Múzeá sú miesta, ktoré samy osebe oplývajú záhadnosťou a príbehmi datovanými o mnoho rokov, dokonca storočí či tisícročí skôr, a môžeme sa len dohadovať, aký príbeh v sebe skrývajú. Sú opradené rúškom tajomstva a rozprávaním, ktoré môžeme vylúštiť a predstaviť si, aké udalosti ovplyvnili ich vzhľad, čo znamenali a kto bol ich vlastníkom. Každý exponát by mohol rozprávať o svojej minulosti. Niektoré fascinujú svojím vzhľadom, detailmi alebo legendami, ktoré sa okolo nich tradujú. Čomu budete veriť, je iba na vás.
Gotické dvere Trenčianskeho hradu ako pamiatka na príbeh rodov Turzovcov a Pernštejnovcov
Gotické dvere Trenčianskeho hradu sú veľmi zaujímavým artefaktom, dokonca ako jediné z kovových dverí prežili požiar, ktorý vypukol v roku 1790. Na kovových dverách dominuje hlava zubra ako symbol rodového erbu Pernštejnovcov a aj leva s korunou na hlave, čo je erb Turzovcov alebo Českého kráľovstva, keďže tieto dva erby sú veľmi podobné. Za týmito erbmi sa teda ukrýva tajomný rodinný príbeh, v ktorom hrá rolu politika mocného uhorského a českého rodu Turzovcov a Pernštejnovcov.
V roku 1544 si český šľachtic Ján Bohatý († 1548) z Pernštejna vzal za manželku Magdalénu Székelyovú de Ormosd, vdovu po zosnulom Alexejovi Turzovi († 1543). Po tomto sobáši prišiel na rad hneď druhý sobáš, keď sa Jánov syn Jaroslav († 1560) oženil s dcérou svojej nevlastnej matky Alžbetou Turzovou. Nevlastný brat si vzal nevlastnú sestru. Pernštejovci mali totiž zálusk na majetky bohatých Turzovcov. Poistili sa teda dvojitým manželstvom, aby si zabezpečili lepšiu budúcnosť. Neskôr však prišlo veľké sklamanie, keď zistili, že uhorské právo nedovoľuje cudzincom dediť uhorské majetky.
O tom, že si Ján vzal Magdalénu iba pre majetok, svedčil aj fakt, že žili oddelene každý na svojom panstve. Ján bol podľa všetkého stále zaľúbený do svojej predchádzajúcej manželky, ktorá na neho takmer doslova čakala aj po smrti. V rodinnom kostole totiž zo stropu visela na reťaziach jej zasklená rakva. Po Jánovej smrti ju zvesili a obe rakvy pochovali spoločne na jednom mieste. Druhé manželstvo, ich dcéry a syna, sa taktiež neskončilo šťastne. Ján zdedil dlhy a patrične ich aj prehlboval, nevyplatil dokonca ani veno manželke, ušiel do zahraničia a nechal manželku napospas osudu. Tá si po jeho smrti našla nového manžela.
Truhlica vystríhajúca pred neresťami a tým chrániaca svoj obsah
Záhadná truhlica uložená v katovom dome v Trenčíne patrila kedysi mestskému magistrátu v Trenčíne. Na jej zovňajšku sú vyobrazené rôzne latinské citáty a ženské alegórie cností a nerestí.
Zaujímavô
Na truhlici sa nachádzajú váhy a meč, ktoré majú symbolizovať nestrannosť a silu, teda spravodlivosť (Justíciu). Miernosť (Temperancia) je znázornená riedením vína vodou. Obozretnosť (Prudencia) hľadí do zrkadla a v druhej ruke drží hady; sú to hady obozretnosti, ktoré nadväzujú na Evanjelium podľa Matúša. „Buďte obozretní ako hady.“ (Mt. 10, 16) Zrkadlo zas naznačuje, že múdry človek má možnosť vidieť sa taký, aký v skutočnosti aj je. Prudencia je zároveň niekedy zobrazovaná s dvomi tvárami, ktoré naznačujú jej prezieravosť. V neposlednom rade je tu zobrazený páv – pýcha.
Maľované erby Uhorska a mesta Trenčín podopierajú anjeli. Do truhlice sa ukladali peniaze a listiny, ktoré patrili pod správu mesta. Fascinujúce je, že samotné nápisy mali taký morálny charakter, aby nabádali každého, kto s truhlicou zaobchádza, aby konal čestne a nedal sa na bezcharakternú činnosť, ako je napríklad krádež peňazí z truhlice.
Kozmetický kufrík z ČSR z 30. rokov 20. storočia
Jeho majiteľmi bola pravdepodobne rodina Schlesingerovcov. Vnútri sa nachádzajú kozmetické predmety ako parfum, púder, zubná pasta a kefka, kulma, kefa, prezuvky, zrkadlo a iné. Celkovo približne 40 predmetov, ktoré slúžili na skrášlenie. Dodnes je ťažké zistiť, ako sa dostal do Trenčianskeho múzea, ale keďže sa v ňom našli predmety z 30. až 40. rokov 20. storočia a rodina Schlesingerovcov mala židovský pôvod, dá sa predpokladať, že osud sa k nim nezachoval priaznivo.
Tajomné bylinky ukryté v lekárenskom mobiliári
Lekáreň U Svätej Trojice v Prešove bola založená v roku 1842 Ignácom Schmidtom. Nebola najstaršou lekárňou na území Prešova, no patrila k lekárňam najdlhšie slúžiacim na tom istom mieste. Slúžila do 21. storočia a mnoho Prešovčanov má stále lekáreň z Hlavnej 77 v živej pamäti.
Po založení lekárne dal jej vlastník vyhotoviť v polovici 19. storočia nábytok, ktorý bol pripravený a inštalovaný na mieru priestorom, v ktorých lekáreň sídlila. Lekárenský nábytok bol vyhotovený v jednom z dobových historizujúcich slohov – v neoklasicizme. Tento lekárenský mobiliár je dekorovaný ozdobnými prvkami v podobe vyrezávaných pilastrovitých oválnych výstupkov stĺpikov na spojoch jednotlivých nábytkových častí, ktoré sú ukončené pozlátenými, florálne zdobenými hlavicami.
Lekárenský nábytok niekdajšej prešovskej lekárne U Svätej Trojice mal, ako to už v lekárnickej praxi býva, viacero možností využitia. Horná časť nábytku slúžila na uloženie lekárenských nádob – stojatiek, pyxíd, fľaštičiek, misiek a pod. Spodná časť lekárnického nábytku je vybavená množstvom adaptérov a zásuviek rôznych veľkostí. Lekárnici ich v minulosti používali napríklad na uskladnenie rozličných liečivých častí rastlinných drog – listov, plodov, koreňov, semien, kôry, kvetov a pod. Prevažná väčšina týchto adaptérov a zásuviek je signovaná aj ich latinským označením, ktoré je uvádzané v skrátenej podobe. Súčasťou lekárnického nábytku bola aj skrinka na jedy (venena), ktorá musela byť uzamykateľná. Dnes nájdeme nábytok v Krajskom múzeu v Prešove.
Šperky na posmrtný život
Archeologické nálezy sú často objavené náhodou. Takto sa našiel aj poklad šperkov a nástrojov z bronzovej doby v Dunajskej Strede v roku 1951. Vykopali ho robotníci pri rigolovaní pozemku. Ide o súbor dobových šperkov, masívnych plechových nárameníc, tyčinkovitých náramkov s koncami stočenými do ružíc, masívnych náramkov a zdobených rytín, kosákovito ohnutých ihlíc. Nástroje predstavovali bronzové sekerky. Tento jedinečný poklad pochádza z 15. storočia pred n. l. Prečo ho jeho majiteľ uložil do zeme a nechal tam, ostáva záhadou. Možno si ho len nevyzdvihol alebo išlo o obeť božstvám. Možno si ho majiteľ zakopal, aby ho mohol používať v posmrtnom živote.
Zaujímavô
Aj Oravské múzeum na Oravskom hrade ukrýva podobnú zbierku vzácnych nástrojov a šperkov z bronzovej doby. Medzi nimi sa nachádza zaujímavý exponát pripomínajúci dva zatočené slimáky. Údajne ide o dobovú podprsenku.
Rímske okná ako dôkaz zemetrasenia
Jedným z mimoriadnych nálezov SNM – Archeologického múzea, ktorý prezentuje vo svojich priestoroch, sú najstaršie zachované okenné otvory na území Slovenska. Pochádzajú zo stavebného komplexu z rímskej doby nájdeného v lokalite Kopec pri obci Stupava neďaleko Bratislavy.
Išlo o súbor viacerých budov, ktorý mal niekoľko stavebných fáz. Identifikované boli tri. Posudzujú sa tak, že každá fáza mala pravdepodobne iné určenie a iných obyvateľov. Prvá fáza vznikla podľa archeológov v polovici 2. storočia n. l. a zrejme tu sídlilo rímske vojsko a išlo teda o rímsku vojenskú stanicu. Po markomanských vojnách, teda už v druhej fáze, išlo podľa všetkého o stanicu menšej vojenskej jednotky, resp. obchodné centrum na Jantárovej ceste. Tretia, najluxusnejšia fáza mohla byť spojená s germánskou elitou, ktorá tu zrejme sídlila – v komplexe prebudovanom na villu rusticu (čiže vidiecke sídlo). Jej súčasťou boli aj tieto okná.
Predpokladá sa, že lokalita bola na prelome 3. a 4. storočia opravovaná technickými oddielmi X. légie Gemina. Zachovali sa zlomky strešnej krytiny, takmer neporušenej, a teda krátko využívanej s kolkami tejto légie. Definitívnu bodku za postupným rozkladom dalo pravdepodobne zemetrasenie, ktoré tento priestor zasiahlo koncom 4. storočia. Archeológovia našli v lokalite celé spadnuté steny aj s okennými otvormi. Steny padli v celku smerom do vnútorného dvora, teda átria.
Podobne spadnuté bloky stien sa našli aj v neďalekom rakúskom Carnunte, významnom rímskom tábore légie, vzdialenom vzdušnou čiarou asi 20 km. Keďže v tom čase Rímska ríša už nevedela udržať svoje pozície na severnej hranici, postupne odtiaľto odchádzali.
Učebná pomôcka – puzzle z mapy
John Spilsbury v roku 1767 pripravil prvé puzzle z mapy ako učebnú pomôcku pre deti slúžiacu na lepšie zvládnutie zemepisného učiva. Aj rakúsko-uhorský učiteľ bol dôvtipný a pokrokový. Mapa z puzzle predstavuje Uhorsko v rokoch 1910 – 1911. (Zdroj: Literárne múzeum SNK)
„Takmer kompletná 60-dielna mapa Uhorska z puzzle sa k nám dostala v roku 1981 a dnes už nevieme zistiť nič o jej pôvode ani o darcovi. Domnievame sa, že išlo o učebnú pomôcku. Dokonca sme ju veľmi dlho nedokázali ani zložiť,“ konštatuje Adriana Brázdová, kurátorka zbierkového fondu Literárneho múzea SNK. Uhorsko bolo v tom čase rozdelené na 71 žúp, z ktorých 11 chýba.
Na puzzle si môžeme všimnúť, že Abov a turnianska oblasť sú zobrazené na spoločnom dieliku ako jeden územnosprávny celok. Preto sa v datovaní mapy môžeme posunúť do obdobia po roku 1882, keď sa obe oblasti zlúčili do Abovsko-turnianskej župy.
„Bežne sa na zemepise používali atlasy, ale s puzzle sme sa ešte nestretli. Zrejme išlo o súkromnú aktivitu moderne zmýšľajúceho učiteľa,“ zareagovali odborníci z Múzea školstva a pedagogiky v Bratislave. Zároveň doplnili, že znalosti o rozdelení Uhorska na župy nepatrili do osnov ľudových škôl, takže zrejme šlo o učiteľa vyššej školy.
Okuliare našich velikánov, ktoré sa stali módnymi neskôr
Tieto špecifické okuliare sa dostali do povedomia spoločnosti v 60. rokoch 20. storočia, keď si ich nasadil John Lennon vo filme Richarda Lestera, no už dávno predtým ich nosili slovenskí spisovatelia. V Literárnom múzeu SNK je ich hneď niekoľko, napríklad v súkromí ich rád nosil Jozef Miloslav Hurban a Jozef Škultéty. Tmavé sklá sú zasadené v úzkom distingvovanom striebornom ráme, spojka medzi očami a násadky na uši sú pravdepodobne tiež strieborné. Okuliare sú uložené v tmavom puzdre. Dovtedy ich svet poznal pod názvom „windsorské“ alebo „teashade“ okuliare. A hoci ich nosili aj iné výrazné hviezdy, nik im nepovie „ozzbornky, eltonjohnnky, jaggerky ani gallagherky“ – pre celý svet navždy ostanú lennonkami.
Stredoveký stĺpik degradovaný na kvetináč
V Podjavorinskom múzeu môžeme nájsť stredoveký stĺpik, ktorý má svoju históriu. Tento zaujímavý reliéf s levmi je, zdá sa, jediným pozostatkom pôvodnej výzdoby kostola v Novom Meste nad Váhom. Bol nájdený pri kostole v 19. storočí, a pokým sa nevedelo, o akú vzácnosť ide, bol položený vonku a slúžil ako kvetináč. Až neskôr sa dostal do múzea.
Nachádza sa tu aj kópia historicky veľmi vzácneho predmetu, a to sochy Madony – Panny Márie s Ježišom. Originál vznikol v 14. storočí a kúsok sa nachádza v Koryčanoch na Morave. Pôvodne bola socha na hrade Beckov a neskôr aj v Novom Meste nad Váhom. Socha bola populárna v období baroka, ktoré znamenalo rozvoj pre formy katolíckej zbožnosti. Patrili k nim aj púte, ktoré sa konali a zrejme aj dodnes konajú k tejto soche.
Klenotnica plná historických kúskov
Oravské múzeum, ktoré má pod krídlami aj Oravský hrad, disponuje len pár rokov otvoreným poschodím paláca Turzovcov. Táto expozícia má veľmi príznačný názov – Klenotnica. Nachádzajú sa v nej tie najvýznamnejšie exponáty, ktoré sa našli na hrade.
Jedným z takýchto objavov je drobný renesančný prsteň zo zlata a so vsadeným diamantom. Tento prsteň je vo vitríne ledva viditeľný, ale o jeho vzácnosti niet pochýb. Je jedným z mála nájdených klenotov svojho druhu zo 17. storočia. Prsteň bol objavený v hrobke Turzovcov – v Kaplnke sv. Michala o pár dverí paláca ďalej, preto sa predpokladá, že patril jednej z pochovaných dám tohto rodu. Išlo však o veľké šťastie. Táto hrobka bola prikrytá len obrovským kameňom, a tak bola niekoľkokrát vyrabovaná a pripravená o svoje vzácnosti. Prsteň sa našiel v sutinách v roku 2007 pri rekonštrukcii kaplnky.
Zaujímavô
Diamant nie je jediným dominujúcim prvkom prsteňa. Na zadnej strane je vytvarovaný a nachádza sa na ňom obraz držiacich sa rúk. Tento romantický element bol často zobrazovaný na zásnubných prsteňoch vtedajších čias.
V nasledujúcej expozícii vás zarazí veľký hluk a chlad. Dôvodom je špeciálna vitrína, ktorá chráni svoj obsah – historické textílie patriace dvom rodom, ktoré majú svoje hrobky umiestnené v spomínanej kaplnke. Sú to Turzovci a Henkelovci. Vystavené textílie sú pôvodné a ide o pohrebné odevy mŕtvych z týchto hrobiek. Nachádza sa tu odev Imricha Turza, Juraja Turza a dvoch detí – Emerencie a Lazara Henkelovcov.
Návšteva hradov, zámkov a múzeí, kde sa nachádzajú tieto kúsky a predmety, vo vás zanechá spomienku na nezameniteľnú atmosféru. Nádych starých artefaktov, ich vôňa a farby vás pohltia a nútia premýšľať, aká bola doba. Je to prenos minulosti do dnešných čias. Čo sa skrýva v ich podstate, sa nedozvieme už nikdy, ale aura okolo nich sa môže niesť ďalšie stovky rokov. Stretli ste sa aj vy s nejakými klenotmi alebo tajomnými artefaktmi v iných múzeách Slovenska? Podeľte sa s nami v komentároch.
