Seriál Tajomnô: Rondely majú viac ako 4 000 rokov

Monumentálne stavby plné premyslených systémov prvkov, ako sú napríklad pyramídy v Egypte, dokumentujú existenciu viacerých vyspelých kultúr. Tieto megalitické stavby dokazujú vysokú sociálnu či ekonomickú úroveň vtedajšej spoločnosti. Vyžadovali si totiž určitú dávku organizácie práce, premyslenosti celého projektu, znalosť astronómie či matematiky. Možno ste o tom ešte nepočuli, no časť takýchto dávnych pamiatok z obdobia neolitu je roztrúsená po území strednej Európy – po Slovensku, Česku, Maďarsku, Dolnom Rakúsku aj Nemecku. Ide o rondely – komplexy objektov, ktoré mali sociokultúrny charakter. Viete, kde sa na Slovensku nachádzajú?

Čo sú tie rondely vlastne zač?

Rondely nám zanechala lengyelská kultúra z obdobia mladšieho neolitu, teda z čias 4 900 – 4 500 rokov pred Kristom. Sú sústavou jedného alebo viacerých okrúhlych priekop, ktoré boli na niekoľkých, zväčša štyroch protiľahlých stranách prerušené, čím vytvárali prirodzené mosty so šírkou približne 2 m. Umožňovali priechod do vnútorného areálu. Objekty obsahovali vnútri niekoľko kruhov tvorených úzkym žliabkom, do ktorých boli v minulosti ukotvené drevené palisády. Tie mali odhadovanú výšku 2 m.

Aj v týchto kruhoch bývali otvory až do vnútorného priestoru; väčšinou kopírovali otvory v priekopách. Východy boli buď len prerušením radu zašpicatených kolov vsadených do zeme, alebo stočené dovnútra či smerom von z areálu. Predpokladá sa, že tieto palisádové ohrady boli vystavané ešte pred vyhĺbením priekop. Rondel teda mohol plniť svoju funkciu ešte pred tým, ako bol úplne dokončený. Vzhľadom na svoju malú hĺbku sú žliabky jednou z prvých miznúcich pamiatok na rondel. Nevieme teda zrátať ich pôvodný počet.

Nečakanô

Rondely boli objavené len na dvoch miestach na planéte, a to v strednej Európe a v Anglicku. Jeden z tých na ostrovoch určite dobre poznáte, je ním Stonehenge. Anglické rondely, ktorých bolo objavených okolo 80, sú však o približne 2 000 rokov mladšie ako tie v centre Európy. Predpokladá sa, že budovanie rondelov sa dostalo do Anglicka práve z našich končín. Po európskych rondeloch by ste dnes okom viditeľné stopy hľadali márne, naopak, v Anglicku o ich pozostatky nie je núdza. Dôvodom je obrábanie polí, na ktorých sa rondely nachádzali.

Maximálne rozmery objektu boli stanovené podľa najširšej z priekop, ktoré mali priemer od 50 do 300 m. Priekopy boli od seba vzdialené najčastejšie v rozmedzí 7 až 10 m. Vnútorná priekopa bývala väčšinou najhlbšia. Všeobecne však siahali do hĺbky 4 m a ich šírka bola okolo 14 m. Dnes sú tieto rozmery v dôsledku erózie čoraz menšie. V okolitých krajinách dokonca priekopy každoročne stratia aj 2 cm zo svojej šírky.

Vo väčšine prípadov boli rondely súčasťou osídlených komplexov. Podľa viacerých výskumov boli vtedajšie sídla rozdelené na obytnú časť, pohrebnú časť a sociálno-náboženskú, ktorú predstavoval rondel. Obytné stavby sa však nachádzali až za hranicou najširšej z priekop, len v málo prípadoch boli nájdené pozostatky objektov vo vnútorných priestoroch rondelu.

Namiesto bagrov drevené lopaty

Rondely boli vyhlbované pomocou drevených lopát a parohovitých krompáčov, o čom svedčia pozostatky po nich na dne priekop. Na vynášanie hliny sa využívali rôzne koše.

Podľa výskumu vo Svodíne sa odhaduje aj časová náročnosť výstavby. Vzhľadom na jej veľkosť bolo potrebné vykopať 11 000 m3 zeminy a zasadiť 4 600 kolov. Pri predpokladanom počte 800 obyvateľov sídla, zapojením každého desiateho a využitím vtedy známych nástrojov by bol denný výkon zhruba 1 m3 na človeka. Celkovo by teda výstavba zabrala štyri roky práce. Ak by mal byť rondel postavený za rok, bola by potrebná pracovaná sila z okruhu 150 km2. Navyše rondely už počas výstavby museli byť neustále upravované – odstraňovaním hliny naplavenej po dažďoch.

Záhadnô

Podľa zistení opúšťali ľudia rondely vždy po 19 rokoch. Prečo to tak bolo, zostáva záhadou.

Obrana alebo jeden z prvých kalendárov

V dôsledku absencie množstva artefaktov nie je úplne jasné, na čo tieto neolitické stavby slúžili. Mohli plniť funkciu socioekonomickú – ako zhromažďovacie centrá dávnych civilizácií. Na základe fortifikačného opevnenia vnútorných kruhov sa predpokladá aj obranná funkcia. Aj táto teória však v sebe nesie množstvo pochybností; napríklad mnoho vchodov či nevhodná poloha tvrdenie o obrannej funkcii vylučujú. V neposlednom rade je tu hypotéza o astronomickej funkcii. Mohli slúžiť ako kalendáre pre vtedajších roľníkov, ktoré im pomáhali s nastavením poľnohospodárskych cyklov.

Tieto hypotézy pramenia z poznatkov o zmenách podnebia na začiatku 5. tisícročia pred Kristom. Klíma bola pôvodne vlhká, začala sa však meniť na teplú a suchú. Zmeny počasia spôsobili, že územia s bohatým zastúpením černozeme začali vysychať a ľuďom už neprinášali úrodu. Boli nútení sťahovať sa za hnedozemou do vyššie položených a kopcovitejších terénov. Suchá strpčovali ľuďom životy približne 300 – 400 rokov. Útrapy vtedy prinášali aj extrémne rozdiely medzi letom a zimou. Letá boli horúce a trvali približne 80 dní (13. máj – 1. august), zimy boli, naopak, chladné a život znepríjemňovali mrazy. Trvali zhruba 75 dní (14. november – 28. január). Studená jar (28. január – 13. máj) a veľmi teplá jeseň (1. august – 14. november) bývali najdlhšie – okolo 105 dní. Roľníci teda museli siať podstatne neskôr, než sa zvykne dnes. Ak by toto obdobie premeškali, neprežili by rok pre nedostatok potravy. Sialo sa až niekedy okolo dnešného 13. mája a 14. novembra.

Rondely pravdepodobne pomáhali určovať ľuďom obdobia roka, a teda rozhodovali o prežití osady. Orientácia východov na svetové strany sa zameriavala na dráhu Slnka a Mesiaca a sledovanie jeho fáz, ktoré pomáhali určovať obdobia roka. Nie všetky rondely však mali svoje východy orientované na štyri svetové strany, čo vnáša do týchto hypotéz nové otázky a neistotu.

V niektorých prípadoch boli vo vnútornom areáli rondelu objavené jamy a pece, ktoré mohli byť nápomocné pri obetných obradoch. Aj fázy Mesiaca a s ním súvisiace premeny mohli byť vnímané ako božstvo, ktoré ovplyvňuje sucho. Filozofický pohľad na rondely súvisel s podieľaním sa na bežnej realite ľudí. Tak ako nám ju dnes dotvárajú médiá, v minulosti chápanie sveta ovplyvňovali predovšetkým kulty. Kultúry síce pravdepodobne nepoznali písmo, no snažili sa vnímať svet a naše miesto v ňom či vysvetľovať kolobeh života. Uctievanie božstiev mohlo napomáhať pri vysvetľovaní neznámeho, rozvíjať predstavy o správnosti či nesprávnosti konania a jeho dôsledkov.

Slovensko ako jedno z najvýznamnejších území výskytu rondelov

Na našom území bolo dodnes objavených viac ako 70 rondelov, predovšetkým na západnom Slovensku. Najznámejšie a najvýznamnejšie z nich sa rozprestierajú v Žlkovciach, Bučanoch, vo Svodíne, Veľkom Cetíne, v Golianove, Žitavciach, Kľačanoch, Branči, vo Veľkom Lapáši, v Nitrianskom Hrádku, Komjaticiach, Topoľčiankach a Hosťovciach.

Žitavský rondel – najväčší na Slovensku

V máji 2001 objavil archeológ Ivan Kuzma v obci Žitavce pri Vrábľoch na vyvýšenine nad prírodnou rezerváciou Žitavský luh vďaka leteckým snímkam terénu rondel. Zhodou náhod natrafil na najväčší doteraz nájdený. Jeho najširšia – vonkajšia – priekopa má priemer 132 m a tá najbližšie k centru 40 m. Rondel sa na snímkach javil ako nepravidelná dvojitá kruhová priekopa.

Zaujímavô

Priekopy boli tým najvýraznejším objektom a v mnohých prípadoch aj jediným zachovaným. Najčastejšie mali jednu alebo dve priekopy, zriedka tri alebo štyri. Ojedinelý prípad sa nachádza v obci Žitavce, kde stál unikátny rondel zo šiestich priekop.

Rondel v Komjaticiach – obývaný aj Slovanmi

Geologický výskum z roku 1997 potvrdil výskyt rondelu v Komjaticiach pri rieke Malá Nitra s priemerom takmer 50 m. Táto stavba mohla byť významná pri uctievaní rôznych božstiev, keďže na jej ploche sa našli pozostatky nielen z neolitu, ale aj z obdobia Keltov a Slovanov. Jej funkcia sa mohla príchodom ďalších a ďalších kultúr meniť a stala sa útočiskom dávnej mytológie. Domnienky o mystickej funkcii stavby potvrdzuje aj fakt, že bol zaznamenaný len jeden vchod do ústredia tohto rondelu. Je však možné, že časy narušili ostatné vchody, a tak ich už dnes nie je možné vidieť. Rondel dokonca nebol ani súčasťou obývaného sídla. Pozostatky pravekých sídlisk sa totiž našli až v okolitých oblastiach, ako je Tomášovo či časť Homolka.

Rondel vo Svodíne – špecifický vďaka osídleniu

V obci Svodín neďaleko Nových Zámkov bola počas archeologického výskumu odkrytá polovica jedného z najdôležitejších rondelov. Uprostred stavby datovanej do obdobia 4 900 – 4 400 rokov pred Kristom stáli v dvoch polkruhoch domy, čo bolo v prípade rondelov veľmi neobvyklé. Predpokladá sa teda, že v tomto prípade bola jeho funkcia skôr obranná.

Rondel v Bučanoch – zasypaný diaľnicou

V roku 1978 bol objavený ďalší zo slovenských rondelov, tentoraz v Bučanoch. Bohužiaľ, dnes sa nemôžete týmito miestami prejsť, skôr previezť autom. Na jeho mieste stojí aktuálne diaľnica, no ako pripomienka na dávne časy na týchto miestach visí pamätník. Na rozdiel od rondelu vo Svodíne, ktorý mal chrániť svojich obyvateľov, v prípade toho bučianskeho bola potvrdená astronomická funkcia. Východy z neho sú totiž presne orientované na dráhu Slnka a Mesiaca.

Rondel v Holíči – najpodobnejší tomu anglickému

Holíčsky rondel je spomedzi ostatných jednoznačne raritou; možno je vám povedomý skôr ako holíčske megality. Na rozdiel od ostatných práve tento môžete vidieť na vlastné oči. Nad mestom totiž stojí táto stavba s kruhovým pôdorysom tvorená 25 kameňmi vysokými skoro 7 m. Kamene sú zoradené v dvoch kruhoch, z ktorých vonkajší má priemer 23 m.

Blízke rondely v Golianove a vo Veľkom Cetíne

V roku 2000 sa v obci Golianovo neďaleko starobylej Nitry uskutočnil geofyzikálny výskum. Potvrdil, že v katastrálnom území obce sa nachádzal jeden z rondelov. Jeho významnosť násobí objavenie fragmentov keramiky, znakov umeleckej tvorby vtedajšej kultúry. Z golianovského rondelu je výhľad na 3 km vzdialené priekopy rondelu vo Veľkom Cetíne.

Rondely nám pomáhajú nazerať na život spoločnosti žijúcej v neolite aj z iného uhla pohľadu ako skúmaním dávnych pohrebísk alebo pozostatkov domov. Vďaka nim môžeme dokumentovať nielen vtedajší spôsob života či zvyklosti, ale aj vzdelanostnú úroveň či vieru. Počuli ste už niekedy o rondeloch? Navštívili ste niektorý z nich? Podeľte sa s nami v komentároch.