Cez zimu vás očarí biela krajina, na jar zas lúky zakvitnuté rastlinami, ktoré nerastú nikde inde na svete. V lete turistov lákajú dvojtisícovky a na jeseň prechádzka po opadanom lístí. Okolie Štrbského plesa vás dostane v každom počasí aj ročnom období a zakaždým tam nájdete niečo, čo vám predtým uniklo. Ako sa z obyčajného jazierka uprostred Tatier stalo jedno z najväčších turistických centier na Slovensku?
Štrbské pleso v číslach
Štrbské pleso je druhá najväčšia vodná plocha slovenskej časti Vysokých Tatier, ktorá vznikla ústupom ľadovca. Rozprestiera sa na ploche vyše 19 ha a na niektorých miestach klesá do hĺbky 26 m. Voda doň nepriteká a nevyteká žiadnym povrchovým odtokom. Napája ho niekoľko výverov, pričom najširší má priemer viac ako meter. Voda sa dostáva von priesakmi v pôde. Toto pleso vo výške 1 346 m n. m. patrí osade Štrbské Pleso, ktorá je najvyššie položenou turisticko-liečebnou osadou a jednou z troch miestnych častí obce Štrba.
Legenda o vzniku Štrbského plesa
Všetko sa započalo v časoch, keď na začiatku Mlynickej doliny nebolo len jedno pleso, ale dve. Jedno bolo domovom víl, druhé obýval vládca tatranských vôd.
Raz si mladý princ, zmorený dobrým lovom, rozložil pri svojom plese oheň, aby si upiekol úlovok. Vtom začul zvuk lutny a spev, ktorý silnel, až kým sa neozýval vo všetkých okolitých dolinách. Zvedavosť dohnala princa k lúke na brehu nižšieho plesa, kde v kruhu sedeli a spievali víly. Očarený hudbou stúpil na konár a ten zapraskal. Vystrašené víly utiekli a schovali sa pod hladinou plesa. Až na jednu! Víla, ktorá sedela uprostred, pri úteku zakopla a zostala ležať na lúke. Princ k nej pristúpil a vzal ju do náručia. Bola nádherná! Rozbúchalo sa mu srdce a všetok smútok a osamelosť odvialo preč. Vtedy zistil, že toto stvorenie bolo to jediné, čo mu na svete chýbalo. Vzal vílu k svojmu plesu a staral sa o ňu, kým sa neprebudila. Keď zbadala oči princa plné lásky, zamilovala sa.
Kráľovná víl si medzitým všimla, že v jej pliesku jedna víla chýba, a tak poslala škriatkov, aby ju priviedli späť. Neúspešne. Kráľovná víl sa nahnevala – nielen preto, že prišla o skvelú hudobníčku, ale aj pre nádej, že práve ona bude tá, čo zvedie vládcu tatranských vôd. Vyslala škriatkov, aby vykopali podzemný tunel medzi dvomi plesami, ktorý odvedie vodu z horného plesa k plesu víl a spolu s ňou aj mladú vílu. Po šiestich dňoch a nociach škriatkovia prerazili tunel a hladina horného plesa začala rýchlo klesať, až celkom vyschlo. Mladej víly však nebolo. O rok neskôr sa k nemu kráľovná víl vybrala. Namiesto tatranského jazierka uvidela len veľkú plochu bez kvapky vody, pokrytú trávou a rastlinami, uprostred ktorej navždy zaspala jej najmilšia víla v objatí s vládcom tatranských vôd. (Zdroj: tatranske-plesa.sk)
TIP
V okolí Štrbského plesa sa určite oplatí navštíviť zaniknutú stredovekú osadu Šoldov, nachádzajúcu sa na okraji obce Štrba. Zvyšky osady sú zahalené rúškom tajomstva a neexistujú o nej takmer žiadne písomné pramene. Predpokladá sa, že bola veľmi stará a že sa v nej nachádzal kostolík a benediktínsky kláštor. V súčasnosti tam nájdete čiastočne zrekonštruované budovy, napríklad základy kostolíka, kamenný múr, ktorý kostol chránil pred vodou a snehom, pamätník, informačnú tabuľu a sedenie. Lokalita je významným archeologickým náleziskom – našli sa tam rôzne cenné historické artefakty aj kostry ľudí vysokých viac ako 200 cm. Aj preto sa tradujú legendy, že osadu obývali obri.
Chata, ktorá stála pri zrode turistického ruchu na Štrbskom plese
Z rúk rozprávkových bytostí z legendy sa pleso dostalo do majetku kráľa Bela IV. a postupne sa lokalita stávala viac a viac atraktívnou. Vysokohorské zvieratá priťahovali do týchto miest pytliakov, meď zas benediktínov a kosodrevina drevorubačov, ktorí ju stínali kvôli výrobe liečivých olejov a mastí.
Okolie plesa sa začalo viac prebúdzať, keď sa stal jeho majiteľom zemepán Jozef Szentiványi, syn Bohumíra, ktorému územie zveril kráľ. Neďaleko plesa postavil dve drevené horárne, ktorými položil základy osady Štrbské Pleso. Zruby najskôr poskytoval len svojim priateľom, no napokon jeden z nich prepustil verejnosti. Uhorský karpatský spolok riešil práve v tých časoch otázku podpory turizmu. Jozef Szentiványi prispel spolku pozemkom v blízkosti plesa a aj veľkou sumou peňazí, za ktoré spolok vybudoval chatu otvorenú v roku 1875. Pomenovali ju po svojom štedrom mecenášovi – Jozefova chata. Turisti v nej mali k dispozícii kuchyňu, komoru, kúpeľňu a 40 lôžok. Chata však nebola len obyčajnou nocľahárňou, položila totiž základy miestnych kúpeľov. Hospodár okrem ubytovania a stravy poskytoval aj teplé kúpele za 50 grajciarov a kosodrevinové za 60.
TIP
Vyberte sa na mierne náročnú túru, ktorá s výjazdom zo Štrbského plesa potrvá viac ako dva a pol hodiny – k Chate pod Soliskom. Ide o najmladšiu vysokohorskú chatu vo Vysokých Tatrách, ktorá je v prevádzke po celý rok. Ponúka občerstvenie, informácie, ubytovanie, ale i posedenie na slnečnej terase a jedinečný výhľad na Kriváň, Podtatranskú kotlinu a Nízke Tatry. Ak ste skúsení turisti a máte radi výzvy, vydajte sa (tiež zo Štrbského plesa) na celodennú túru cez Mengusovskú dolinu a okolo Popradského plesa až k Chate pod Rysmi. Cestou môžete obdivovať dokonalé scenérie, pričom pri výstupe je možné stretnúť aj kamzíky či vysokohorských nosičov.
Nocľahárne, súkromné vily aj prvé veľké hotely s kúpeľmi
Netrvalo dlho a Jozef sa rozhodol pokračovať v budovaní ďalších ubytovacích zariadení. Najskôr vyrástla chata Jazierka, neskôr vila Detvan ako objekt nižšej cenovej kategórie. Kúpeľný dom na východnom brehu mal dokonca vlastnú plaváreň priamo na Štrbskom plese. Pribudla vila Tivoli, dnes známa ako Marína, a pôvodná poľovnícka chata bola nahradená novým domom s označením Jánošík. Areál sa rozrástol o administratívne budovy a ubytovňu pre miestnych zamestnancov a horských vodcov. Jozef súhlasil dokonca aj s vybudovaním troch rodinných víl. Jednou z nich bol dnešný hotel Solisko, vtedajšia vilka arcivojvodu Karola Ľudovíta a jeho manželky Márie Terézie. Už v roku 1901 bolo okolo plesa postavených 15 budov, ktoré poskytovali ubytovanie dokopy 140 turistom. Jozef pleso využíval na oddych, športový rybolov, kúpanie aj člnkovanie za 20-30 grajciarov.
V tom istom roku predal Jozef osadu uhorskému štátu. Až o päť rokov neskôr boli otvorené brány prvého hotela, neskôr premenovaného na Kriváň. Pár rokov nato bol otvorený aj liečebný dom Hviezdoslav, oba časom prepojené do jedného komplexu. Štát postupne znárodňoval jednotlivé objekty aj súkromné vily a po druhej svetovej vojne začal celý kúpeľný komplex domov Kriváň a Hviezdoslav pustnúť. Opätovné pokusy o znovuotvorenie sa po pár rokoch skončili ďalším zatvorením. Až v roku 2003 sa areál dočkal obnovy, akú si zaslúžil. Tak vznikol dnešný luxusný hotel Kempinski s piatimi hviezdičkami.
TIP
Vydajte sa na výlet k pamiatkovo chránenej tradičnej ľudovej Štrbskej drevenici v obci Štrba, ktorá pochádza z konca 19. storočia. Môžete v nej obdivovať pôvodný nábytok a oblečenie, nástroje na spracovanie ľanu či veľké krosná. Zaujímavé je aj Múzeum ľudových tradícií vo Važci, ktoré uchováva množstvo exponátov dokumentujúcich pôvodný spôsob života obyvateľov obce. Keď už budete vo Važci, nevynechajte návštevu Važeckej jaskyne, ktorá je významným paleontologickým náleziskom kostí jaskynného medveďa.
Štrbské Pleso povzniesli zimné športy
Ďalší významný posun v budovaní atraktivity tejto oblasti nastal, keď sa malo stať Štrbské Pleso dejiskom majstrovstiev sveta v lyžiarskych disciplínach. Postupne teda pribúdali ďalšie ubytovne pre športovcov, turistov aj fanúšikov, medzi nimi hotely Panoráma a FIS aj s lyžiarskym strediskom. V roku 1920 sa stala zamrznutá hladina Štrbského plesa dokonca dejiskom zimných športových hier, na ktorých sa stretli českí a slovenskí hokejisti a krasokorčuliari. Dokonca sa na jeho ľade uskutočnili aj Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1925.
Pár rokov nato bol dokončený aj liečebný komplex Helios, ktorý sa stal najvyššie položeným liečebným domom na Slovensku. Po privatizácii ešte chvíľu poskytoval svoje priestory pacientom s respiračnými ochoreniami z celého sveta ako Národné klimatické centrum, no v roku 2005 bol úplne uzatvorený a dodnes pustne. Týmto momentom kúpeľno-liečebný charakter Štrbského Plesa zanikol.
TIP na výlet s deťmi
Zábavu si vo Vysokých Tatrách jednoznačne užijú aj najmenší. Vezmite deti na bobovú dráhu Tatrabob – horskú atrakciu, ktorá sa nachádza v Tatranskej Lomnici. Ak najmenších neunavila ani turistika, zvyšnú energiu si môžu vybiť vo Veveričom lanovom parku v obci Štrbské Pleso. Dospelí milovníci adrenalínu však nemusia smútiť, okrem detskej trate sa tam nachádza aj trať pre dospelých. Navštíviť môžete i Family Park Strachankovo v obci Ždiar, kde vás potešia zvieratká na goralskej farmičke, ktoré môžete pohladkať, nakŕmiť alebo sa s nimi zahrať. Okrem zvieratiek ponúka park aj iné aktivity, ako napríklad oddych v domčekoch na strome, rodinnú opekačku či vystúpenia animátorov.
Pohľad do súčasnosti
Dnes patrí Štrbské pleso k najnavštevovanejším lokalitám Slovenska, láka našinca, ale aj turistov zo zahraničia. Nečudo, veď jeho jedinečná atmosféra učaruje azda každému. Môžete si ju užiť vďaka výhľadom na okolité scenérie kopcov nielen z brehu, ale aj priamo z vodnej hladiny – člnkovanie na Štrbskom plese je obľúbenou aktivitou návštevníkov a má už vyše 130-ročnú tradíciu. Obľúbené sú aj zimné športy, napríklad lyžovanie, a neodmysliteľnou súčasťou je zubačka – ozubená železnica, ktorá premáva od roku 1896 a turistov vozí do cieľovej lokality z Tatranskej Štrby.
V okolí Štrbského plesa si nepochybne vychutnáte pokojné a príjemné prechádzky, miesto však je aj počiatočnou stanicou na túry či výstupy na naše krásne kopce. Za upravené chodníky s kvalitným značením môžeme vďačiť už Uhorskému karpatskému spolku, ktorý vybudoval aj prvú cestičku k Popradskému plesu. Dnes máte na výber z množstva túr cez krásne doliny k ďalším plesám alebo na vysokohorské štíty. Môžete voliť ľahšiu turistiku, ktorú zvládnu aj deti, ale i náročné túry, ideálne pre pravých milovníkov turistiky. Nech už vás do lokality Štrbského plesa priláka čokoľvek – turistika, šport, oddych –, nezabudnite, že toto územie je súčasťou Tatranského národného parku, jedného z najcennejších prírodných území Slovenska.
Ak chcete zažiť príjemnú turistiku so svojimi ratolesťami, vydajte sa zo Štrbského plesa na nenáročnú túru vedúcu lesným prostredím k Jamskému plesu, ktorej dĺžka je 9,4 km a časová náročnosť necelé tri hodinky. Ďalšou super možnosťou je nenáročná túra k Popradskému plesu, ktorej veľká časť vedie Tatranskou magistrálou. Tá je súčasťou Náučného chodníka Štrbské pleso – Popradské pleso – Hincovo pleso. Celkovo vám prechádzka k plesu zaberie tri hodiny a prejdete pri tom 10,2 km. Môžete využiť i tzv. asfaltku k Popradskému plesu – trasu, ktorú zvládnu aj menej zdatní cyklisti a rodiny s deťmi, dokonca i s kočíkmi. Trasa má cca 8,4 km a prejdete ju približne za dva a pol hodiny.
História Štrbského plesa rok čo rok píše nové kapitoly, pretože vo svete sa stáva čoraz známejšou destináciou. Exkluzívnym sa však stalo nielen vďaka bohatej histórii, ale aj vzhľadom na svoje najväčšie bohatstvo, ktoré fascinuje generácie – a tým je príroda. Milujete aj vy túto časť Vysokých Tatier? Na ktoré miesto či túru nedáte dopustiť? Podeľte sa s nami v komentároch.
V tejto súvislosti by vás mohli zaujímať aj ďalšie články
- Malá tatranská encyklopédia
- Tajomné legendy o slovenských jazerách, plesách a studniach, ktoré sa tradujú dodnes
- Národné parky Slovenska – naše najcennejšie prírodné územia
- Po stopách: Štefan Zamkovský, horský vodca vo Vysokých Tatrách
- Kamzíky: symbol najmenších veľhôr sveta