bankovníctve doma aj v zahraničí, a to až do roku 1989, keď začal budovať svoju politickú kariéru. Zlom nastal v roku 1993. V tomto roku už samostatné Slovensko spoznalo svojho prvého porevolučného prezidenta, ktorého volil spomedzi navrhovaných kandidátov parlament (voľba mala dve kolá; v prvej voľbe neuspel pôvodný kandidát Roman Kováč, keďže potreboval trojpätinovú väčšinu hlasov). Meno Michal Kováč navrhol nastávajúci premiér Vladimír Mečiar v druhom kole, v ktorom už M. Kováč nemal protikandidáta. Hoci bol Kováč Mečiarovým kandidátom, jeho vládu sprevádzali nemalé spory medzi nimi. Ako prezident Slovenskej republiky pravidelne nesúhlasne vystupoval proti premiérovi pre jeho nedemokratické metódy, čo vyvrcholilo až zavlečením jeho syna M. Kováča ml. do Rakúska (31. augusta 1995).

V prezidentskom kresle vydržal jedno funkčné obdobie, a to do 2. marca 1998, keď svoje právomoci odovzdal vláde (prezidentské právomoci prevzal V. Mečiar a I. Gašparovič). Hoci na post hlavy štátu kandidoval aj v roku 1999, z tohto boja odstúpil štyri dni pred voľbami v prospech svojho nasledovníka Rudolfa Schustera. Na sklonku života sprevádzali Michala Kováča zdravotné problémy a vo veku 86 rokov (5 . 10. 2016) zomrel na zastavenie srdca.

michal-kovac-znamka-podobizen
Michal Kováč sa objavil na dvoch slovenských známkach | Zdroj: súkromná zbierka Martina Špendlu

Zaujímavô

Jedným z najviac spomínaných prípadov v slovenských dejinách je práve ten o zavlečení prezidentovho syna do susedného Rakúska. Nie div, že sa stal námetom pre viacero dokumentárnych filmov. Jedným z nich je aj film Únos z roku 2017 (Mariana Čengel Solčanská, viac ako 278-tisíc divákov v kinách), ktorý je dodnes jedným z najúspešnejších slovenských filmov z hľadiska návštevnosti. Ďalším, o niečo novším dokumentom, ktorý únos M. Kováča mladšieho spomína, je snímka z roku 2019 Skutok sa stal (Barbora Berezňáková, 15-tisíc divákov).

Rudolf Schuster

rudolf-schuster-prezident-vizitka

V poradí druhý slovenský prezident Rudolf Schuster sa narodil v Košiciach v roku 1934. Po vyštudovaní Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave začal pôsobiť ako projektant v Bratislave (1960) a neskôr v Slovenskej akadémii vied v Bratislave, odkiaľ sa vrátil do rodných Košíc. V roku 1983 bol zvolený za primátora mesta Košice, rovnako aj v roku 1994 a v roku 1998. Niektoré zdroje uvádzajú, že z pozície primátora mesta zadlžil mesto tak, že následne prechádzalo na tzv. ozdravný režim.

Rudolf Schuster bol milovníkom literatúry, je autorom niekoľkých kníh, literárno-dramatických pásem, rozhlasových hier, dokumentárnych či cestopisných filmov. Jeho vášňou je i zberateľstvo a cestovanie po svete.

Za prezidenta Slovenskej republiky bol zvolený občanmi v prvých priamych voľbách v roku 1999. V úrade zotrval päť rokov. Kandidoval aj vo voľbách v roku 2004, skončil však na 4. mieste.

rudolf-schuster-znamka-podobizen-prezident
Rudolf Schuster na poštovej známke | Zdroj: súkromná zbierka Martina Špendlu

Zaujímavô

V rodnom dome Rudolfa Schustera v Medzeve sa nachádza Múzeum kinematografie rodiny Schusterovej. Múzeum je pobočkou Technického múzea Košice. Časť expozície odzrkadľuje zbierka, ktorú rodina Rudolfa Schustera zbierala počas troch generácií doma aj na cestách po svete.
muzeum-kinematografie-slovenske-technicke-muzeum-rudolf-schuster
Múzeum kinematografie rodiny Schusterovej | Zdroj: stm-ke.sk

Ivan Gašparovič

ivan-gasparovic-vizitka-prezident

Narodil sa 27. marca 1941 v Poltári. Vyštudoval právo na Univerzite Komenského a po štúdiu začal pracovať na Okresnej prokuratúre v Martine a následne na Okresnej prokuratúre v Bratislave. Od roku 1968 pôsobil ako prednášajúci na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty na svojej alma mater, kde bol od roku 1990 aj prorektorom. Od toho istého roka sa stal aj generálnym prokurátorom Česko-slovenskej federatívnej republiky, odkiaľ bol v roku 1992 odvolaný pre nečinnosť v kauze Tisova vila českým prezidentom Václavom Havlom.

Na post prezidenta Slovenskej republiky kandidoval vo voľbách v roku 2004, keď prvýkrát získal mandát v druhom kole priamych volieb (v prvom aj druhom kole stál proti Vladimírovi Mečiarovi). Post prezidenta obhájil aj v nasledujúcom volebnom období, keď bola jeho hlavnou protikandidátkou Iveta Radičová (2009).

Za menom Ivan Gašparovič stojí veľký počet ocenení a vyznamenaní prevažne zo zahraničia, napriek tomu sa na domácej pôde viac preslávil svojimi rétorickými prešľapmi.

ivan-gasparovic-prezident-znamka
Ivan Gašparovič na známke s hodnotou 0,40 eura | Zdroj: súkromná zbierka Martina Špendlu

Zaujímavo

Ivan Gašparovič pôsobil v rokoch 1966 – 1989 ako podpredseda medzinárodnej komisie Československého zväzu ľadového hokeja.

Andrej Kiska

andrej-kiska-vizitka-prezident

Štvrtý slovenský prezident pochádza z učiteľskej rodiny. Narodil sa v roku 1963 v Poprade. Študoval na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Po škole pracoval ako projektant v rodnom Poprade, odkiaľ odišiel do USA. V zahraničí pracoval ako pomocný robotník na stavbe či predavač na pumpe. Po návrate na Slovensko začal s podnikateľskou činnosťou, ktorej sa venoval viac ako 15 rokov. Stojí za firmami, ako sú Triangel a Quatro, ktoré sú dodnes najznámejšími splátkovými spoločnosťami na Slovensku. Svoje podiely v týchto spoločnostiach predal v roku 2005 VÚB banke a začal sa zaoberať charitou. Azda najznámejšou neziskovou organizáciou, ktorú založil spolu s priateľmi, je Dobrý anjel, ktorý pomáha rodinám s deťmi v ťažkej životnej situácii.

V roku 2014 bol zvolený ako nezávislý a nestranícky kandidát za slovenskú hlavu štátu, a to napriek výraznej antikampani s názvom Odhalenie. Ako prezident Slovenskej republiky vyjadril podporu nezávislosti Srbska a Kosova a bol aj prvým prezidentom, ktorý prijal členov LGBT komunity, ktorým vyjadril podporu tiež. Posledné roky na poste prezidenta boli sprevádzané konfliktom s ministrom Robertom Kaliňákom, s ktorým viedol „otvorenú vojnu“.

Hoci prezident Andrej Kiska počas svojho funkčného obdobia tvrdil, že neplánuje založiť politickú stranu, krátko pred odovzdaním mandátu svoj výrok zmenil. Vznik strany Za ľudí oznámil už dva dni po inaugurácii novej prezidentky Slovenska.

andrej-kiska-znamka-prezident
Andrej Kiska na poštovej známke s hodnotou 0,45 eura | Zdroj: súkromná zbierka Martina Špendlu

Zaujímavô

Antikampaň proti Andrejovi Kiskovi bola distribuovaná súkromnou poštovou firmou Cromwell prostredníctvom 1,9 milióna červených letáčikov, na ktorých stálo, že je napojený na scientologickú sektu a že zbohatol na úrokoch a podvodoch. Na základe týchto obvinení podal Kiska trestné oznámenie za ohováranie a krivé obvinenia. Či bol, alebo nebol za letáčikmi Kiskov protikandidát, sa nepreukázalo, avšak všetky argumenty z nich využíval napríklad v televíznych dueloch.

Zuzana Čaputová

zuzana-caputova-vizitka-sucasna-prezidentka

Pri voľbách v roku 2019 sme vedeli, že Slovensko čaká zmena prezidenta (predchádzajúci prezident vo voľbách nekandidoval). Nevedeli sme však, aká historicky významná zmena sa udeje. Zvolená bola prvá žena, ktorá sa stala hlavou nášho ešte stále mladého štátu.

Zuzana Čaputová je rodenou Pezinčankou, prvou slovenskou prezidentkou. Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, následne pracovala ako advokátka, právnička a občianska aktivistka. Od decembra 2017 bola členkou strany Progresívne Slovensko, no v súčasnosti nie je členkou žiadnej politickej strany. Jej meno sa skloňovalo najmä v súvislosti s pezinskou skládkou. Čo nám pani prezidentka do konca svojho funkčného obdobia dokáže, ešte uvidíme.

sucasna-prezidentka-zuzana-caputova-znamka
Súčasná prezidentka Zuzana Čaputová na poštovej známke | Zdroj: súkromná zbierka Martina Špendlu

Zaujímavô

Zuzana Čaputová zložila ústavou predpísaný sľub počas inaugurácie o sedem minút neskôr. Harmonogram inaugurácie nebol dodržaný v dôsledku neočakávaného prejavu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka. V podstate to znamená, že Slovensko bolo vzhľadom na zdržanie celých sedem minút bez prezidenta.

Na Slovensku sa za 30 rokov existencie samostatnej republiky vystriedali štyria prezidenti a jedna stále úradujúca prezidentka. Každý z nich má za sebou dobré aj zlé chvíle a aj ľudí, ktorí ich nasledovali, a tých, ktorí s ich názormi, postojmi a činmi nesúhlasia. Nakoniec, ako hovorí ústava, každý z nich musí konať podľa svojho presvedčenia a svedomia.

Načítava

Mohlo by vás zaujímať

2

CYRIL KURTA 31. marca 2021 - 5:11

zabudli ste pripomenut ze uplne prvym prezidentom SLOVENSKEJ REPUBLIKY ci sa to niekomu paci alebo nie bol ThDr. Jozef Tiso(1939-1945 )

Odpovedať
Redakcia 18. mája 2021 - 11:17

Dobrý deň,

ďakujeme za váš komentár. V článku sme sa zamerali na prezidentov súčasnej Slovenskej republiky, ktorá vznikla rozdelením Česko-Slovenska, a to 1. januára 1993. Máte však pravdu, ThDr. Jozef Tiso bol prezidentom prvej Slovenskej republiky.

Adela z tímu Slovander

Odpovedať

Pridať komentár