Slovenskí športovci nezvyknú patriť medzi tých, ktorí na majstrovstvá sveta cestujú s jasne vytýčeným cieľom získať zlato. V našej vyše tridsaťčlennej výprave footgolfistov, ktorá cestovala na šampionát do amerického Orlanda na Floride, však bolo sebavedomia dostatok a výsledkom boli medaily z tímových súťaží aj jeden jagavý individuálny úspech.
Ako majsterka sveta sa domov vrátila 24-ročná Lucia Čermáková, bývalá futbalistka Slovana Bratislava. Okrem špecifických zážitkov, ako je prekopávanie krokodíla alebo stretnutie medvedíka čistotného či moriakov na ihrisku, si odnáša aj úspech, ktorý jej už nik nevezme. V diskusnej relácii V pozadí úspechu ju krátko po životnom turnaji vyspovedal moderátor Peter Klimašovský.
Skvelá partia nielen medzi Slovákmi
„Okrem titulu, ktorý mi pribudol, sa môj život zásadne nezmenil. Na Instagrame aj Facebooku som dostala množstvo pozitívnych správ, ľudia to naozaj sledovali a fandili nám. Viac ľudí teraz vie o footgolfe, o mne aj o našich výsledkoch,“ skromne odpovedala svetová jednotka na otázku, ako veľmi sa jej život zmenil.
Celá reprezentácia sa vďaka výbornej partii bez väčších problémov vysporiadala s časovým posunom v USA, hoci priznáva, že po ceste naspäť bola únava a rozladenie denného režimu citeľnejšie. Čermáková prekvapila už na prvý pohľad. Spravidla hráva totiž v sukni, ktorá je oproti šortkám jej jasnou prvou voľbou. Pre šampionát to však neplatilo: „V rámci asociácie sme dostali pokyn dohodnúť medzi ženami jednotný dress code. Všetky dievčatá hrajú v kraťasoch, tak som sa musela prispôsobiť, aby som sa neodlišovala.“
Turnaj začala dobre a od úvodných kopov sa zaradila do popredia. Z priebežného tretieho miesta po prvom hracom dni klesla po dni číslo 2 na piatu priečku. Zapríčinil to aj moment, kedy sa na jednej z jamiek v druhom kole „ukopla“ a nešťastne utopila loptu, čo zamávalo jej hernou pohodou. Pomohla však tradične súdržná a prajná komunita, typická pre tento šport. „Hrala som spoločne s Holanďankou Marit Schaapovou. Obe sme zahrali v tretí hrací deň veľmi dobre na -11 a veľkou výhodou bolo, že sme sa celý čas navzájom podporovali, potiahli sa a fandili sme si. Boli sme akoby spoluhráčky, čo citeľne uvoľnilo atmosféru a vďaka tomu opadlo napätie. To sa následne odzrkadlilo na mojom výsledku,“ opísala priebeh individuálnej súťaže.
Striebro tímu ju nakoplo
Naša reprezentačná opora musela sily rozdeliť aj do tímovej súťaže, kde sa Slovenky dostali až do finále proti Japonsku, na ktoré nestačili. „Bolo tam trochu sklamania, ale vedela som, akú kvalitu Japonky majú. K dispozícii mali početný káder, silnú podporu, tak sme sa museli trošku uskromniť. Dievčatá hrali neskutočnú hru, som na ne hrdá a strieborná medaila je stále veľkým úspechom. Do posledného dňa individuálnej súťaže mi to dodalo viac sebavedomia, zlepšilo sa moje patovanie a necítila som tlak na moju osobu,“ opísala druhú zo svojich medailí, po ktorej sa opäť skoncentrovala na individuálnu súťaž.
Zlatý hrací deň rozhodne nezačal sebavedomým pohľadom do zrkadla a odhodlaným bojovým pokrikom. „Mala som chaotický začiatok dňa. Mala som pocit, že nič nestíham, narazila som do dverí, udrela som si rameno a všetko bolo zlé. Tak som rozhodla, že si to ideme spestriť. V autobuse sme si zapli pesničky, spievali a tancovali sme, uvoľnili sme sa a ako som sa postavila na štart, prepla som do iného módu. Skoncentrovala som sa, dopriala som si čas na prípravu kopu a nieslo sa to so mnou počas celých 18 jamiek,“ opísala s úsmevom a najmä s vedomím šťastného konca.
Na greene pritom nemala informácie o skóre súperiek z predošlého flightu a len z ich spokojných reakcií usudzovala, že sa im zrejme darí. Pred záverečnými dvomi jamkami však dostala informáciu o svojom sľubnom náskoku a kolená sa začali triasť.
Zlatý kop videli stovky tisíc ľudí
„Samozrejme som cítila istý tlak. Keď som sa dostala do bunkeru, rozhliadla som sa okolo seba a videla som, koľko ľudí tam stojí. Vtedy bolo aj na záberoch vidieť, že práve vtedy sa mi najviac triasli kolená a cítila som najväčší tlak. Výkop vyšiel, po kopci mi to zišlo nižšie. Opäť som sa rozhliadla a bol to neskutočný zážitok, ktorý prajem každému športovcovi,“ opísala posledné desiatky sekúnd pred spečatením titulu.
Zvládla to s veľkou istotou a náskokom piatich kopov. Video toho posledného sa stalo rekordným príspevkom na Facebooku televízie Joj Šport s miliónovým dosahom a viac ako 30-tisíc komentármi. „Keď som si priniesla loptu a postavila ju na môj marker pri jamke, povedala som si len: „Lucka, dopraj a bude ti dopriate.” Tohto hesla som sa držala celý čas.
„Tiekli mi slzy po tvári a vedela som, že už sú to tie emócie, ktoré sa ma budú držať najbližších desať až pätnásť minút. Utrela som si slzy a šla som to ukončiť, len jamku som cez zaslzené oči ani poriadne nevidela. Keď to tam spadlo, aj mne sa podlomili kolená a videla som tiene slovenských hráčov, ktorí ku mne prišli oslavovať,“ opísala známy moment zo svojho pohľadu. Rad gratulantov tvorili aj známe mená. Sama vyzdvihla najmä Mariána Gáboríka, Ľubomíra Višňovského či Dušana Tittela, pri ktorých si skutočne uvedomila, že zrejme dosiahla niečo veľké.
Trofej prežila aj cestu do Lábu
Medzi komentármi dominantne prevládali gratulácie a pochvaly. Našli sa, samozrejme, aj kritici a skeptici voči športu a objavili sa dokonca výzvy na zápas. Veď zahrať si s majsterkou sveta, to sa nenaskytne každý deň. Lucka si spomenula aj na vtipný moment, kedy časť trofeje okamžite po zodvihnutí vymrštila do vzduchu.
„Pri odovzdávaní trofeje som si myslela, že je to z jedného kusu tak, ako mužské a seniorské ceny. Až v rukách som zistila, že to má dve časti. Všetci spoluhráči ma už tradične futbalovo burcovali, tak som ju dala ku kolenám a ani som si neuvedomila, že pri zdvihnutí poklop odletel. Až keď ho pán organizátor zodvihol, pochopila som, že je to kúsok mojej trofeje. Napadlo mi, že som ju možno zničila päť sekúnd po jej zisku. Ale tráva bola, našťastie, mäkká a nepoškodilo ju to,“ vydýchla si.
Jedny z prvých krokov najlepšej footgolfistky sveta smerovali do obce Láb, odkiaľ pochádza. Tam sa jej dostalo privítania starostom a zlatú medailu oslávila na viac spôsobov. Ako správna futbalistka neobišla ani miestne ihrisko. Teraz sa už jej život vracia do zabehnutých koľají a jeho neoddeliteľnou súčasťou je štúdium na Fakulte telesnej výchovy a športu, kde sa z nej formuje kondičná trénerka. V športovej chronológii sa však naskytá slovo „obhajoba“. Najbližšie Majstrovstvá sveta sa konajú v Japonsku, vo vlasti bronzovej Naoko Miurovej a ďalších skvelých hráčok.
Kompletnú epizódu relácie V pozadí úspechu si môžete pozrieť na webe a vo vysielaní Joj Šport.
