Bohatá, krásna, vzdelaná a vplyvná. Tieto prívlastky boli spájané s menom Alžbety Bátoryovej, až kým sa na kráľovskom dvore nezačali hromadiť listy od čachtických poddaných, ktoré opisovali krvavé a kruté skutky miestnej grófky. Príbeh o stovkách obetí, o mučení a kúpaní sa v krvi v snahe získať večnú mladosť a krásu obletel svet a stal sa námetom pre spisovateľov či režisérov. Je však všetko toľkokrát odovzdávané z generácie na generáciu aj pravdivé? Pozrite sa na to s nami.
Príbeh sa začal narodením
Ešte v 14. storočí sa významný a bohatý rod Bátoryovcov rozdelil na dve vetvy, a to ečedskú a šomlyóovskú. Juraj Bátory z prvej z týchto línií a Anna Bátoryová z druhej opätovne spojili rodinu svojím „áno“. V roku 1560 prvýkrát uzrela tento svet ich dcérka Alžbeta Bátoryová. Nik vtedy netušil, že práve ona zabezpečí, že sa meno ich rodu bude spomínať ešte dlhé stáročia.
Vedeli ste, že?
Podľa legiend zabil predok rodu Bátoryovcov menom Vid v ečedskom močiari draka. Na počesť tejto udalosti má rod vo svojom erbe tri dračie zuby. (Zdroj: cachtickyhrad.eu)
Tak ako to v dávnych časoch bývalo bežnou praxou, aj Alžbeta bola už v detskom veku prisľúbená svojmu budúcemu manželovi. Aj tentoraz bolo dôvodom vydaja spojenie rodov, majetkov a území. Vo svojich 15 rokoch sa stala mladá grófka manželkou Františka Nádašdyho, veľkého vodcu a šikovného bojovníka, známeho svojou statočnosťou. Predovšetkým v protitureckých vojnách dokazoval svoju krutosť, keď dával popravovať zajatcov. A tak bolo čoraz slávnejšie nielen jeho meno, ale aj prezývka Čierny beg.
Svadba bola skutočne kráľovská. Oznámenie malo 19 strán a pozývalo hostí na vodný hrad do Vranova, kde sa svadba konala. Dvadsať šéfkuchárov a ich pomocníkov sa staralo o žalúdky približne 4 500 svadobčanov významného postavenia. Toľkým hosťom nevedeli na hrade dokonca zabezpečiť ani nocľah, a tak boli ubytovaní na viacerých hradoch v okolí, napríklad v Čičave alebo Jasenove.
Nečakanô
Dnes by ste mohli Vranov nad Topľou prejsť krížom-krážom a žiaden hrad by ste nenašli. Georadary však lokalizovali stredoveký hrad v areáli súčasného gymnázia. Výstavba sa začala ešte v 14. storočí rodom Rozgoňovcov. Vo Vranove si vtedy vybudovali svoje sídlo. Rokmi sa sídlo zmenilo na hrad s dvomi palácmi. V 15. storočí bol však hrad vážne poškodený, o čom svedčia listiny, v ktorých šľachtický rod žiadal Bardejov o trámy, dosky, tehly a, samozrejme, o remeselníkov. Podľa prieskumov sa pod ihriskom gymnázia nachádzajú dvojpodlažné priestory obdĺžnikového tvaru s klenbami a mohutnými oblúkmi. Tri miestnosti s rozmermi 9 x 10 metrov zostávajú ukryté pod dvomi metrami zeminy. (Zdroj: snn.sk)
Aj keď bol sobáš Alžbety a Františka dohodnutý, neboli si navzájom cudzí a podľa nájdených dokladov ich vzťah napĺňala láska. Za 30 rokov spoločného manželstva si však nestihli jeden druhého toľko užívať. František sa zúčastňoval na dlhotrvajúcich bojoch proti Turkom a Alžbeta sa starala o tri z ich piatich detí, ktoré prežili. Roky vojen a bitiek sa podpísali na zdraví nepremožiteľného Čierneho bega. Stále sa zhoršujúci stav spôsobil jeho smrť a manželka Alžbeta sa stala vdovou – vplyvnou vdovou s veľkými majetkami a dôležitým postavením.
Čo hovoria legendy žijúce dodnes
V minulosti nebola núdza o fyzické tresty. Rovnako sa začína aj príbeh o krvavej grófke. Jedna z legiend hovorí, že slúžky neraz svojej panej česávali jej tmavé vlasy. Jedna z nich však nechtiac grófku šklbla, za čo si vyslúžila pár poriadnych buchnátov. Počas bitky kvapla Alžbete na ruku panenská krv mladej slúžky. Keď si chcela kvapôčku utrieť, všimla si, že krv sa jej vpila do kože a tá po nej zostala dokonale hebká, krásna a mladá. A tu sa začali krvavé plány čachtickej panej.
Vraj už pred touto udalosťou bola Alžbeta voči svojim slúžkam krutá a vyžívala sa v trestoch. Bila ich palicami, prepichovala im špendlíkmi pery alebo ich bodala ihlou pod nechty. Dávala ich oblievať studenou vodou v chladných zimných dňoch, až kým nezamrzli. Rozžeravené kusy železa vkladala dievčatám do genitálií a takto umierali v čoraz krutejších bolestiach. A malá nehoda s kvapôčkou krvi sa stala vzhľadom na neukojiteľnú túžbu po večnej mladosti a kráse spúšťačom mučenia a vraždenia dievčat. Odvtedy dávala na Čachtický hrad privádzať mladé panny, ktoré potom so svojimi služobníkmi mučila, aby sa mohla kúpať v ich krvi.
Nečakanô
Nie je to tak dávno, čo sa skončil televízny seriálový ošiaľ s názvom Game of Thrones. V románovom podklade k tomuto seriálu, konkrétne v knihe Pieseň ľadu a ohňa, vládla nad Harrenhalom za vlády Aerysa I. „šéfka“ rodu Lothsonovcov Danelle Lothson, známa aj ako lady Mad Lothson. Táto červenovlasá dáma vyobrazovaná v čiernom upnutom brnení bola vernou vazalkou Železného trónu. Podľa príbehu varila deti, ktoré chytala vyslaním obrieho netopiera, kúpala sa v krvi a slúžila na sviatky ľudského mäsa. Hovorí sa, že táto postava bola stvorená na podobizeň Alžbety Bátoryovej. (Zdroj: gameofthrones.fandom.com)
Vo zverstvách jej pomáhalo pár jej najbližších. Ilona Jó, prijatá na hrad ako opatrovateľka Alžbetiných detí, bola krutá, ctižiadostivá vdova po Štefanovi Nagyovi, ktorá si tvrdo strážila svoj post grófkinej dôverníčky. Dorota Sentéšová, známa aj ako Dorkó, bola tiež vdova a pochádzala zo Sárváru podobne ako Ilona. Jej mohutná postava, fyzická sila a znetvorená tvár vzbudzovali strach. Anna Darvuliová zo Šaštína bola zas čarodejnica, ktorá do tajov okultizmu zasväcovala aj samotnú grófku. Hypnózou vraj liečila jej časté migrény a duševné trápenia. Katarína Benecká zahladzovala stopy po mučení. Na rozdiel od predchádzajúcich žien sa vraj od zabíjania dištancovala. Pokiaľ nebola nútená, na trestoch sa nezúčastňovala a dokonca dievčatám potajomky nosila jedlo a vodu. Vraždiacu skupinu uzatváral hrbatý a mentálne zaostalý Ján Ujvári, známy ako Ficko, ktorého našli ešte ako dieťa pri ceste neďaleko hradu. Robil dvorného šaša a po boku grófky pochovával zohavené telá.
Grófkini poskokovia neboli len jej pravými rukami pri páchaní zločinov. Po tom, čo sa „minuli“ dcéry čachtických poddaných, ktoré chodievali pracovať na hrad, ich úlohou bolo verbovať na panstvo nové a nové dievčatá z čoraz širšieho okolia. Rodinám sa neveľmi chcelo púšťať svoje mladé deti na hrad, ktorý nemal pre časté úmrtia najlepšiu povesť. Práca na hrade však bola v tých časoch lukratívnym miestom a za dobrú finančnú odmenu boli chudobní poddaní ochotní oželieť aj risk súvisiaci so záhadnou smrtiacou epidémiou.
Keď do povedačiek zasiahol palatín Juraj Turzo
V časoch besnenia krvavej grófky sedel na uhorskom tróne kráľ Matej II. Za vernosť a oddanosť bol za uhorského palatína vyhlásený Juraj Turzo, už vtedy významná osobnosť dejín, dnes spájaná predovšetkým s Oravským hradom a so Sobášnym palácom v Bytči. Jednou z jeho prvých úloh na novom poste bolo preverenie prípadu Alžbety Bátoryovej, keďže u kráľa sa už nejeden rok hromadili obvinenia spájané s týmto menom. Nik z vysokopostavených však týmto „ohováračkám“ neprikladal dôležitosť, o čom svedčí aj fakt, že grófka sa zúčastnila na svadbe jednej z Jurajových dcér – Judity. Tieto dve rodiny sa navzájom navštevovali a podľa všetkého mali vrúcny vzťah. Do nepríjemnej situácie staval Juraja aj list, ktorý dostal pár rokov predtým od umierajúceho Františka Nádašdyho, v ktorom ho prosil o ochranu svojej rodiny.
Časom to však neboli len obyvatelia Čachtíc a okolia, kto adresoval na kráľovský dvor svoje sťažnosti. Doručené boli viaceré listy vplyvnejších a hlavne dôveryhodnejších osôb, medzi ktorými bol aj čachtický kazateľ Ján Abrahamides Ponický. Za prvých pár mesiacov bolo vypočutých 34 svedkov. Vo svojich výpovediach hovorili o dvoch dievčatách z Liptova, ktoré boli zbičované a usmrtené ponorením do ľadovej vody Váhu, iné boli zabité a pochované bez obradu, vyskytli sa obvinenia o bičovaní, mučení. Spomínali sa rôzne grófkine cesty, medzi nimi aj cesta z korunovácie kráľa Mateja II., počas ktorých zabila mladé panny a následne ich pochovala blízko poľných ciest. Väčšina výpovedí bola podobná, v niektorých prípadoch takmer totožná.
Bolo čoraz jasnejšie, že v Čachticiach sa deje niečo desivé. No už len za podozrenie, že Bátoryčka utýrala niekoľko dievčat zo šľachtických rodov, jej bolo súdené sťať hlavu. Predpokladalo sa, že nový palatín Turzo predvolá Alžbetu pred prešporský súd. K tomu však nikdy nedošlo. Nevedno, či sa tak Juraj rozhodol kvôli udržaniu vzťahov, vzhľadom na Františkov list alebo ochranu takého významného rodu, ako sú Bátoryovci, no zosnoval plán, v ktorom sa dohodol s Alžbetinými zaťmi – s Mikulášom Zrínyim a Jurajom Drugetom –, že grófka sa súdu vyhne. Podľa dohody má byť uvrhnutá do domáceho väzenia. Ďalším dôležitým bodom bola záchrana rodového majetku. Netrvalo dlho a Alžbeta ešte pred oficiálnym a verejne vysloveným rozsudkom spísala testament, v ktorom rozdelila všetok majetok na tri rovné diely medzi svoje deti, čím uchránila svoje bohatstvo pred konfiškáciou.
Juraj Turzo sa však rozhodol vykonať neočakávanú návštevu hradu v Čachticiach. Vo večerných hodinách vtrhol aj so svojou družinou na hrad a prichytil Bátoryovú pri vyčíňaní. Ešte v ten deň poslal svojej manželke Alžbete Coborovej list, v ktorom hovoril: „Keď naši vyslaní ľudia a služobníctvo prišli na hrad, našli tam mŕtve dievča, druhá kvôli mnohým ranám a mučeniu už umierala. Okrem toho tam sedela spútaná ešte jedna zranená žena a ďalšie, ktoré si tam tá prekliata osoba nechávala na iné príležitosti.“ (Zdroj: Alžbeta Báthoryová a její oběti, Jozef Kočiš) Juraj okamžite rozhodol o Alžbetinej internácii na jej hrade, kde mala zostať až do svojej smrti.
Na druhej strane sú fakty
Príbeh krvavej grófky je známy takmer po celom svete. Bol námetom viacerých kníh, filmov, dokonca inšpiráciou pre viaceré kruté postavy. Napriek desiatkam výpovedí sa však historici nie so všetkým stotožňujú a dokázateľné fakty sa v mnohom líšia.
Nečakanô
Jedným z románov na tému krvavej grófky, ktoré berú dych, je dielo spisovateľa Joža Nižnánskeho Čachtická pani. Opisuje, čo sa odohrávalo za hradbami Čachtického hradu aj v jeho podzemí a zostávalo dlhý čas ukryté pred svetom. Kniha sa stala kultovým dielom slovenskej literatúry a bestsellerom. Aj napriek tomu, že z jej riadkov behá mráz po chrbte, čitatelia ju zhltnú na jedno posedenie
Grófka Bátoryová sa spomína v Guinessovej knihe rekordov ako vrahyňa s najvyšším počtom pripisovaných obetí – 650. Toto číslo však nie je nijak dokázateľné. Bolo zmienené vo vyšetrovacom spise, no meno a pôvod vypovedajúceho sa v spise neuvádzajú. Jeho výpoveď stojí na tom, že počet obetí začul od istej Zuzany, ktorej priezvisko sa tiež neuvádza, a táto pani ho počula od Jakuba Silvášiho, ktorý údajne videl zoznam obetí. Ten si vraj písala samotná grófka. Podľa výpočtov historikov z rôznych prameňov je skutočne preukázateľných len osem úmrtí na grófkinom dvore. Nemuselo však ísť len o jej pričinenie. Bola to krutá doba, fyzické tresty boli na dennom poriadku a rôzne pokusy o liečbu chorôb často nedopadli najlepšie. Počas vyšetrovania tohto prípadu vypovedalo okolo 300 svedkov, a aj keď sa výpovede opakovali, ani v jednej z nich sa nenachádzali relevantné dôkazy, o ktoré by sa tieto legendy mohli oprieť a stať sa tak preukázateľnými. (Zdroj: Tunde Lengyelová, Historický ústav SAV, vedeckykaleidoskop.sk)
Azda najväčším obvinením a najčastejšie stvárňovaným obrazom je kúpanie grófky v krvi mladých panien. Ani tu sa však lekári s legendami nezhodli. Z lekárskeho hľadiska totiž nie je možné kúpať sa v nezriedenej krvi. Ak sa krv neupravuje či nekonzervuje, po 14 minútach sa začne zrážať a do dvoch hodín rozkladať. Krv dievčat by teda musela byť úplne čerstvá. I keď by sme tento fakt opomenuli, na naplnenie kade či vane by grófka potrebovala približne 60 dievčat. Človek má vo svojom tele päť litrov krvi, z ktorých tri dokážu počas mučenia vytiecť, no zvyšné dva zostanú v krvnom obehu za každých okolností. Grófkin kat či jej pomocníci by museli na jeden kúpeľ do 14 minút zabiť desiatky dievčat a získať z nich dostatočné množstvo krvi.
Bodka za príbehom
Podľa jednej zo známych legiend bola Bátoryčka zamurovaná do jednej z miestností svojho hradu. Pravdou však zostáva, že s grófkou sa nikdy nekonal riadny súdny proces, rozsudok padol z úst Juraja Turza a grófka zostala až do svojej smrti uväznená vo svojom sídle.
Podľa listu napísaného palatínom Stanislavom Turzom a adresovaného palatínovi Jurajovi Turzovi zomrela čachtická pani 21. augusta 1614 v internácii na Čachtickom hrade. V tom istom roku, niekedy v novembri, bola na týchto miestach aj pochovaná, pravdepodobne pod oltárom v miestnom kostole. Jej pozostatky však neboli nikdy preskúmané, takže nie je isté, či skutočne ide o grófku – existuje totiž obava, že starý oltár by sa mohol rozpadnúť. (Tunde Lengyelová, Historický ústav SAV, vedeckykaleidoskop.sk)
Nečakanô
V Čachticiach sa okrem hradu nachádza ešte jedna pamiatka, ktorú sa oplatí navštíviť. Sú ňou katakomby, chodby, ktorými je popretkávané podzemie Čachtíc a ktoré spájajú miestny kostol až s hradom. Systém labyrintu tvoria chodby s celkovou dĺžkou 4 km, no väčšina je dnes už zasypaná či uzavretá. Začali vznikať ešte v 16. storočí. Podzemie tvoria predsiene, pivnice na víno či potraviny, chodby. Podzemie tak bolo prispôsobené na dlhší pobyt ľudí, ktorí sa potrebovali ukryť. Naposledy sa stalo podzemie úkrytom počas druhej svetovej vojny. Donedávna bolo sprístupnených 150 metrov týchto tajuplných chodieb. Sú zachované ozdobné portály či erb Nádašdyovcov v tvare kačky. Od roku 2019 je však podzemie pre verejnosť uzavreté.
História nám napísala príbeh doplnený rozprávaniami stoviek svedkov, z ktorých tuhne krv v žilách. Názory a výskumy historikov či lekárov sa však v mnohom líšia a vnášajú do výpovedí neistotu o pravdivosti. Alžbeta Bátoryová je teda historickou postavou opradenou čoraz väčším rúškom tajomstva. Neexistujúce dôkazy a chýbajúce prepojenia faktov zachytených v dokumentoch nám nedovoľujú poznať skutočnú pravdu.
Aký je váš pohľad na grófku Bátoryovú? Veríte ľudovému rozprávaniu alebo máte o legendách pochybnosti? Alebo azda tá, ktorú ste počuli spomína príbeh v niečom odlišný? Podeľte sa s nami v komentároch.
