Vzhľadom na svoju malú rozlohu je Slovensko krajinou s mimoriadnym počtom prírodných kamenných útvarov. Len čo stojíte pri jednom z nich, ďalší je čo by kameňom dohodil. Táto pestrosť skalných výtvorov je výsledkom zložitého a zdĺhavého geologického vývoja, počas ktorého sa menila klíma oblasti, v ktorej Slovensko leží. Raz tu bolo tropické more, inokedy púšť, potom zas stáročia neustupujúci ľadovec. Horniny ako jediné si všetky tieto veky pamätajú. A nespájajú sa s nimi len historické príbehy o tom, ako vznikla planéta Zem, ale aj legendy a povesti, ktoré rástli spolu so zrodom ľudstva. Aké skalné útvary s neobvyklými tvarmi, so zaujímavými a často až tajomnými príbehmi na Slovensku máme?
Čertov kameň
Čertov kameň je jednou zo zastávok náučného lesníckeho chodníka Kamjana pri obci Krásny Brod. Okrem nádherného výhľadu vám udrie do očí pieskovcová skala s vyrytým reliéfom tváre čerta z roku 1994. Podľa miestnej legendy sa však zdá, akoby tu skala bola odjakživa. Hovorí sa, že od 14. storočia stál na tomto mieste kláštor. Mnísi, ktorí tam pôsobili, učili obyvateľov obce konať dobro a neveriť bosoráctvu. To hnevalo čertov a strigy, preto sa rozhodli zhodiť na kláštor obrovský balvan. No viera miestnych ľudí bola neoblomná a držala nad obcou aj kláštorom ochrannú ruku. Keď sa čerti blížili k danému miestu, zrazu zakikiríkal kohút, oni sa zľakli a balvan im spadol a skotúľal sa do lesa nad obcou, kde dodnes leží s tvárou jedného z čertov.
TIP na výlet
Po návšteve Čertovho kameňa môžete pokračovať v objavovaní prírodných či historických krás našej krajiny. Navštívte napríklad jeden z najstarších a najvýznamnejších kláštorov gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku Monastier zostúpenia Svätého Ducha, nachádzajúci sa v obci Krásny Brod. Zachovali sa z neho síce len ruiny, no tie sú zasadené do veľmi pekného prírodného prostredia. V neďalekých Medzilaborciach si môžete obzrieť sakrálnu pamiatku Chrám Svätého Ducha, ktorý je unikátny vďaka svojej architektúre a pompézne zdobenému interiéru, ale aj miniskanzen, ktorý zachytáva tradičný život a kultúru Rusínov.
Jánošíkova skalná päsť
Juraj Jánošík po sebe zanechal mnoho stôp, jednu z nich aj v Liskovej pri Ružomberku. Na vrchu Mních čnie 6 m vysoký skalný vápencový útvar pripomínajúci zovretú päsť. Podľa legendy ju vytesala Jánošíkova družina ako pamiatku na jedno z prepadnutí krutých zbohatlíkov. Jedného dňa sa popod les, v ktorom sa Jánošíkova družina schovávala, vybral pupkatý barón Révai známy tým, že trýznil sedliakov. Družina ho prepadla, zajala a na vrchu Mních mu dala poriadnu príučku. Keď ho napokon pustili, na pamiatku tohto činu a ako výstrahu ostatným krutovládcom vytesali zo skaly päsť, aby páni premýšľali nad svojimi činmi.
Čertova skala
Skalný útvar Čertova skala neďaleko Zvolena v prírodnej rezervácii Boky je ojedinelý prírodný úkaz nielen na našom území, ale aj v celej strednej Európe. Ide o obrovský sopečný balvan s objemom približne 5 m3 a hmotnosťou 17 ton, ktorý stojí na okraji strmého kopca. Podložia sa drží len malou plochou s rozmermi 58 × 38 cm3. Traduje sa, že ho na to miesto dovliekol čert. Chcel ním zahatať Hron a pochovať obec Budča pod jeho vody. Rozhodol sa tak, lebo ho zradil jeden miestny rybár. Uzavreli spolu pakt – rybár sa vzdá svojej viery a čert mu za to dá každý deň toľko rýb, aby mal dosť pre rodinu aj ako daň pre kráľa. Rybár svoje slovo dodržal, kým neprišla Veľká noc a žena ho horko-ťažko dovliekla do spovednice. Čerta zrada nahnevala a rozhodol sa, že spolu s rybárom potrestá aj zvyšok dediny. Pri jeho plánoch ho však zastihol ranný svit a kameň, ktorý mal rozhodnúť o osude Budče, mu vypadol z pazúrov a pristál na okraji brala.
TIP na výlet
Ak máte chuť na turistiku či príjemnú prechádzku, vydajte sa objavovať prírodné krásy náučného chodníka Boky. Chodník je dlhý 5 km, má 13 zastávok a aj napriek tomu, že sa radí k stredne náročným, zvládnu ho i deti. V blízkej obci Turová môžete obdivovať vodopád, v Žiari nad Hronom zrúcaninu hradu Šášov a vo Zvolene Pustý hrad.
Zbyňovský budzogáň
V samom srdci Súľovských vrchov na svahu vrchu Žibrid stál kedysi dávno ohromný strom – hromodub. Jeho veľkosť uchvátila aj obra, ktorý prechádzal okolo. Chýbal mu budzogáň, a tak sa rozhodol, že si ho vyrobí z hromoduba. Vyrezával, ťal do dreva, až z neho začala vytekať miazga. Obor sa o ňu prilepil a nevedel sa pohnúť. Tak veľmi sa nahneval, že takmer dokončený budzogáň zapichol do zeme a preklial. Preto dnes v Rajeckej doline stojí Skalný budzogáň vysoký 14 m. Dostanete sa k nemu po náučnom chodníku Stratený budzogáň z Rajeckých Teplíc. V skutočnosti budzogáň vznikol erozívnou činnosťou. Útvar s úzkou základňou a so širokou vrchnou časťou je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy.
Cukrová homoľa
Súčasťou národnej prírodnej rezervácie Zádielska tiesňava je útvar, ktorý sa ponáša na homoľu, tradičné balenie cukru v 19. storočí. Cukrová homoľa je 105 m vysoká veža v tvare ihlanu v Zádielskej doline, ktorá patrí k najkrajším skalným útvarom v krajine. Napriek tomu sa k nej viaže smutný príbeh z čias, keď na jej vrcholku rástol kavyľ, druh trávy, ktorú mládenci nosievali na klobúkoch. Bol symbolom odvahy, pretože jeho získanie stálo mladých chlapcov veľa námahy. Klára bola najkrajším dievčaťom Zádiela. Jej matka sa preto rozhodla, že jej ruku dá len tomu, kto bude mať za klobúkom kavyľ. Klára sa však zamilovala do istého Jožka, ktorý kavyľ nevlastnil, no ona sa bála pustiť ho samého na Cukrovú homoľu. Preto sa tam vybrali spolu a túžili pobozkať sa na samotnom vrcholku. Obaja však pri výstupe spadli a odvtedy vraj na Cukrovej homoli žiaden kavyľ nerastie.
TIP na výlet
Zádielska tiesňava je monumentálna krasová 3 km dlhá tiesňava a prechod ňou si užijú aj náročnejší turisti, ktorí môžu obdivovať masívne skalné bralá, kolmé steny, skalné útesy, vodopády či jaskyne s krásnymi sieňami. Najznámejšou je Kráľovská jaskyňa s dĺžkou 17 m. Lokalitou vedie náučný chodník, ktorý prejdete za približne 4 hodiny, jeho dĺžka je 7,5 km. V neďalekej obci Háj môžete navštíviť monumentálnu, 15 m vysokú sochu anjela, ale aj Hájske vodopády, nachádzajúce sa v krasovej tiesňave Hájska dolina.
Kamenná žena
Aj na Krupinskej planine príroda čarovala. Na sever od obce Príbelce nájdete 4 m vysokú zakliatu ženu, ktorá doplatila na svoju prieberčivosť. Nechcela sa vydať, preto jej miestni počarovali a žena skamenela. V skutočnosti ide, samozrejme, len o skalný útvar, ďalšiu z našich prírodných pamiatok, ktorá vznikla zvetraním andezitu, sopečnej horniny. Nachádzajú sa tam aj ďalšie dva podobné objekty, oba však merajú sotva meter. Ku Kamennej žene vás dovedie náučný chodník z Horných Príbeliec.
Hričovská skalná ihla
Súľovské skaly nemajú o unikátne skalné útvary núdzu. Dôkazom je aj Hričovská skalná ihla, ktorá sa nachádza na svahu Ostrého vrchu pri Hričovskom Podhradí. Špicatý skalný objekt už na prvý pohľad pripomína ihlu. Na rozdiel od jemu podobných však má v spodnej časti malé skalné okno, akoby mu chýbala už len niť na prevlečenie cez uško. Hričovská skalná ihla meria úctyhodných 10 m a to, že je skutočne výnimočná, sa vie už od roku 1965, keď bola vyhlásená za prírodnú pamiatku. Tak ľahko sa k nej však nedostanete, nevedie tam žiaden značený turistický chodník, no ak sa spýtate na cestu miestnych, určite vám ochotne poradia.
Kamenné more vo Vyhniach
Vedeli ste, že na Slovensku máme niekoľko morí? A nielen takých hocijakých, ale aj kamenných. Najväčšie z nich sa nachádza na vrchu Kamenná nad obcou Vyhne. Oblasť s rozlohou 13 ha je plná červenkastých ryolitových balvanov. Kamenné more vzniklo nielen eróziou, ale aj zemetrasením a zrútením skalnej steny. Okrem geologického významu je oblasť známa aj svojím botanickým významom. Práve vďaka nemu je lokalita jedným z najstarších chránených území v krajine. Dostanete sa tam po Náučnom chodníku Andreja Kmeťa, ktorý sa začína v obci Vyhne. Ak budete mať šťastie, môžete zbadať jaštericu múrovú, kriticky ohrozeného živočícha.
TIP na výlet
Vo Vyhniach nevynechajte návštevu vyhnianskeho travertínu. Ide o prírodnú pamiatku, ktorá vznikla usadzovaním travertínového vápenca zo silne vápencovej vody vytekajúcej z banskej štôlne. Vysoký je približne 3,5 km, avšak ide o živý krasový útvar, čo znamená, že neustále rastie. Vo výlete môžete pokračovať v neďalekej obci Hodruša-Hámre, kde navštívte banskú klopačku, jednu z piatich zachovaných klopačiek na Slovensku, ktoré slúžili na zvolávanie baníkov do práce pomocou zvukových signálov. Ďalším skvostom obce je Baňa starovšechsvätých, kde sa môžete oboznámiť s históriou banského remesla na Slovensku.
Markušovský skalný hríb
Ak sa chcete vybrať na hríby so zaručeným úspechom, odporúčame vám navštíviť obec Markušovce, odkiaľ vedie turistický chodník ponad Hornád, vhodný pre turistu každého veku. Vo výške 470 m n. m. sa tam vypína štíhly skalný hríb. Jeho noha meria asi 8 m a pokrýva ju klobúk s priemerom 3 m. Zatiaľ čo klobúk je z odolného pieskovca, noha taká odolná voči zvetrávaniu nie je. Tvorí ju prevažne zlepenec. K hríbu vedie trasa aj z obce Matejovce nad Hornádom – i odtiaľ nasledujte žltú turistickú značku.
Skalný vodopád Šomoška
O jeden z našich najunikátnejších skalných útvarov sa delíme s našimi južnými susedmi. Priamo na hranici s Maďarskom v obci Šiatorská Bukovinka sa na les leje mohutný kamenný vodopád. Výnimočný je svojimi päť- až šesťbokými stĺpmi čadiča ohnutými do tvaru 9 m vysokého vodopádu. Vznikol pred zhruba 4 miliónmi rokov, keď sa na povrch cez trhliny v zemskej kôre dostala žeravá láva. Oblasť známa ako Šomoška je národnou prírodnou rezerváciou.
TIP na výlet
Kamenný vodopád nie je ani zďaleka to jediné, čo môžete v prírodnej rezervácii Šomoška obdivovať. Keď sa vyberiete po náučnom chodníku, dovedie vás až k zrúcanine hradu Šomoška, vybudovaného z bazaltových kvádrov a horniny, ktorá tvorí aj samotný vodopád. Balvany zase pochádzajú z kamenného mora, ktoré sa nachádza bezprostredne pod hradom.
Kamenné gule Megonky
Na Kysuciach sa môžete dotknúť dračích vajec alebo, podľa iných, tajomných útvarov z ďalekého vesmíru. Aspoň tak hovoria miestne legendy. Megonky sú v skutočnosti 40 miliónov rokov staré pieskovcové útvary guľového tvaru. Na páse dlhom 15 km pod hrebeňom Moravsko-sliezskych Beskýd leží niekoľko 25 až 30 ton ťažkých kamenných gúľ. Pôvodne ich tam bolo viac, no od ich objavenia v roku 1988 pri ťažbe v miestnom lome sa ich počet znížil. Niektoré boli odvezené do prírodovedných múzeí, iné, tie menšie, rozkradli ľudia. Gule majú priemer 30 cm až 3 m. Práve tohto trojmetrového rekordmana ľahko objavíte, je rozdelený na dve časti. Nálezisko medzi obcou Klokočov a čadčianskou mestskou časťou Milošová je najväčšie svojho druhu v Európe, vďaka čomu bolo zaradené medzi prírodné pamiatky.
Trúbiaci kameň
V lesoch pri obci Sucháň nájdete ďalší nevšedný balvan. Nevyniká ani tak svojím tvarom ako skôr vlastnosťami. Nachádzajú sa na ňom dve diery a po správnom fúknutí do jednej z nich sa ozve zatrúbenie, ktoré sa nesie široko-ďaleko. Niektorí ho nazývajú Turecká píšťalka – vraj ním Turci zvolávali svojich kumpánov počas rabovačiek v okolitých dedinách. Iní tvrdia, že kameň používali domáci obyvatelia na výstrahu pred blížiacimi sa pohanmi. Nech hovoria legendy čokoľvek, stále nie je isté, či ide o ľudský výtvor alebo o prírodný jav.
TIP na výlet
Po návšteve Trúbiaceho kameňa sa môžete vydať do neďalekej obce Bzovík, kde sa nachádza pevnosť, ktorá pôvodne slúžila ako kláštor – najskôr benediktínsky, potom premonštrátsky. V obci Čabradský Vrbovok navštívte zrúcaninu hradu Čabraď, ktorý bol v 16. storočí dôležitou protitureckou pevnosťou. K hradu sa dostanete cca 5 km dlhou značkovanou trasou z obce Čabradský Vrbovok. Po ceste môžete stretnúť užovky, čabradský hradný vrch a jeho okolie sú totiž súčasťou národnej prírodnej rezervácie Čabraď s najbohatším výskytom plazov.
Melichova skala
Popri Kamennej žene máme na Slovensku ešte jeden útvar ponášajúci sa na skamenenú dievku. Podľa legendy je Melichova skala mladé a veľmi závistlivé dievča z rodiny Melichovcov s košom na chrbte, ktoré zakliali po ceste na svadbu. Pravdu však odhalili geológovia už dávno. Melichova skala je pozostatkom sopečného prúdu. Meria až 30 m a nájdete ju 40 minút chôdze od autobusovej zastávky v Detve v časti Skliarovo.
Ktoré ďalšie kamenné útvary sa oplatí vidieť?
- Tesárske dúpence, kamenné skrýše vyhĺbené do stien vrchu pri obci Hontianske Tesáre
- Gotická brána a čarovný kamenný les, známy ako Súľovské skaly
- Skalné obydlia v Brhlovciach (dodnes majú svojich obyvateľov)
- Ružbašské kamenné krátery, niektoré plné vody, iné nebezpečné v dôsledku unikajúceho oxidu uhličitého
- Pieskový vrch Sandberg pri Devíne, pozostatok treťohorného mora (aj dnes sa tam dajú nájsť skamenené morské živočíchy)
- Spiaci obor pri Kamenici (môžete mu prejsť cez rozum 17 m dlhou jaskyňou)
Skalné útvary vznikajú rôznou erozívnou činnosťou. Tvarujú sa vplyvom vetra, vody, zemetrasení či zvetrávaním nestabilnej horniny. Najčastejšie vytvárajú skalné ihly, veľakrát celkom osamotené, akoby ich na dané miesto len niekto doviezol. Menej vídané sú skalné hríby rôznych hrúbok, potom skalné okná, brány alebo celé ostrovy. Na Slovensku máme podobných útvarov, o ktorých sa často tradujú tajomné legendy, skutočne mnoho a vďaka tomu môžeme obdivovať ich unikátne tvary.
Máte aj vy vo svojom okolí kamenné útvary, ktoré pripomínajú ľudí, zvieratá či iné objekty? Ktoré v najbližšom období navštívite?
V tejto súvislosti by vás mohli zaujímať aj ďalšie články
- Tri majestátne slovenské vrchy a s nimi spojené záhadné legendy. Poznáte ich?
- Tajomné miesta Slovenska – odvážite sa ich navštíviť?
- Seriál Tajomnô: Val obrov – jedna z najväčších záhad dejín Slovenska
- Seriál Tajomnô: Rondely majú viac ako 4 000 rokov
- Sopky na Slovensku zaspali
